Grécky Karpathos. Dokonalá ostrovná perla
Čarovné Grécko má cca 6000 ostrovov z ktorých je okolo 200 obývaných. Ako ukázať prstom na ten najkrajší? Jednoducho sa to nedá, ale ak sa ocitnete na ostrove menom Karpathos, začnete o tom rozmýšľať. Prečo nás Karpathos tak veľmi očaril? Spoznajte s nami mestečká ako Olympos či Pigadia a vyberte sa sem prežiť vlastný sen.
Karpathos je iný ako Rhodos, Kos, Korfu či iné známe ostrovy. Ešte ho nepostihol masový turizmus a veľmi často sa sem nelieta, čím sa odfiltrujú návštevníci. To všetko z neho robí stále unikátne miesto a ak presne také hľadáte, nerozmýšľajte a vyrazte.
Na ostrov Karpathos sa vyberieme z ostrova Rhodos. Prístav leží na okraji starého Rhodosu, tak k nemu vieme kráčať aj po vlastných. Ranné dva kilometre ešte nie sú rozpálené a v prístave už ide všetko rýchlo. Frappé so sebou, nejaké pečivo a môžeme si ísť nájsť miesto na lodi. Cesta trajektom z Rhodosu do mestečka Diafani na ostrove Karpathos trvá cca 3 a pol hodiny a za lístok sme zaplatili cca 17 euro.
Plavba na Karpathos
Spočiatku obdivujeme krásny Rhodos, kde ničia panorámu iba dve zbytočné výletné lode chrliace do jeho uličiek stovky ľudí. Našťastie tá druhá zakotvila v noci, tak sme ju nestretávali. Hradby stredovekého mesta však pôsobia tak krásne, že od nich neviem odtrhnúť oči. Neskôr sa Rhodos začína strácať, no ostrov ešte ostáva po našej ľavej strane. Na pravej strane je turecká pevnina, neskôr vidno ostrovček Symi, kam sa neskôr vyberieme a napokon sa objaví aj maličký ostrov Alimia. Vonku na palube je poriadny vietor, tak si nájdeme miesta dnu s výhľadom a len sledujeme okolie a bláznime sa so Sofi, ktorá si predtým na lodi ešte aj pospala. Krásnou zastávkou na ceste na Karpathos je ostrov Halki (alebo aj Chalki).
Trajekt sa blíži k jeho hlavnému mestu a je krásne vidieť ako sa približuje. Mestečku dominuje vysoká kostolná veža a okolo nej sa rozliali farebné domčeky škriabajúce sa do svahu. Ten pohľad je ako z gréckeho klišé, ktoré vidíte vo filmoch. Videli sme veľa gréckej krásy za posledné roky, ale toto sa človeku nezunuje. Zakotvíme v prístave, niekoľko ľudí vystúpi von, ďalší sa pridajú k nám a my stále stojíme na palube a sledujeme Halki.
Trajektom do Diafani
Už to nepotrvá dlho a približuje sa aj Karpathos. Najprv sa objaví ostrovček Saria, no hneď vedľa neho sa pomaličky dvíha z vĺn Karpathos. Pripomína len obrovskú, rozťahanú horu položenú na vodnú hladinu. Akoby nebolo vidieť žiadne miesto, dedinku, nič, čo by pripomínalo život. Až neskôr sa objaví mestečko Diafani, kde vystupujeme. Je od hlavného mesta Pigadia ešte cez 30 kilometrov, ale my sme plánovali prísť sem, aby sme mohli stráviť čas v malej dedinke menom Olympos.
Pristáli sme trajektom v Diafani a tajne dúfali, že sa budeme vedieť dostať do kopcov, kde mestečko leží. Všimli sme si zaparkovaný autobus neďaleko prístavu, tak zrýchlime krok a napokon máme šťastie. Zaplatíme 1,50 euro za osobu a šofér, grécky dedo s perfektným americkým prízvukom nás vezie ako troch jediných pasažierov. Je nedeľa podvečer a na otázku či ide autobus do Pigadie, hlavného mesta vzdialeného cca 35 kilometrov južnejšie sa zamyslí a povie, že myslí, že v stredu by nejaký autobus mal ísť a zrejme príde on. Nevadí, cestu budeme riešiť neskôr. Sme tu!
Olympos ukrytý na pahorku
Olympos sa nám pri plánovaní nášho gréckeho výletu mimoriadne zapáčil. Malú dedinku na kopci postavili tak, aby ju prístavu v Diafani nikto nevidel. Jej korene siahajú do byzantskej éry a ľudia sa sem ukrývali pred pirátmi. Vďaka tomu, že sa akosi prirodzene izolovali sa tu dodnes zachoval zaujímavý dialekt, tradičné oblečenie a množstvo tradícii, ktoré postupne vymizli z Dodekanézskych ostrovov sú tu ešte stále živé. Kráčame s batohmi do jemného svahu a keď sa pred nami objaví panoráma dediny, vieme, že sme spravili dobre, že sme sem prišli. Dedinka stojí na svahu a na jej špičke si všimnete zvonicu kostola. Celý svah pokryli domčeky akoby ste z kopca vyliali vodu a tá sa premenila na obydlia. Je to krásne a jemne nám ten pohľad pripomína výhľad na niektoré z mestečiek v severnej Afrike. Naokolo sú drsné kopce a posledné najvzdialenejšie domčeky sa dotýkajú údolia. Nad dedinkou stojí niekoľko staručkých, nefunkčných mlynov a pri kráčaní dedinkou máte stále pocit, že idete nahor alebo nadol.
Zorientovať sa v Olympose je jednoduché, pretože ho pretína jedna hlavná ulica, kde stretnete viacero taverien aj obchodíkov so suvenírmi. Turizmus tu poznajú a počas hlavnej sezóny sem prichádzajú ľudia na pár hodín či na otočku a miestni z toho chcú profitovať. Teraz je poobedie, september a Olympos je akosi prázdny. Aj toto nás sem zlákalo, že sa tu nebudeme tlačiť v dave ľudí. Všetci návštevníci Santorini a Mykonosu nariekajú aké sú „grécke ostrovy“ preplnené, pritom si vybrali tie, kde je najviac ľudí. Tu napočítame turistov za hodinu na prstoch jednej ruky. Kráčame kamennou cestičkou smerom ku kostolu a kúsok od neho zhodíme batohy aj kočiar na našej krásnej izbe s výhľadom.
Nádherný hotel s výhľadom
V malej dedinke Olympos na ostrove Karpathos sme sa ubytovali v hoteli menom Anemos. Ono to ani nie je úplne hotel, pretože to slovíčko môže v hlave vykresliť trošku iné predstavy. Podľa inštrukcií sme si našli dvere na jednej z hlavných ulíc (len minútu od hlavného kostola neďaleko malého námestia), kde bol zapichnutý kľúč a sme „doma“.
Najdokonalejšie na tejto izbe je však výhľad. Sú stovky hotelov či apartmánov, kde sa ubytujete, prežijete tam niekoľko chvíľ a potom odídete a oni odídu do zabudnutia. Občas sa však stane, že natrafíte na niečo dokonalé a dlho si to pamätáte. Presne takto sa u nás zapísal Anemos. Vyjdeme na balkón a pred nami je fantastický výhľad na okolité more s krásnym útesom, ktorý nám hneď pripomenul Madeiru. Po ľavej strane sa Olympos rozlieva na pahorku a nad domami stoja kamenné torzá niekdajších mlynov. Poobede je práve táto časť mestečka nasvietená slnečnými lúčmi. Večer niektoré z domov svietia a ráno sa ešte zahaľujú do tieňa. Výborne sa tu spalo a to ani nehovorím o rannom posedení na balkóne, kedy sa ešte od mora preháňa krajinou chladný vietor.
Čaro zabudnutej dedinky
Ideme sa túlať. Pár kamenných uličiek skrýva neskutočnú krásu. Mnohé miesta majú odtiene bielej, žltej či modrej a kde tu vykukne nádherná panoráma. Na opačnej strane mesta padá svah ostro až k drsnému pobrežiu a v diaľke sa do mora zarezáva skalnatý výbežok, ktorý mi stále v mysli víri spomienky na Madeiru. Na opačnej strane je domov menej a Olympos pôsobí opustene. Kráčame ku kostolu, pozrieme si veterné mlyny, nájdeme starú pekárničku, ktorá je však v nedeľu zatvorená, užívame si výhľady a zas a znovu prejdeme celú dedinku naprieč. V malej taverne zisťujeme veci ohľadom dopravy do Pigadie, ale ani tu nie sme veľmi úspešní. Ľudia ktorí tu žijú ani veľmi nevedia ako chodí do ich dediny autobus, a tak sa informácie od každého jedného líšia.
Majiteľ taverničky na námestí nám však ešte chce pomôcť, tak sa máme zastaviť neskôr. Aj on, podobne ako šofér autobusu má skvelý americký prízvuk. Aj on totiž ako malý chlapec odišiel s rodinou do amerického Baltimore a prežil tam viac než 20 rokov svojho života. S rodinou odišli v roku 1966 a v tom čase sa Olympos takmer vyprázdnil. Mnohí odišli do Baltimore a vytvorili tam unikátnu grécku komunitu, ktorá tam pulzuje dodnes. On sa vrátil, nechcel žiť v americkom meste a dal prednosť malej dedinke s tavernou, ktorú zdedil po svojich starých rodičoch. Čas tu v Olympose neznamená nič, len sa prevaľuje v kamenných uličkách. Cez sezónu zrýchli, počas sezóny sa rozplynie ako jemné hmly, ktoré tu zvykne rozfúkať vietor.
Najlepšia taverna Olymposu
V malej dedinke nájdete viacero pekných podnikov, no nás zlákala taverna Milos. Leží na opačnej strane kopca ako väčšina dedinky a je tu dokonalý pokoj. Od centra dedinky je Milos len asi 300 metrov chôdze a počas nej sa človek ešte zopár krát zastaví, aby si vychutnal pohľad na mlyny či na krásne Egejské more so skalnatými výbežkami. Ono to tu skutočne vyzerá ako v raji.
Taverna Milos je malý rodinný podnik a hneď sa tu cítime príjemne. Objednáme si ako predjedlo šalát Ntakos (Dakos), ktorý sme už mali viac krát a vždy nám poriadne chutil. Hlavné jedlá si vyberieme tradičné a tým najtradičnejším nielen tu v Olympose, ale aj na ostrove Karpathos je jedlo Makarounes. Sú to miestne cestoviny, často sušené na slnku, ktoré sa ozdobia nastrúhaným syrom a na vrch sa pridá pečená cibuľka. Mimoriadne jednoduché jedlo, ale tá chuť nás prekvapila a dostala. Druhým jedlom sú artičoky a hoci sme mysleli, že ich dostaneme nejaké grilované či v oleji na tanier, prinesú nám akoby nákyp, kde hrajú hlavnú úlohu práve artičoky s bešamelom. Bolo to zaujímavé a napokon veľmi chutné. Posedávame, sledujeme ako sa obloha farbí do farebných odtieňov a prvé domčeky rozsvecujú svetlá. Pred odchodom ešte dostaneme ako pozornosť podniku tanierik s Loukoumades. Sladké guľôčky z cesta zaliate sirupom sú poriadne sýte. Ako chutí Grécko?
TIP NA ČLÁNOK: OBJAVTE GRÉCKY OSTROV KOS
TIP NA ČLÁNOK: KALYMNOS, PSERIMOS a PLATI – VÝLET z KOSU
Z Olymposu do Pigadie
Verejná doprava medzi Olymposom a mestom Pigadia, ktoré je hlavným mestom ostrova je viac než mizerná a občas, teda dva možno tri krát do týždňa odchádzajú autobusy. Po ceste je to len cca 40 kilometrov a s odvozom nám pomohol majiteľ malej taverny. Jeho známy ide do Pigadie a vezme nás so sebou. Je krásne vidieť tento ostrov po takmer celej dĺžke. Je neskutočne nehostinný, prázdny, bez dedín či mestečiek, no naplnený miestami, po ktorých budete ešte dlho túžiť. Zátoky, kopce, lesy, výhľady na okolie a nikde ani živej duše. Až s príchodom do Pigadie sa to začne meniť.
Pigadia a dokonalá pohoda
Mestečko Pigadia, ktoré je hlavným centrom na ostrove Karpathos sa stalo našim domov na tri noci. Ubytovali sme sa v malom hotelíku Epiphany v izbe na najvyššom poschodí s krásnym výhľadom na zátoku s prístavom a kopcami, ktoré tvoria časť Karpathosu. Bol to krásny pohľad, ráno osvetľovalo vychádzajúce slnko kopce do jemných oranžových odtieňov, cez deň zožieralo zátoku slnko a večer sa rozsvecovali svetielka blikajúce do tmavej noci.
Pigadia nie je mesto, kde by ste od rána do večera chodili po pamiatkach, no aj to sa nám na ňom páčilo. Malé mestečko sme za tie tri dni prešli od začiatku po koniec niekoľko krát a má v sebe čosi príjemné. Vyliezli sme hore na Akropolu, túlali sa nábrežím, sledovali život v tavernách a užívali si frappé v malej kaviarničke Akteon, ktorá je otvorená už od roku 1990. Pigadia má hlavnú ulicu, ktorá je ešte ráno tichá, no neskôr sa na nej otvoria podniky, kaviarne či predajne suvenírov. Sezóna tu v septembri doznieva, no aj tak sa občas objaví viac turistov, tak si len vieme domyslieť ako to tu vyzerá v strede leta. Z malého námestia sa vstupuje aj do Archeologického múzea, ktoré má tri miestnosti. Vstupné je 3 eurá a zaujme zrejme len fajnšmekrov, no sú tu krásne veci. Mykénske vázy, rímske reliéfy a dokonca aj zopár byzantských stôp. Pigadia toho skutočne nemá veľa, no stojí za to.
Občas sme skočili na pláž na okraji centra a zaujalo nás, že kým na začiatku je príjemne piesočná, neskôr sa už objavujú kamienky. Voda je však krásne čistá, tak sme sa tu vybláznili, zaplávali si a Sofi sa bláznila tak, že ju môžeme s čistým svedomím volať „morský vlk“. Dni sa krásne zlievali dokopy a občas akosi rýchlo bežali. Tam si dáme souvlaki, o kúsok vedľa zase v taverne vynikajúce jedlo a užívame si obyčajnosť tohto miesta, kde sa nemusíme nikam náhliť.
Kde sa najesť v Pigadii?
Najpríjemnejším miestom s jedlom, ktoré sme tu pre seba objavili je taverna Ellinikon na jednej z hlavných ulíc. Páčil sa nám jej vizuál a ešte nám ju dokonca odporučil aj majiteľ nášho ubytovania. Taverna Ellinikon je skutočne príjemným miestom. Sedí sa vonku na ulici alebo na malej teraske, ktorá je trošku ukrytá pred zrakmi ľudí. Čašník ponúkne menu dňa, no dostanete do rúk aj klasické grécke menu, ktoré si viete objednať kedykoľvek. Skúsime teda Gemistu, plnené papriky, ktoré patria k najlepším aké sme kedy v Grécku ochutnali. Ja sa teším na jedno z mojich obľúbených jedál Gigantes, teda veľké fazule a aj tie sa podarili. Vždy som ich mal v rajčinovej omáčke, no táto bola trochu iná, no vynikajúca. Peťa zase vsadila na morské plody a tak u nej vyhralo krevetové Saganaki. Krevety s kúskami rajčín, paprík v lahodnej omáčke boli dokonalé. Ani sa nevieme zhodnúť ktoré z týchto jedál by vyhralo pomyselnú súťaž.
Ak chcete perfektné souvlaki či gyros, potom sa musíte zastaviť aj v podniku Erasmias Grill House na ulici Demokratias v starom meste. Všetko tu robili tak dobré, že sme sa museli jednoducho vrátiť a vy toto miesto rozhodne neobíďte.
TIP NA ČLÁNOK: AKO CHUTÍ GRÉCKO? POZRITE NAŠE TIPY
Z Pigadie po troch nociach ráno kráčame do prístavu, aby sme mohli ísť objavovať Rhodos!
Praktické informácie
Na ostrov Karpathos sa najlepšie dostanete z ostrova Rhodos, kam sa dá pohodlne zaletieť. Samozrejme viete letieť aj na Karpathos, ale nečakajte letenky cez žiaden lowcost a skôr sem lietajú občasné charterové dovolenkové lety či grécke letecké spoločnosti ako Aegean Airlines alebo Olympic Air.
Trajektom sa na Karpathos dostanete z ostrova Rhodos alebo z Kréty či prístavu Pireus neďaleko Atén. Môžete si vybrať, či sa odveziete do Diafani alebo do Pigadie. Trajekt z ostrova Rhodos trvá do Diafani cca 3h 35minút a do Pigadie 4h a 35minút. Pozrite si ceny a odchody na Blue Star Ferries.
Po ostrove sa môžete limitovane prepravovať lokálnymi autobusmi KTEL, no pripravte sa na to, že najmä mimo sezóny, teda okrem leta bude s autobusmi trochu problém a nemôžete sa na ne spoľahnúť. Vtedy je lepšie prenajať si auto, ak chcete spoznať aj rôzne zákutia ostrova.
Kde sa ubytovať? Nám s mimoriadne v dedinke Olympos páčil Hotel Anemos, kam by sme sa kedykoľvek na akokoľvek dlho vrátili. V Pigadii sa nám páčil Hotel Epiphany. Ležal na okraji starého mesta a z balkónu sme mali neskutočný výhľad na zátoku.
INŠPIRUJTE SA GRÉCKOM aj NA NAŠOM BLOGU!
SLEDUJ NÁS AJ NA FB:
