29/09/2018

Malajská Melaka. Sen moreplavcov

Malajzia posiata pralesmi a prírodnými krásami nikdy nebola najhistorickejšou krajinou juhovýchodnej Ázie. Ani tu však nechýbajú výnimky a tak na západnom pobreží svieti veľkými písmenami mesto zvané Melaka (Malacca). Kedysi jej vládli Portugalci či Holanďania a vôňa korenín, klinčekov a orientálneho tovaru spravila z Melaky sen všetkých moreplavcov. Stopy viacerých národov sa tu premiešali a vytvorili dokonalú zmes koloniálnej, malajskej a čínskej architektúry. Nie nadarmo je Melaka historickou perlou Malajzie.

Legenda kráľa Paramešwára

Starú Melaku obdarovali sudičky strategickou polohou. Leží na brehu Melackého prieplavu za ktorým sa rozlievajú ostrovy Indonézie a nachádza sa medzi veľkomestami Kuala Lumpur a Singapur, hoci má geograficky bližšie k malajskej metropole. Prieplav, ktorý oddeľuje Malajziu od Indonézie je tak dôležitý, že v minulosti prakticky nebolo lode, ktorá by tadiaľto nepreplávala a to všetko nahrávalo Melake do karát, aby mohla nielen kontrolovať obchod juhovýchodnej Ázie, ale ešte na ňom slušne zbohatnúť. Do 14.storočia tu však žila len hŕstka rybárov živiacich sa tým, čo im vydalo more a stálo tu niekoľko drevených chatrčí. Jej prerod na mesto zostáva zahalený plášťom príbehov a mýtov. Tie hovoria o slávnom kráľovi menom Paramešwára. Vládol na mieste dnešného Singapuru, neskôr ušiel so svojimi pirátmi na malajskú pevninu až sa dostal k brehom rieky Bertam. Tu uvidel krásne zviera, kančilu a rozhodol sa, že založí mesto, ktoré pomenoval Melaka podľa stromu. Tak to aspoň uvádza kronika Sejarah Merayu z 15.a 16 storočia.

Pevnosť ako symbol mesta

Dnes sa Melaka premenila na moderné mesto, kde žije viac než 800 tisíc obyvateľov. Našťastie však mesto nezabudlo na svoje slávne dejiny a tak sú na pahorkoch či v uličkách stopy koloniálnej architektúry a nečakaných zaujímavostí. Najväčším symbolom dnešnej Melaky je stará, portugalská pevnosť A Famosa. Portugalci ju postavili krátko po tom ako sa v roku 1511 podarilo veliteľovi Alfonsovi de Albuquerqueovi poraziť panovníka malackého sultanátu. Európska námorná veľmoc tak mohla na Malajskom polostrove zapustiť korene a pevnosť A Famosa im k tomu výrazne pomohla. Dnes stojí z pevnosti len malé, okázalé, kamenné torzo v podobe brány Porta de Santiago. Je vysoká len niekoľko metrov, no ukrýva v sebe toľko príbehov, že by jej ostatné budovy mesta mohli závidieť. Ak by nebolo Sira Rafflesa, moderného zakladateľa Singapuru, pravdepodobne by už brána dnes nestála, pretože keď sa Melaky zmocnili Holanďania, rozhodli sa spomienku na Portugalcov vymazať a až Sir Raffles dal koniec bezbrehému ničeniu. Vďaka jeho zásahu tak môžeme stále obdivovať jednu z najstarších európskych pamiatok celej juhovýchodnej Ázie. Tomu sa už skutočne povie unikát. Bránu aj dnes ešte strážia dva kanóny namierené na prieplav, no nebezpečenstvo už nehrozí. Reliéfy na bráne sa ešte celkom nestratili a tak si človek pozrie postavy stojace pri krásnej moreplaveckej lodi a niekoľko zbraní či nápisov. Dnes sa pamiatka stala ikonou Melaky a domáci si ju zamilovali, pretože trávia čas v jej tieni, v neďalekom parku a najmä na novo zrekonštruovanom námestí s nákupným centrom.

Na návšteve u sultána

Bujná záhrada takmer v centre starej Melaky hrá mnohými farbami a vôňami. Všade rastú stromy, štíhle palmy, exotické dreviny a listy neopísateľných tvarov, no kráľovnou záhrady je orchidea. Stovky orchideí, ktoré tu rastú samovoľne ako burina a len málokto im venuje pozornosť. Stredoeurópan však kráča záhradou ozdobenou fontánami s otvorenými očami a myslí si, že sa ocitol v maličkom kúsku raja. Svojim spôsobom záhrada raj skutočne predstavovala, pretože priamo v nej postavili obrovský, drevený sultánsky palác. Obyčajný smrteľník sa nikdy nenadýchol jej vône, pretože patrila iba sultánovi a jeho rodine či háremu. Pôvodný palác tu stál v 15.storočí a dnes návštevníkov víta veľmi pôsobivá rekonštrukcia. Celý palác postavili z dreva a pri výstavbe nepoužili ani jeden jediný klinec. Do príchodu Portugalcov bol palác najvýznamnejšou budovou celej Melaky a pred tým, než v prístave kotvili európske lode tu rozbehol sultán obchod s Čínou.

Tradície vs. modernosť

Ich vzťahy prehĺbil aj sobáš princeznej Hang Li Po, ktorú do Melaky poslal jej otec cisár Ming, aby si ju vzal za manželku melacký sultán Mansúr Šáh, ktorý vládol v druhej polovici 15.storočia. Servilnosť k Číne však Melaku skoro stála život, pretože keď ich o niekoľko rokov neskôr napadli Čamovia z Čampskej ríše rozprestierajúcej sa v dnešnom Vietname, obyvatelia Melaky nebojovali, pretože sa báli ako by to vzala Čína, ktorá mala Čamov pod palcom. Dnešný palác slúži už takmer dve desaťročia ako múzeum malajských tradícii a histórie. Je to krásne miesto, hoci paradoxne dnešní Malajci nemajú k histórii vzťah. „My neriešime to čo bolo, ako to bolo, pretože to nemôžeme zmeniť, ale žijeme teraz a sme hrdí na moderné stavby, luxusné obchodné centrá a výdobytky techniky, ktoré máme“ znie zaujímavá veta z úst štyridsiatnika Lima. Maľby po stenách znázorňujú príbehy rybárov, prvých obyvateľov Melaky, ale aj prvé obchodné lode, ktoré sem zavial vietor z Číny či neskôr Európy. Každá epizóda dejín tú má svoje miesto. Nádherný, drevený interiér navodzuje exotiku ďalekého Orientu a ten dokonale dotvárajú staré kostýmy, tradičné oblečenie, kroje a dobové zbrane či nástroje.

Po stopách sv.Františka Xaverského

Nad starým mestom sa dvíha neveľký pahorok nesúci meno svätého Pavla. Na jeho úpätí vyrástla slávne pevnosť A Famosa, no dnes je symbolom pahorku ruina kostola sv.Pavla. Melaka je známa pre svoje kostoly a hoci je Malajzia moslimskou krajinou, tu vidno ako by mala vyzerať symbióza náboženstiev. Vedľa seba tu žijú moslimovia, kresťania, hinduisti aj budhisti bez výraznejších problémov a ich svätostánky sa často navzájom prepletajú. Hore na pahorok vedie niekoľko schodov, ale niet kam zablúdiť, pretože kamenné telo kostola človeka k sebe priťahuje. Z významného kostola zostali len ruiny, len holé steny takmer bez výzdoby, no genius loci tu medzi nimi stále poletuje. Kostol postavili Portugalci v roku 1521 a vtedajší ľudia ho poznali ako Kostol Panny Márie, no dnes prezval meno po pahorku vďaka Holanďanom. Podvedomie o ňom pozdvihol v 16.storočí aj sv.František Xaverský, ktorý sa tu zastavil a pomohol pri kostole vybudovať školu. Dokonca si Melaku zvolil za svoju základňu odkiaľ vyrážal na cesty do Japonska a Číny. Z jednej z nich sa živý však už nevrátil a jeho mŕtve telo pochovali priamo tu v kostole na pahorku. Až neskôr jeho ostatky preniesli na do indického mesta Goa. Ruina kostola je dnes naplnená prázdnom a starými portugalskými a holandskými náhrobkami. Epitafy vtlačené do starého kameňa hovoria príbehy zabudnutých ľudí, ktorých osud priviezol až sem na koniec sveta. Socha svätca stojí pred malou zvonicou a námestie otvorí pohľad do diaľky a na mesto pod pahorkom. Strecha Melaky sa krčia jedna vedľa druhej a len občasná veža či výšková budova rastie nad ne. V diaľke dokonca vidno aj more, ktoré kedysi privážalo bohatstvo, ale i skazu.

Červené námestie

Srdce starého mesta sa rozprestiera na brehu rieky Melaka. Tu sa človek dozvie, že nielen Moskva má Červené námestie, ale aj malajské mesto sa ním môže popýšiť. Všetko naokolo neho totiž hrá sýtou, červenou farbou. Menšia pevnosť s pripravenými delami zíva prázdnotou a 13-metrové vodné koleso sa pomaličky otáča tak ako to zvykli robiť drevené kolesá v sýrskej Hame. K hlavnému námestiu sa zbiehajú muži šliapajúci do svojich rikší. Sú ozdobené gýčovitými postavičkami, plyšákmi, divokými farbami, ale zdá sa, že práve to priťahuje ľudí a nielen že sa s nimi fotia, ale rovno im dajú do rúk niekoľko desiatok ringitov, aby ich previezli celým mestom. Dominantou Červeného námestia je neveľká hodinová veža aká nesmela chýbať v žiadnom meste, kde sa zastavili kolonisti. Priamo za ňou stojí Stadthuys, teda mestská radnica, ktorá sa nechala svoj starý holandský názov. Vládli odtiaľto Holanďania v 17.storočí a dodnes tu stoja jej nádherné zachovalé drevené časti.

Na nábreží posiatom domčekmi

Najfotogenickejšou stavbou je aj napriek tomu prenikavo červený kostol Christ Church zasvätený Kristovi. Svojim kamenným telom uzatvára námestie a pred ním sa stretávajú ľudia, turisti, domáci aj rikšiaci. Ako hovorí nápis na fasáde, postavili ho v roku 1753. Nápis však už nehovorí, že to boli Holanďania kto mu vdýchol dušu a následne ho do svojich rúk dostali Briti, ktorý ho pretvorili k svojmu obrazu. Nikoho by nenapadlo, že kedysi bol snehobiely, no až začiatkom 20.storočia celé okolie ponorili do červených odtieňov. Nábrežie rieky Melaka obsadili malé domčeky s ošarpanými fasádami, ktoré sa za posledné roky pretvorili na útulné kaviarničky, čajovne, reštaurácie či malé rodinné podniky s tradičným malajským a čínskym jedlom. Všetky miesta sú takmer zaplnené a ľudia si vychutnávajú malajskú zmrzlinu, čaj s mliekom, hustú polievku laksu s príchuťou kyslého tamarindu alebo krevetové kari, domáce ryžové gule či špeciality peranakanskej kuchyne, kde sa miešajú malajské a indonézske vplyvy.

Čínska štvrť

Za riekou pulzuje Čínska štvrť plná nádherných, upravených domov. Je tu najživšie z celého mesta a akoby sa všetko život sústredil priamo sem medzi fasády nevysokých budov. Najväčší boom zažilo centrum Melaky začiatkom 20.storočia, kedy sa sem presťahovali mnohé čínske rodiny označované ako Baba. Týmto termínom sa pomenovali Číňania narodení v oblasti Singapuru a keď sa v Malajzii rozrástol obchod s kaučukom, rástla aj Melaka. Niektoré staručké domy si ešte pamätajú aj koloniálne časy a každý je jedinečný. Fasády zdobia čínske znaky, kaligrafia, symboly drakov, červené lampióny a kde tu je medzi domy pichnutá aj maličká svätyňa s horiacimi vonnými tyčinkami. Hlavná tepna štvrte pripomína trhovisko, pretože na každom metri stoja obchodíky a niečo sa predáva. Aby toho nebolo málo, medzi okoloidúcimi sa pletú muži ťahajúci vozíky naplnené tovarom.

Melaka je synonymom tolerancie

Náboženská symbióza je aj na tomto mieste a tak sa na konci ulice objaví zaujímavý snehobiely minaret mešity Kampung Kling. Mešity tu v Melake sú iné ako v tradičných islamských krajinách. Tieto majú stupňovité minarety pripomínajúce hinduistické stavby z ostrova Bali a strážne veže zo Sumatry. Práve zo Sumatry sem totiž prišiel závan islamskej architektúry a tak je všetko vzácne prepletené. Rikša sa len stačí rozbehnúť a už brzdí pri významnom budhistickom chráme Cheng Hoon Teng zo 17.storočia. Je obrovský a takmer každá jeho časť je dekorovaná detailmi od sôch až po veľké kamenné levy. Chrám zasvätili Guanyin, bohyni milosrdenstva a všetko čo vidíme naokolo priviezli na lodiach z Číny. Neskutočné. Melaka by mohla celý svet učiť tolerancii a celý svet by aspoň raz za život mal vidieť Melaku.