Iránsky Yazd. Hlinený labyrint plný príbehov

Irán v sebe ukrýva niekoľko pokladov, pričom každý z nich dýcha svojou osobitou atmosférou. Mnohí sa však zhodnú, že medzi najčarovnejšie miesta krajiny patrí Yazd ležiaci medzi dvomi veľkými púšťami. Poletuje nad ním ešte stará duša zabudnutej Perzie a v jeho hlinenom labyrinte sa zastavil čas v dobe, kedy tu plápolali posvätné ohne tajomných zoroastriánov.

Za tajomstvom Yazdu

Stará Perzia sa stala synonymom pre orientálne tajomstvá, krásne architektonické počiny, fantastické mešity, básnikov či obchodné cesty. Každý, kto sa dnes v Iráne ocitne dokáže tu stopy perzského dedičstvá nájsť roztrúsené po celej krajine. Niekoho očarí Esfahán a jeho rozprávkové mešity, iného Širáz s hrobkami básnikov, Teherán so svojimi horami, no mnohí nechajú kus svojho srdca v púštnom Yazde vďaka nezameniteľnej hlinenej architektúre. Yazd sa narodil v nehostinnom prostredí na mieste, kde sa stretávajú dve najväčšie východoiránske púšte Dašt-e Kavír a Dašt-e Lút. Podnebie ho predurčilo byť iné ako zvyšok krajiny a práve to z neho spravilo jedinečné miesto. Dnešný, takmer polmiliónový Yazd v sebe mieša nádych moderného mesta so starobylými spomienkami na zašlú slávu Perzie. Medzi ikony mesta patrí rozľahlé námestie Amir Čakmak. Leží len pár metrov od bazárových uličiek utopených medzi vysokými stenami fasád. Na konci námestia sa dvíha k nebu nádherná stavba ozdobená dvomi minaretmi. Mnohí si ju mýlia s mešitou, no Amir Čakmak je skôr monumentálnou bránou, ktorá za sebou ukrývala nielen bazárovú uličku, ale aj karavanseráj, kúpele a predovšetkým tekiju, teda miesto, kde šiíti, ktorých je v Iráne väčšina, spomínajú na svojich zavraždených imámov. Hoci sú dnes tieto miesta premenené na ruiny, fasáda komplexu je skutočným pokladom perzskej architektúry a takmer žiadna kniha či dokument o Iráne nevynechá pohľad na túto perlu.

Yazd
Amir Čakmak je symbolom Yazdu

Na námestí Amir Čakmak

Komplex postavili ešte v období Timurovskej dynastie a svoje meno zdedil po Džalaladínovi Čakmakovi, guvernérovi provincie Yazd. Hore stúpa úzke, tmavé schodisko, no oplatí sa ním vyjsť, pretože odrazu sa pred očami vynorí panoráma celého púštneho mesta. Okolo Yazdu rastú vysoké, kamenné štíty a nad strechami starého mesta sa vypínajú minarety a hlinené veže badghíry. Na námestí ozdobenom fontánou sa schádzajú ľudia od párov, cez priateľov, jednotlivcov až po celé rodiny. Sadnú si na trávnik, lavičky a nasávajú atmosféru miesta alebo si zbehnú do okolitých obchodíkov kúpiť tradičnú perzskú zmrzlinu faludé či kúsky miestnych sladkostí s príchuťou pistácii, šafranu a medu. Neďaleko strieka vo fontáne voda a tri bronzové postavičky mužov s koženými mechmi si ju naberajú, aby nimi mohli zásobovať ľudí na ulici. Povolanie roznášačov vody tu skutočne existovalo, no dnes už nie je potrebné. Aj múzeum vody na rohu ulice dokumentuje to ako sa vedeli obyvatelia Yazdu s vodou vysporiadať aj napriek tomu, že skôr ich obklopuje piesok. Dômyselnosť miestnym nikdy nechýbala a tak pred stovkami rokov vykopali kanály, ktoré volajú kanáty a tie im dokázali vodu priviezť aj z poriadnej diaľky. Večer celý komplex svieti a nad minaretmi žiari mesiac. Je tu rušnejšie ako cez deň a kto sa tu objaví, toho s určitosťou čaká príjemný večer.

Yazd
Na námestí Amir Čakmak

 

Pre Yazd sú typické veže zvané badghíry

 

Okno do starého Yazdu

 

Yazd
Yazd je konzervatívnym mestom

 

Pri miestnych cukrovinkách sa vždy stretávajú ľudia

 

Yazd
V noci Amir Čakmak krásne svieti

Hlinené srdce mesta

Uličky starého Yazdu sú iné ako by sme našli v Tabríze, Esfaháne, Širáze či Hamadáne. Majú nádych starobylosti, pretože ich vytvorili z hliny a nepálených tehál. Pripomínajú labyrint a neskúsený návštevník sa tu môže stratiť. Netreba však zúfať. Staré mesto nie je veľké a aj keby sa tu človek stratil onedlho sa niekde vynorí, no medzi tým objaví kúsok starej krásy Yazdu. Mesto má samozrejme aj svoje moderné štvrte s obchodmi, reštauráciami, čajovňami a domami, no práve hlinené srdce mesta priťahuje už stáročia. Tu by človek uveril, že Yazd patrí k najstarším mestám celého sveta. Uličky s vysokými stenami sú tiché a len občas nimi prefrčí motorkár. Vďaka domom tu je stále tieň a aj napriek tomu, že letá tú bývajú poriadne horúce, tu je stále celkom príjemne. Ženy oblečené do čiernych čádorov sa uličkami prechádzajú rýchlym krokom a vzápätí miznú za dverami svojich domov. Yazd patrí ku konzervatívnejším mestám Iránu a tak tu dodnes mnohé ženy nosia čierny čádor prehodený cez telo, aby zakrýval krivky. Fasády domov sú pre Európanov zvláštne, pretože nemajú v sebe takmer žiadne okná a ak sa náhodou nejaké objaví, je zasadené do poriadnej výšky. Perzský zvyk bol taký, že rodinný život sa odohrával v súkromí a tak nemuseli byť ženy doma zahalené. Nikto sa nestaral o to ako ich dom vyzerá z ulice, pretože rodina žila v jeho útrobách. Často sa tak stane, že keď človek vojde dnu, tak sa pred ním objaví skryté nádvorie vyplnené buď malou fontánkou alebo záhradou. Iránske domy tak skrývajú prekvapenia o ktorých potulný návštevník ani len netuší.

Yazd
Panoráma starého mesta Yazd

 

Yazd
Hlinenými uličkami Yazdu

 

Yazd
Uličkami starého Yazdu

 

Yazd
Krásne uličky starého Yazdu

Yazd plný badgírov

Najviditeľnejším symbolom starých domov sú však hranaté veže zvané badghíry. Majú povesť starobylej klimatizácie a sú tak dômyselné, že fungujú dodnes. Hranaté veže majú na svojom tele niekoľko úzkych priezorov, ktoré zachytávajú vietor. Ten narazí do vnútra veže a spadne priamo do izby, kam so sebou prinesie chladnejší vzduch. Vďaka badghírom dokázali tak ľudia prežiť stáročia v horúčavách, aké sa u nás nevyskytujú. Hlinený labyrint je plný zaujímavostí a skôr či neskôr si človek všimne, že takmer každé dvere majú dve kľučky. Jedna je masívnejšia, druhá menšia, no nie sú tu len na ozdobu. „Každá z nich má iný zvuk a v minulosti, ale aj dnes tak každý doma vie, kto prichádza na návštevu. Muž zaklopal na mužskú kľučku, žena na ženskú a tak ženy, ktoré boli doma vedeli či sa majú zahaliť alebo odísť do svojich miestností“ vysvetľuje mladá študentka. Kľučky sú umelecké diela. Sú kované, vyrábané z bronzu a takmer každá z nich prekvapí iným dizajnom, pričom niektoré majú dokonca tvar srdca. Starý Yazd tak miestami pripomína orientálnu rozprávku.

Yazd
Yazd je posiaty starými badghírmi

 

Yazd
Dvojica kľučiek je pre Yazd typická

 

Yazd
Jedna pre žena, druhá pre muža

 

Yazd
Badghír je symbolom Yazdu

Pod minaretmi Piatkovej mešity

Pod monumentálnou Piatkovou mešitou s dvomi vysokými minaretmi je čulý ruch. Autá tu parkujú a ľudia po vlastných pokračujú do bazárových uličiek ukrytých pod kamennými klenbami. Obchodníci sedia pred výkladmi alebo vo vnútri svojich predajní a popíjajú čierny čaj s hrubo nasekaným cukrom. Niektorí predávajú nádherné, drahé koberce, iní keramiku, sklo, šatky, šaty alebo tradičné obrusy obohatené o perzské vzory. Najvoňavejšie predajne patria predavačom čaju, korenín, šafranu, cukru a sladkostí. Iránci si bez sladkostí a koláčikov nedokážu predstaviť svoj život. Piatková mešita tu stojí na svojom mieste už od 12.storočia, no o dve storočia neskôr je obliekli do dnešného šatu a radí sa medzi najkrajšie perzské stavby celého 14.storočia. Jej drevené brány si toho pamätajú poriadne veľa. Nádvorie je prázdne a len niekoľko ľudí sedí na koberci pod obrovskou kupolou a modlí sa či oddychuje. Mešity či svätyne sú po Yazde roztrúsené na každom kroku. Aj neďaleko odtiaľto stojí medzi domami pekné mauzóleum Sajída Rokn-al-Din s farebnou kupolou potiahnutou obkladačkami.

Panorámu Yazdu zdobia kupoly aj minarety mešít

 

Svätyňa Sajída Rokn-al-Din

 

Piatková mešita Jameh Masjed

 

Piatková mešita je zdobená množstvom detailov

 

Nádherný vstupný iwán do Piatkovej mešity

V perzskej záhrade

Na konci starého mesta zase pre zmenu stojí mauzóleum nesúce meno 12 imámov a neslávne známe Alexandrovo väzenie. Miestna legenda hovorí, že sa tu pri svojom ťažení zastavil Alexander Veľký a vraj tu mal postaviť väzenie pre vzbúrencov. Dnes ho tak stále ľudia volajú aj napriek tomu, že je príjemným múzeom s malou čajovňou v podzemí, kde je skvelá klíma aj počas leta. Kto však hľadá útek z rozpáleného mesta, pre toho sa malým kúskom raja stanú záhrady zvané Dowlat Abad. Perzia bola široko ďaleko známa pre svoje perzské záhrady a dokonca sa dostali aj na zoznam UNESCO. Medzi zapísanými je práve yazdská záhrada Dowlat Abad. Za múrom sa otvorí svet vysokých cyprusov, kríkov, ruží a striekajúcej vody. Už na prvý pohľad pôsobí upokojujúco. Na konci vodného kanála s fontánami stojí obrovitánsky 33 metrov vysoký badghír. Je najväčší na celom svete a vyrastá z malého kiosku, ktorý slúžil aristokratom na trávenie voľných chvíľ. Každé okno je poskladané z farebných sklíčok až miestami pôsobia ako orientálne vitráže gotických katedrál. Mnoho domácich sa sem vyberie oddýchnuť si. Poprechádzajú sa v tieni stromov, sadnú si pri vodu a napokon skončia v čajovni, ľahnú si na tacht, teda drevený trón a objednajú kanvicu čaju. Perzský relax.

Krásna stavba známa ako Alexandrovo väzenie

 

Hrobka dvanástich imámov v starom Yazde

 

V záhrade Dowlat Abad

 

Najvyšší badghír Iránu v záhrade Dowlat Abad

 

Orientálna krása v záhrade

 

Nádherné, sklené vitráže

Posvätný oheň zoroastriánov

Púštny Yazd je zaujímavým miestom aj z religiózneho hľadiska, pretože hoci sme stále v krajine, kde je islam najdôležitejším a najdominantnejším náboženstvom, tu v Yazde nájdeme komunity starobylých zoroastriánov, uctievačov posvätného ohňa. Korene tohto zaujímavého náboženstva by sme museli hľadať ešte v starovekej Perzii a hovorí sa o ňom, že je najstarším monoteistickým náboženstvom sveta. Dávno, keď ešte týmto územiam vládli sasánovskí Peržania, tak bolo zoroastriánstvo hlavným náboženstvom celej Perzie, no príchod islamu v 7.storočí ho zatlačil takmer do zabudnutia. Zabudnúť sa nezabudlo a dodnes žijú po Iráne či Indii roztrúsené komunity zoroastriánov, no najviac ich stôp nájdeme práve tu v Yazde. V centre moderného mesta stojí za vysokou bránou podlhovastý chrám Ateškáde, ktorý považujú zoroastriáni za najposvätnejšie miesto, pretože pod jeho strechou horí posvätný oheň. Niekoľko ľudí v tichosti stojí dnu a hľadí na sklo, za ktorým plápolá staroveký oheň. Horí už od roku 470 a hoci nehorel na tomto mieste, má ísť stále o originál, ktorý sa v čase nepokojov sťahoval z chrámu do chrámu a z jaskyne do jaskyne, aby sa posvätný plameň uchránil. Chrám je naplnený magickou atmosférou a zo stien sa na návštevníkov pozerá prorok Zaratuštra.

Zoroastriánsky chrám ohňa

 

So zoroastriánskym symbolom sa v Iráne stretnete na viacerých miestach

 

Posvätný plameň plápolá od roku 470

Veže mlčania

Kto chce kráčať v stopách zoroastriánov, ten sa musí okrem chrámu vybrať aj na perifériu mesta, kde sa z roviny dvíhajú Veže mlčania. Tajomný názov predstavuje dvojicu veží, ktoré používali ako svoje netradičné pohrebiská. Zoroastriáni totiž uznávajú posvätnosť pôdy, vody, vzduchu a ohňa, preto nemohli svojich zosnulých pochovávať či spaľovať, ale vyniesli ich hore do kamennej veže, kde sa o nich postarali divé vtáky. Tento rituál je dnes už v Iráne zakázaný, no začiatkom 20.storočia sa na týchto miestach stále praktizoval. Pred vstupom do areálu sedí v tieni starý muž, ktorý už môže mať na svojich pleciach bez problémov osem krížikov. Jeho meno je Shahriar a žije s týmto miestom. Bol posledným, kto nosieval mŕtve telá hore do veže, no po zákaze s miestom zrástol a dnes je tu každý deň. Nesie v sebe kus obrovskej histórie týchto ľudí a s jeho smrťou sa vytratí príliš veľa. Niekoľko ruín dnes ticho spočíva v prachu krajiny. Vyšliapanou cestičkou kráčame nahor k veži mlčania. Jej vnútro je už dnes úplne prázdne. Je tu ticho a celý Yazd leží pod nohami. Bizarné, no svojim spôsobom pekné a upokojujúce miesto. Takých by sme však v Yazde našli dostatok.

Ruiny budov pod vežami mlčania

 

V zoroastriánskych ruinách

 

Západ slnka krásne sfarbí rozvaliny budov

 

Veže mlčania

 

Vstup do jednej z veží

 

Krásne kopce v okolí Yazdu

 

Ak ťa článok o Yazde inšpiroval a rozmýšľaš, že by si sa do Iránu vybral, pozri si aj naše ďalšie iránske články pre inšpiráciu. Nájdeš u nás TOP 10 miest, ktoré by si nemal v Iráne vynechať, pozrieš sa na zaujímavý Food Guide do iránskej kuchyne a napokon sa prejdeš ulicami Teheránu, kde sme spísali krátky Travel Guide:

    

Pridal si si nás už na FB?