Na návšteve u lemurov v NP Anja

Pre svoju unikátnu faunu a flóru prezývajú Madagaskar, štvrtý najväčší ostrov sveta, lichotivo „ôsmy kontinent“. Skrýva v sebe však viac než len fantastickú prírodu, hoci tá je vďaka lemurom najväčším ťahákom, prečo sa na vzdialený ostrov vybrať. Ryžové políčka striedajú malé dedinky plné života a tie sa napokon vymenia za dažďové lesy či prírodné parky plné endemitov. Madagaskar odrazu pripomína nepoznaný raj na zemi. Vyberme sa za lemurmi do NP Anja a objavme kúsok krásneho Madagaskaru.

Tam, kde vzniká papier

Cesta do národného parku Anja vedie cez malé mestečko Ambalavao, ktoré sa stalo synonymom pre lákavý trh s dobytkom zvaným zebu a pre tradičnú výrobu papiera. Mesto tvorí niekoľko ulíc okolo ktorých sa odvíja život a neďaleko krásneho kostola postaveného vo francúzskom tehlovom štýle stojí známa továrnička Antemoro, kde vzniká papier tak ako pred stáročiami. Ťažko sa hľadá, no každý domáci vie za ktorou bránou sa skrýva. Na začiatku je rastlina menom Avoha z ktorej sa získava kôra a tá sa namáča do vody, až sa nadobro rozmočí. Kedysi Malgaši papier nepotrebovali, ale po tom ako sem pred stáročiami priplávali arabskí obchodníci, naučili domácich písať arabčinou a tak mohla začať rásť vzdelanosť ostrova. Rozťahané kaligrafické písmenka museli niekam ukladať a tak sa hľadal spôsob ako. Avoha im dala odpoveď a tradícia ručne robeného papiera tu zostala dodnes. Rozomletá masa sa vyberie z vody a nechá sa vysušiť na slnku, aby stvrdla a vytvorila súvislú plochu. „Potom vezmú ženy čerstvé kvety a lístky, ktoré chodia každé ráno natrhať a naukladajú ich tak, aby vznikol vzor“ pokračuje Marcell, samozvaný sprievodca areálom. Až potom je tradičný papier Antemoro skutočne hotový. Je krásne vidieť, že stáročné tradície tu na Madagaskare stále žijú.

Trhovisko plné zebu

Každú stredu a štvrtok sa na pahorku za mestom koná trh so zebu. Zebu pripomínajú byvoly či väčšie kravy a zdobia ich ostré, zašpicatené rohy, ktoré majú na Madagaskare punc posvätnosti. Zebu patrí k uctievaným zvieratám a zohrávajú svoju úlohu pri kulte predkov, ale aj ako symbol moci a majetku. Platí tu stará africká rovnica. „Čím viac zebu rodina má, tým je váženejšia a bohatšia“ dozvieme sa. Nikto nevie kedy presne trh so zebu začne. Niektorí hovoria o tretej ráno, iní o ôsmej a napokon je to o desiatej. Už z rána sem však putujú ľudia s dobytkom niekoľko kilometrov či hodín, aby niečo predali a zarobili tak na ďalšie dni či týždne. Chudoba je tu na Madagaskare obrovská a viac než 90 percent krajiny žije pod dva doláre na deň. Zebu s hodnotou 300-400 euro sa tu považuje za neskutočne vzácny majetok. Trhu sa zúčastnia stovky kusov dobytka a atmosféra na ňom je elektrizujúca. Niekde sa dohadujú obchode, inde sa v prachu hrá petanque, pije čaj a deti sa naháňajú naokolo ako by sa nič nedialo.

Národný park Anja

Madagaskar preslávili lemure a tak každý, kto sem príde, zatúži ich vidieť z tesnej blízkosti. Po celom ostrove by sme našli desiatky parkov, kde žijú, ale národný park Anja sa považuje za jedno z najkrajších, hoci stále nie veľmi navštevovaných miest. Leží len hodinu a pol jazdy od mesta Fianarantsoa, takže sa sem dá pomerne pohodlne dostať. Akonáhle sa z krajiny posiatej údoliami a ryžovými políčkami vynorí trojica zaoblených skalnatých kopcov, Anja je už na dosah ruky. Národný park Anja patrí k novším, pretože ho zriadili len v roku 1999 a na svojich 30 hektároch sa ukrýva bohatá fauna a flóra, ktorú by sme mimo Madagaskar hľadali len márne. Niekoľko sprievodcov vylihuje v tieni stromu a čaká na návštevníkov. Každý park ich zamestnáva, pretože sú to oni, ktorí poznajú každý strom či kameň a vedia nájsť chameleóna uprostred desiatkov listov či konárov. „Park je pre nás posvätné miesto“ začne rozprávanie John, tridsiatnik z neďalekej dedinky, ktorý tu našiel prácu. „Naši predkovia tu žili a dodnes sú tu jaskyne, kde vykonávali rôzne náboženské obrady či sa v nich dokonca pochovávalo“ dodá. Malgaši sú navonok väčšinou kresťania, ale mnohí kresťanstvo premiešali s tradičnými kultmi, ktoré sú prešpikované rituálmi. Často sa riadia tzv. fady, čo predstavuje tabu a teda vec, ktorú človek nesmie vykonať, inak ho zlí duchovia potrestajú.

Krokodíly aj chameleóny

Trojicu zaoblených skál volajú domáci Tri sestry a príroda naokolo je skutočne čarovná. Parkom prechádza jazero, kde žijú tri krokodíly a jeden z nich sa práve vyhrieva na kameni. Až za jazierkom stojí dedina s dvomi či troma tuctami jednoduchých, dvojposchodových domov prenikavo červenej farby. Tá korešponduje s hlinou, ktorá je všade naokolo. Jej obyvatelia sa živia chovom dobytka, pestovaním ryže a iných poľnohospodárskych plodín. „Kedysi, pred sto rokmi sa dokonca lovili aj lemure, ale dnes je to tabu“ prezradí John. Na strome odpočíva niekoľko menších chameleónov. Niektoré z nich sú hnedé, iné prenikavo zelené a len veľmi pomaličky sa presúvajú po konároch stromu, aby sa neprezradili. Prírodná kamufláž dokonale splýva s ich prostredím. Chameleóny sú podobne ako lemury typickými predstaviteľmi madagaskarskej fauny, hoci by sme ich našli aj v iných kútoch sveta. Do dnešných dní ich dokonca existuje viac než 200 rôznych druhov! Najväčším omylom ohľadom týchto plazov je to, že sa im má meniť farba kvôli prostrediu, ale vedci zistili, že ich zafarbenie sa mení podľa nálady, emócií a najmä vďaka počasiu a teplote. Je fascinujúce sledovať ich z tesnej blízkosti a myslieť na to, že ich predkovia sa plazili zemou už pred miliónmi rokov.

Les plný lemurov

Každý návštevník parku Anja aj tak nedočkavo čaká, kedy sa pred ním objaví prvý lemur. Netrvá to dlho a odrazu si človek všimne na brehu jazera skalu a niekoľko poskakujúcich lemurov s dlhými čiernobielymi chvostmi. Práve tie sú charakteristické pre druh Lemur catta, ktorý domáci prezývajú familiárne Maki. Žijú najmä na juhu Madagaskaru a park Anja patrí k najsevernejším oblastiam, ktoré tradične obývajú. Niekoľko lemurov sa vyhrieva na balvane a iní zišli dole k jazierku, obratne sa postavia na menší kameň, sklonia hlavu a pijú vodu. Ostatní sedia v korunách stromov a strážia pred prípadným nebezpečenstvom. „Ľudí sa lemure neboja, ale stále majú svojich nepriateľov medzi ktorými sú draví vtáci, šelma menom fosa či dokonca väčšie hady ako boa“ povie John. Dospelé jedince sú väčšie, majú niečo cez 2 kilogramy, tak na ne dravce neútočia, no mláďatá, ktoré sa až v šiestich mesiacoch osamostatnia, tie sú veľmi ľahkým a dostupným terčom. Anja je na pozorovanie lemurov ako stvorená, pretože tu žije viac než 300 kusov a lemure catta tvoria väčšinou svorky, kde je spolu 20 až 30 zvierat. Iné druhy lemurov ako napríklad vzácne bambusové lemury v Ranomafane sú v skupinkách po troch až štyroch. Človek stojí pod korunami stromov a nad hlavou sa preháňajú neposedné zvieratá. Skáču obratne z konára na konár a dokážu pomerne dlho letieť a prekonať tak slušnú dĺžku. Je zaujímavé, že ich chvost je dokonca dlhší než celé telo a hoci by sa mohlo zdať, že sa živia kadečím, tak lemure sú prevažne vegetariáni. Aj teraz sediac na konári oberajú malé, oranžové bobule rastúce na strome a vidno ako si na nich pochutnávajú.

Symbol Madagaskaru

Hlbšie v lese, kde sa dvíha terén rastúci do pahorku sa v korunách stromov objaví druhá skupina lemurov. Ako hovorí miestny sprievodca, majú teraz svoj poobedný odpočinok. Každý deň sa na hodinku či dve stratia vysoko v stromoch, ľahnú si na konáre či na seba a oddychujú. Človek na ne hľadí a nevie sa ubrániť pocitu, že často majú primáty ľudské črty správania. Jeden z lemurov si nájde konár tak, že si ľahne a oproti si vyloží nohy, ďalší si zo susedovho chvosta spravil vankúš a iné sa ešte stále napchávajú aj v čase oddychu oranžovými bobuľami. Tretia črieda má svoje teritórium o pár stoviek metrov ďalej. Tu však niekoľko lemurov sedí na kameni a len tak hľadí do okolia. Sem tam vydávajú zaujímavé zvuky, akoby ostatné chceli varovať, že sa niečo deje. Najhlučnejšie sú lemure ráno, kedy vydávajú zvuk podobný plačlivému náreku dieťaťa. Veď koniec koncov aj ich meno lemur pochádza od rímskych duchov zvaných lemures, ktorých spomínajú vo svojich dielach aj básnici Horácius či Ovídius, kvôli tomu, že aj oni podobne ako zvieratá majú vydávať temné zvuky a náreky. Tu v Anje v obklopení týmito krásnymi zvieratami by človeka ani nenapadlo, že je lemur veľmi ohrozený druh. Občas sa dokonca skloňuje ich vyhynutie. Svet by stratil kúsok svojej duše, ak by sa tak stalo. Lemure sa rozutekali lesom a cestička pod korunami stromov pokračuje na vrchol skalnatého brala. Madagaskar odtiaľto pôsobí ako z rozprávky. Ryžové políčka, malé domčeky, kopce, exotická príroda. Skutočne má právo nazývať sa ôsmym kontinentom, pretože nič podobné na svete nenájdete.

MILUJETE PRÍRODU? OBJAVTE AJ ĎALŠIE TIPY NA BLOGU:

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa