Alhambra a Granada. Najkrajšie miesta Andalúzie

Španielska Andalúzia je úplne iná ako zvyšok krajiny. Skrýva v sebe hlboko zakorenené dedičstvo z doby, kedy sa nad jej územím rozprestierala vlajka arabských vládcov. Práve ich kultúra sa zmiešala s miestnou a vznikla dnešná Andalúzia. Medzi najznámejšie miesta, ktoré sa dostali do popredia a zapĺňali ľudskú myseľ svojimi fantastickými stavbami patrí Granada. Palác Alhambra stelesňuje raj a zasnežené pahorky neďalekého pohoria Sierra Nevada jeho obraz len dotvárajú.

Zvuk zvonov nad arabskými kúpeľmi

Nie je žiadnym prekvapením, že každý turista zavítajúci do Granady sa túži poprechádzať záhradami povestnej Alhambry. Veľkou výhodou, je ale fakt, že nielen Alhambra tvorí Granadu a mesto rozkladajúce sa pod ňou má mnoho lákadiel. Staré centrum mesta je popretkávané sieťou nepravidelných ulíc, čím vytvárajú množstvo čarovných zákutí dotvorených kvetmi. Španieli kvety odjakživa milovali a dokázali nimi ozdobiť celé ulice, drevené okenice domov, kovové zábradlia balkónov či v neposlednom rade aj vlasy miestnych krásavíc. Priamo pod kopcom na ktorom rastú hradby Alhambry sa medzi farebnými domami ukrýva malý kostolík Iglesia de San Gil y Santa Ana. Je zosobnením arabsko-európskej architektúry, ktorá je Andalúzii tak vlastná. Jeho zvonica nielenže pripomína moslimský minaret, ale niekedy ním aj bola. Výzor zostal, len jeho telo dotvoril zvonec a kríž. Vonku na maličkom námestí sa zhromaždili ľudia a všetci čakajú kým sa dolu schodmi prejde nevesta v bielych šatách. Ozýva sa potlesk, prenikavý zvuk zvonov a čerstvé obrúčky na prstoch spojili ďalší pár. Pokojnou štvrťou sa tiahne kanál riečky Darro až k arabským kúpeľom Árabes el Baňuelo. Sú jednými z dvojice hammamov, ako sa zvyknú arabské kúpele nazývať, ktoré sa stratili v uliciach Granady. Kúpeľ, relax a následná masáž  sa v horúcom dni ničomu nevyrovná. Hlavná ulica vedie k Novému námestiu Plaza Nueva. To sa krátko po výstavbe stalo živým centrom mesta a prvé hotely, reštaurácie, kaviarničky či podniky na seba nenechali dlho čakať. Slnečné lúče vyhnali von desiatky ľudí, ktorí zabrali miesta vonku a pri horúcom či vychladenom nápoji trávia čas s priateľmi. Námestiu dominuje Kráľovská kancelária zo 16.storočia s fasádou plnou detailov. Medzi 17. a 19.storočím sa dnu dostali len odsúdení, pretože slúžila ako väzenie a dnes je miestom, kde sa schádza súdny dvor. Z balkóna veje do ulice červeno-žltá vlajka Španielska a hneď vedľa nej nesmie chýbať ani zeleno-biela zástava Andalúzie. Na tú sú miestni obyvatelia obzvlášť hrdí.

Návšteva kráľovskej rodiny

Malé obchodíky napasované medzi domami hýria azda všetkými farbami a aby toho nebolo málo dopadá na ne slnko, ktoré polovicu tovaru roztrblieta. Nad dverami visia naukladané nádherné červeno-čierne alebo bielo-červené šaty pre tanečnice flamenga. Tento vášnivý tanec je v Andalúzii veľmi obľúbený a človek má v uličkách Granady pocit, že jeho stopy ho prenasledujú kam sa pohne. Obrázky tancujúcich párov, malé sošky slúžiace ako suveníry, ale aj pôsobivé šaty či hudba ozývajúca sa spoza rohu musí každého vtiahnuť do deja. Ani som sa nenazdal a ocitol sa na námestí Plaza Bib Rambla. Obľúbené miesto stretnutí dotvárajú fontány, kvety, reštaurácie a desiatky ľudí. Kedysi sa v týchto miestach konali známe býčie zápasy a v temných stredovekých časoch sa tu upaľovalo v mene inkvizície. Dnes je to rozhodne veselšie miesto plné razantného španielskeho hluku. K námestiu prilieha budova niekdajšej hodvábnej burzy Alcaicería. Obchodovalo sa tu s cenným hodvábom v dobách, kedy nad Iberským polostrovom vládla moslimská ruka. Znenazdajky sa medzi farebnými budovami vynorila hranatá zvonica Katedrály. K jej gotickej fasáde ozvláštnenej o renesančné prvky vedie niekoľko nízkych schodov. Nádherne dominuje celému priestoru, ktorý uzatvárajú domy a nechávajú tak vyniknúť krásu sakrálnej stavby. Postavili ju na mieste veľkej Nasrídovej mešity a jej prvé plány prišli na svet v 16.storočí. Toto obdobie sa zvykne nazývať aj Španielskou renesanciou, pretože po celom kráľovstve vznikajú mnohé významné stavby. Aj keď ju začali stavať v roku 1521 dokončili ju až o dve storočia neskôr. Ešte krajšia a významnejšia ako samotná Katedrála je tzv. Kráľovská kaplnka prilepená ku Katedrále na jej východnej strane. Predstavuje najkrajšiu kresťanskú pamiatku celej Granady a aj medzi turistami patrí po Alhambre k najvyhľadávanejším miestam. Nielen kvôli architektúre, ale najmä pre kráľovské hrobky ukryté pod vysokým prezdobeným stropom. Spoločne tu odpočívajú vo večnosti kráľovná Isabella I., kráľ Ferdinand II., ich dcéra kráľovná Jana I. ktorá si vyslúžila prezývku „Šialená“, ale aj jej manžel, kráľ Filip I. zvaný „Pekný“. Kto sa cíti históriu alebo silou miesta nasýtení, ľahko sa stratí v niektorom z granadských zelených parkov, alebo sa prejde k rieke Genil a jej hlasom sa nechá uspať na tráve pod stromom.

Perla vsadená do smaragdu

Palác Alhambra preslávený na celom svete je ako vystrihnutý z orientálnej rozprávky a prenesený na európsku pevninu. Vystrihovať ho však nemuseli, pretože v 9.storočí, kedy sa objavili prvé náznaky budúceho paláca ovládali celú oblasť dnešnej Andalúzie Arabi, ktorí sa Gibraltárskou úžinou preplavili z Maroka až k brehom Španielska. Vtedy volali Arabi miesto Qalaat Al-Hamra, čiže Červená pevnosť a krásne vidno ako sa z jej pôvodného názvu vytvoril názov dnešný, ktorý víri v hlave každému kto sa v Granade ocitne. Už skoro ráno je pred palácom poriadny ruch a ľudia sa začínajú radiť do fronty, aby sa dostali na otvorenie dnu. Každý tu chce byť čo najskôr, aby svoj deň mohol od východu slnka až po jeho západ zasvätiť tomuto malému kúsku raja na zemi. Niekedy je lepšie zarezervovať si lístok dopredu, pretože za jeho brány sa denne môže pozrieť len 6000 návštevníkov. Už prvé kroky za pomyselnou hranicou palácového komplexu človeka obklopí zeleň. Stromy, vysoké aj nízke kríky, upravené živé ploty a ružovkasté lístky kvetov vytvárajú oázu. Okolo nádvoria vyrástli vysoké hradby s vežami a za nimi pohľad padá do údolia v ktorom sa rozprestiera Granada. Domy natreté snehobielou farbou kontrastujú s hnedými strechami aj hranatými zvonicami kamenných kostolov. Celé štvrte sú stavané do mierneho svahu čím nadobúdajú dojem obrovského mesta. Za ním sa krajina naďalej vlní a žltohnedé pasienky či olivové háje sa končia až na úpätí skalnatých štítov pohoria Sierra Nevada. Malé, nepatrné detaily sú na každom kroku. Steny zdobí arabská kaligrafia vytesaná do mäkkého kameňa. Verše, mená či úryvky z Koránu zamrzli v čase a premenili sa na nesmrteľné výzdobné prvky. Hradby sú dnes voľne prístupné a tak sa dá nimi bezstarostne poprechádzať, čím každý získa predstavu o rozlohe celého komplexu. Starí maurskí básnici prirovnávali krásu Alhambry k „perle vsadenej do smaragdu“. Vystihli tak jej polohu, kde je kamenné telo paláca položené priamo uprostred zeleného sveta kvetov a stromov.

Paláce v rajskej záhrade

Palác začal nadobúdať svoje kontúry až na prelome 13.a 14.storočia kedy emír moslimskej dynastie Násridov začal premieňať pevnosť a pripojil k nemu blízke mestečko. Jusúf I. a neskôr jeho nasledovník Mohammed V. vystavali nádherný palác Nazaries, ktorý je dodnes tým najcennejším čo Alhambra za svojimi múrmi ukrýva. S výmenou civilizácii sa zákonite menili aj pravidlá paláca. Mešitu vymenil kostol a španielsky kráľ Carlos I. sa rozhodol zničiť jedno z krídel paláca Nazaries, aby na jeho miesto mohol postaviť renesančný palác Palacio de Carlos V. Začiatkom 18.storočia postihlo Alhambru niečo, čo by nikto neočakával. Zostala opustená a počas okupácie Napoleonom v nej žili vojaci, ktorí časť z nej zničili. Až v roku 1870 ju vyhlásili za kultúrnu pamiatku a o 114 rokov neskôr sa ocitla na zoznamoch svetového dedičstva UNESCO. Dostávame sa k palácu Nazaries a hneď zo začiatku dáva tušiť že je umeleckým dielom hodným návštevy. Hovorí sa, že v celej Európe by sme nenašli krajšiu islamskú pamiatku. Prechádzame chodbami, ktorými prichádzali k panovníkovi delegácie z celého vtedajšieho sveta. Okná sú orientálne vykrojené a mám pocit, že každý čo i len maličký kúsoček steny je pokrytý výzdobou. Geometrické útvary, priamky, hviezdice, arabské ozdobné písmo, to všetko a ešte viac spolu vytvára jeden neprekonateľný celok. Ukryté nádvorie s obdĺžnikovou vodnou nádržou leží v tesnej blízkosti kráľovských komnát.

Alhambra a Leví palác

Palác Palacio des Comares postavil emír Jusúf I. pre seba a svoju najbližšiu rodinu. Z okien na druhom poschodí mal na svoje palácové nádvorie úžasný pohľad. Fasáda paláca sa zrkadlí na vodnej hladine až má človek pocit, že tu stoja paláce hneď dva. Aj v tom je islamská architektúra dokonalá ako sa vedela pohrať s priestorom a predstavivosťou. Palác dotvárajú štyri významné sály. Prvou z nich Sála Abencerrajes, ktorá sa stala svedkom vraždy významnej rodiny Abencerraj, druhou je Kráľovská sála so stenami zdobenými kresťanskými majstrami, treťou je Sála Ajimeces odkiaľ sa pozerala na palác emírová vyvolená žena a poslednou je Sála Dvoch Sestier. Najkrajším srdcom celého paláca Nazaries je Leví palác s luxusným nádvorím, ktorému dominuje fontána s dvanástimi alabastrovými kráľmi zvierat. Je dielom Mohammeda V. a obkolesuje ju les 124 štíhlych stĺpov nesúcich prezdobené poloblúky a strechu. Len na tomto nádvorí sa dá stráviť viac než hodina bez toho, aby to návštevníka unavilo. Toľko detailov snáď nenájde nikde inde na svete. V časti Alhambry zvanej Generalife z arabského Jennat al-Arif čiže „Záhrada architekta“ to naozaj pôsobí ako v záhrade. Vedľa paláca rastú palmy a okolo nich sa rozbiehajú živé ploty pripomínajúce bludiská. To je tým pravým miestom, kde človeka doženú myšlienky o pozemskom raji, ktorý má Alhambra napodobňovať. Akonáhle sa dostane sem do tieňa obrovskej záhrady, prestane o tom pochybovať.

Tak čo poviete, bude Alhambra vašim najbližším cieľom? Španielska Andalúzia vie ako vás k sebe pritiahnuť.

ZAUJALO VÁS ŠPANIELSKO? PREČÍTAJTE SI AJ NAŠE ĎALŠIE ČLÁNKY

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa