23/12/2017

Lotyšská Riga. Paríž Pobaltia

Lotyšské hlavné mesto Riga patrí dosiaľ k neobjaveným európskym metropolám, avšak nie nadarmo nosí hrdo prezývku Paríž Pobaltia. Miešajú sa v ňom záblesky stredoveku, veľkolepé katedrály rastú do výšky a domy plné secesie pripomínajú modernú architektúru. Do toho si domyslite skvelé jedlo, príjemných ľudí a máte Rigu.

Riga na brehu rieky Daugava

Už je to dávno, niekoľko storočí kedy na brehu rieky Daugava vyrástlo mesto, ktoré dnes pozná svet pod menom Riga. Písal sa rok 1201, kedy ho začali stavať kameň za kameňom až sa z neho dnes stalo jedno z najvýznamnejších pobaltských miest. Ako každé hlavné mesto, aj Riga má svoju novú, modernú tvár, no pre návštevníka bude vždy lákavejšia a pestrejšia stará časť mesta ozdobená históriou. Daugava vdýchla Rige život a priamo na jej brehoch sa začína spoznávanie európskeho hlavného mesta kultúry. Z mosta spájajúceho oba brehy je na starú Rigu krásny pohľad. Zdobí ju niekoľko vysokánskych, štíhlych kostolných veží rastúcich nad strechy domov a okraj starého mesta patrí hradu, kde dnes sídli lotyšský prezident. Kedysi mesto obiehali aj vysoké, stredoveké hradby, ale čas ich nechal zmiznúť a dnes ich vidno už len na niekoľkých miestach.

Čierne hlavy

Prechádzka starou Rigou pripomína rozprávku, no zo všetkých miest je najčarovnejším Radničné námestie. Akoby ho z každej jednej strany lemovali nádherné budovy. Na všetko dozerá socha slávneho rytiera Rolanda. Stráži tu dňom i nocou a keby sa dialo niečo zlé, určite by rozhýbal svoje kamenné telo a zasiahol by. Kedysi sa odtiaľto ozýval hluk predavačov, zvierat či rinčanie nástrojov. Práve sem prichádzali obyvatelia mesta na svoj vyhlásený trh. Stánky by sme tu dnes hľadali márne, ale námestie vytiahne svoj tromf v podobe Domu Čiernych Hláv. Stál tu od 14.storočia a prežil veľmi veľa, no bomby 2.svetovej vojny mu vzali dušu a tak ho museli celý zrekonštruovať. Cech čiernych hláv slúžil pre slobodných obchodníkov. Mali niekoľko pobočiek tu v Pobaltí a medzi najslávnejšie miesta, odkiaľ sa šíril ich vplyv patril estónsky Tallinn. Jeho červenú, tehlovú fasádu zdobia malé vežičky, sochy, výčnelky, oblúky aj poloblúky. Stredoveká architektúra neprestane človeka fascinovať. Oplatí sa sem zájsť najmä v noci, kedy sa dom, radnica aj neďaleký kostol sv.Petra rozsvietia a oživia tak tmavú noc. Kostol svätého Petra patrí k ikonám Rigy, pretože jeho 123 metrov vysoká veža pôsobí ako maják. Nielen to, z hora ponúka vyhliadku na lotyšskú metropolu a krajší pohľad na Rigu by sme len ťažko hľadali.

Riga a jej zámok

Na okraji starého mesta, kde historické domy vystriedajú moderné budovy má svoje miesto zámok Rigas Pils, dnešné sídlo lotyšského prezidenta.Fasáda je natretá na snehobielo a pôsobí akoby bol zámok horúcou novinkou. Opak je pravdou, pretože prvý hrad tu stál už v roku 1330. Minulý rok ho takmer pohltili plamene a svet obletela novinka, že sídlo lotyšského prezidenta je v ohrození. Oheň zničil veľkú časť strechy, interiéru, ale našťastie tu zostal stáť a usilovní Lotyši sa hneď pustili do rekonštrukcie. Pred železnou bránou stráži dvojica vojakov v slávnostnej uniforme s prísnym pohľadom. Zámok je zaujímavý aj v tom, že má akoby dve tváre. Pri pohľade od mesta, z neďalekého parku pôsobí ako moderný palác, no kto zíde k rieke Daugava ten uvidí zámok s hradnou vežou a odrazu dostane stavba akýsi historickejší nádych. Ulica smerujúca ku katedrále sv.Jakuba sa zarezáva hlbšie do starého mesta. Tehlová architektúra katedrály je nesmierne strohá a hlavnou výplňou priestoru je tichá prázdnota.

Traja bratia

Pár krokov odtiaľto sídli lotyšský parlament a okolie pohlcuje park. Tu ešte badať aj niekoľko zvyškov kamenných múrov, náznak mestskej brány a neďaleko je aj hradná veža, ktorá bola obávaným väzením. Z malej, nenápadnej uličky odrazu vykuknú Traja Bratia. Nie sú to žiadne slávne osobnosti Rigy, ale tri najstaršie domy celého mesta. Tris Brali ako ich volajú domáci na sebe nesú azda všetky štýly, ktoré sa v Rige miešali. Najstarší z trojice pochádza z konca 15.storočia a skĺbil prvky gotiky s renesančnými detailmi. Vedľa stojaci dom s označením 19 má žltú fasádu, je o sto rokov mladší a architekti sa na ňom vyhrali v duchu holandského manierizmu. Najmladším bratom je dom s označením 21, pretože mu vdýchli dušu až koncom 17.storočia a nesie sa v duchu baroka. Aspoň do jedného z nich sa dá nakuknúť, pretože sa v ňom udomácnilo múzeum lotyšskej architektúry.

V pivnej záhrade

Vysoká kostolná veža ozdobená kohútom napovedá, že Dóm je na dosah. Ak človek stojí k nemu zoči voči nemá problém uveriť, že sa pozerá na najväčšiu katedrálu celého Pobaltia. Nepreslávilo ju len jej masívne kamenné telo, ale obrovský organ, ktorý je 4.najväčším na celom svete. Hľadal by ho niekto v Rige? Spája sa s ním aj jedna neradostná udalosť z 18.storočia. Po tom ako vypukla v meste epidémia cholery hodili vinu na hroby ležiace pri kostole. Priľahlé námestie večer krásne žije a ľudia pomaličky, ale isto začínajú plniť okolité bary, podniky a reštaurácie. „Ak chcete ochutnať niečo tradičné, navštívte podnik menom Alus Seta“ znie veľmi dobrá rada lotyšských študentov. Alus Seta znamená v preklade Pivná záhrada, ale nepodáva sa tu len pivo. Lotyši milujú tento podnik pre svoju tradíciu. Interiér je plný ľudí a všetko funguje tak, že si človek len ukáže na čo má chuť, to mu naložia na tanier a pri pokladni platí. Majú tu všetko čo sa objaví v lotyšskej kuchyni. Losos, grilovaný losos, marinovaný aj údený. Na výber sú kúsky grilovaného mäsa, zelenina, omáčky s hríbmi, brusnice, splynutie sladkej a slanej chuti a napokon sa podáva aj výber miestnych koláčikov či zákuskov. Kto sa chce vynikajúco a tradične najesť, ten neodíde z Alus Seta sklamaný. Riga však ani tu nevybrala všetky svoje tromfy. Večer sa rozsvietia svetlá a návštevník má na mnohých miestach pocit, že je v stredoveku. Vonku stojí odstavený drevený vozík, do steny je pribitý obrovský sud, staré rytierske erby vejú nad ulicou a dve postavy v dobovom oblečení lákajú na vstup do stredovekej krčmy. Dá sa vôbec odmietnuť?

Melnas Balzam

Hlavná tepna starého mesta Kalku pulzuje od obeda až do neskorého večera. Ráno ešte spí a vtláčajú do nej kroky len ľudia náhliaci sa do práce, no po raňajkách sa tu objavia prví turisti, túlajú sa a hľadajú si svoju príjemnú kaviarničku v ktorej cítiť tep starého mesta. Miestne špecifikum dotvárajú miesta, kde sa dá ochutnať likér zvaný Čierny balzam, teda Melnas Balzam. Patrí k najtradičnejším špecialitám Rigy a pripravujú ho tu už od roku 1752. Je vyrobený azda zo všetkých byliniek, ktoré v Lotyšsku nájdeme a miestni hovoria, že ak si dá človek každý deň maličký pohárik dožije sa v zdraví vysokého veku. Koniec koncov obľúbila si ho aj Katarína Veľká a nechávala si ho posielať do cárskeho Petrohradu. Likér krásne vonia, jeho chuť je na prvý hlt veľmi horká, ale ako sa rozplynie ústami, človek v nich cíti chuť byliniek.

Čierna mačka na streche

Dom na rohu ulice by nebol ničím zvláštnym, keby na jeho vysokej, zašpicatenej streche nestála socha čiernej mačky. Lotyšský majiteľ domu si ich na strechu pôvodne nechal spraviť dve ako symbol vzdoru pre oproti stojací cech. Tam mali prístup len bohatí nemeckí obchodníci. Tí sa už nemohli pozerať ako sa k nim neustále obracajú mačky zadnou časťou tela, tak súhlasili, že majiteľ domu môže ísť medzi nich pod podmienkou, že upraví sochy. Dnes si čiernu mačku domáci natoľko obľúbili, že sa stala symbolom starého mesta. Veža neďalekého Dómu krásne dokresľuje atmosféru starej bohatej Rigy. Centrum mesta doslova hrá pestrými farbami. Tu stojí dom natretý na červeno, vedľa neho šedý a ďalšie okenice majú okolo seba žltú farbu. Sú to len detaily, ale práve oni tvoria celok. Po chvíli dostane turista pocit, že sa ocitol vo farebnom meste. Veď práve vďaka tomu sa niekedy zvykne o Rige hovoriť ako o „Paríži východu“. Miestami však skôr pripomína ulice severského Štokholmu. Aj pre to by sa dalo nájsť vysvetlenie. V roku 1621 práve Švédi obsadili Lotyšsko a Riga sa stala veľmi významným miestom. Ich vláda trvala necelých sto rokov, kedy prešli pod pazúry obrovského Ruska.

Nezávislosť držiaca hviezdy

Pred vstupom do starého mesta stojí vysoký pomník pripomínajúci vytúženú slobodu a nezávislosť. V dávnych dobách tu stála socha Petra Veľkého, ale dnes ju vystriedal betónový stĺp na ktorom drží sloboda v podobe ženy vo vystretých rukách tri zlaté hviezdy. Reprezentujú tri lotyšské kraje a nápis pod nimi oslavuje vlasť. Na svojom mieste už stojí 75 rokov, aj napriek tomu, že počas socializmu bola mnohým tŕňom v oku. Kúsok od nej postavili sochu Lenina, ale s pádom sovietskeho režimu ju strhli. Pamätník slobody prežil a bol svedkom mnohých udalostí formujúcich nielen Rigu, ale aj celú krajinu. Námestím pod pomníkom pochoduje čestná stráž. Mladí muži v ťažkých kabátoch a vysokých čižmách kladú spomalenými pohybmi krok za krokom, aby celej ceremónii dodali kus vážnosti a keď prejdú námestím, vrátia sa na svoje miesta.

Art Noveau

Parkom za pomníkom ticho preteká riečka Pilsetas a na jej brehu pobehuje stádo kačíc. Malí, ale aj veľkí sem prichádzajú a hádžu im kúsky chleba. Moderná Riga sa považuje za jedno z najdôležitejších miest, kde nájdeme obrovskú zbierku domov postavených v štýle Art Noveau. Aj to je jeden z dôvodov, prečo tak často Rigu prirovnávajú k Parížu. V období medzi koncom 19. a začiatkom 20.storočia, kedy sa Art Noveau formovalo zažívala Riga obdobie svojho rastu a preto si zvolili nový štýl za ten, ktorý bude hrať v novom meste prvé husle. Z Petrohradu prišiel do Rigy architekt Michail Eisenstein a bol to on, komu môže pobaltská metropola vďačiť za svoju slávu. Nikto vtedy netušil, že o sto rokov budú jeho ulice a domy stáť vo svetle reflektorov a tešiť sa priazni turistov z celého sveta. Riga je nádherným mestom. Aj preto mohlo celý rok 2014 hrdo nosiť titul “európske mesto kultúry”. Ak hľadáte zaujímavú alternatívu k notoricky známym európskym hlavným mestám, tak Riga bude skvelou odpoveďou.