Budva a Kotor. Najkrajšie mestá Čiernej Hory

Balkán je spleťou mnohých príbehov a mnohých svetov. Bývalá Juhoslávia sa roztrieštila na niekoľko samostatných krajín a každá z nich vie ako zaujať a podmaniť si vás. Medzi najikonickejšie miesta balkánskeho pobrežia dnes patrí Čierna Hora so svojimi historickými prístavmi Budva a Kotor. Sú ako dvojičky, no pritom má každé z nich svoju vlastnú dušu.

Stopy Benátčanov

Objavovať krásu Čiernej Hory je ako nechať sa zlákať do balkánskej rozprávky. Maličká krajina južnej Európy má všetko, aby patrila medzi najnavštevovanejšie krajiny starého kontinentu. Milovníkov prírody poteší svojimi horami či výstupom na Bobotov Kuk, milovníci dobrodružstva hľadajú adrenalín v dravých riekach a ten, kto cestuje za oddychom si ho vychutná na čiernohorských plážach. Čierna Hora v sebe však skrýva aj krásnu spleť histórie a pobrežie krajiny je posiate viacerými perlami, kde sa varili dejiny Jadranského mora. Pobrežie južného Jadranu bolo odjakživa miesto na ktorom si historické epizódy podávali ruky. Vládli mu starovekí Gréci, neskôr Rimania, aby sa tu po nich zakorenila Byzancia. Tú nahlodávali Slovania, Avari, neskôr dokonca Saracéni až sa napokon dostali tieto miesta pod miestne vplyvy srbských kráľov či lokálnych kniežat. Azda najvýraznejšiu stopu vtisli pobrežiu Benátčania. Túžili ovládnuť moria a Jadran bol ich domácim prístavom. Keď sa im podarilo vydať sa na juh zo svojej lagúny, zmenili dejiny na mnohých miestach. Aj čiernohorským prístavom vládli Benátčania viac než 300 rokov. Ich stopy tu nájdete dodnes a práve spomienky na Benátčanov sú dnes obrovským turistickým ťahákom. Aj Budva a Kotor ťažili z ich prítomnosti a obe tieto miesta sa stali symbolmi pobrežia. Majú veľa spoločného, no aj napriek tomu sú krásne odlišné. Ak sa máte vybrať do Čiernej Hory, tieto dve miesta jednoducho musíte navštíviť. Zapíšu sa u vás veľkými písmenami, no nebudete sa vedieť rozhodnúť, ktoré z nich je krajšie.

Budva plná príbehov

Historické mestečko menom Budva na brehu jadranského pobrežia skrýva viac zaujímavosti a príbehov, než sa môže na prvý pohľad zdať. Tvári sa nenápadne, žije v ňom len 20 000 obyvateľov. Počas letnej sezóny sa na dva či tri mesiace nafúkne a láka tisíce dovolenkárov. Budva však nie je len o plážach či oddychu, ale je dokonalým historickým klenotom, ktoré musíte vidieť, aby ste pochopili dôležitosť Jadranu. Svoje korene má poriadne hlboko. Archeológovia tvrdia, že je stará takmer 2500 rokov a vďaka tejto cifre patrí medzi najstaršie osídlené miesta na pobreží Jadranského mora. Nikdy nebola obrovskou metropolou, no aj napriek tomu trvá dlho kým sa prehryziete z moderného mesta na prah starobylých, kamenných hradieb. Moderná Budva je pretkaná hotelmi, reštauráciami, kde tu sa objaví nákupné centrum, zmenáreň, krčma či kamenné obchody s potravinami, oblečením, topánkami alebo suvenírmi. Ak by ste Budvu súdili len podľa týchto pohľadov, nebola by ničím výnimočná, ba patrila by do anonymnej masy bežných, jadranských miest. To, čo z Budvy robí unikát je však jej srdce bijúce v kamenných, romantických uličkách starého mesta. Vedie k nemu dlhá promenáda. V lete je plná života, v zime v sebe skrýva príťažlivú samotu nasiaknutú slanou vôňou mora. Staré mesto vyrástlo v priebehu stáročí na malom kamennom výbežku obkolesenom Jadranským morom. To sa ho aj dnes snaží objať a dať mu najavo, že nebyť mora, pravdepodobne by tu Budva nikdy nevznikla. Mesto bez mora nedokáže existovať, zatiaľ čo more bez mesta s tým problém nemá. Je fascinujúce byť tu a vnímať koľko historických epizód toto neveľké miesto prežilo. Podľa legendy ho založil Kadmos, mýtický zakladateľ bájnych gréckych Téb. Jeho fenický pôvod ho predurčoval na veľké veci a po tom ako sa Zeus ulakomil na jeho sestru Európu, dostal sa do potýčky s bohmi. S jeho menom sa tu dnes už takmer nestretnete, no spojiť si bájne grécke mýty s miestom, ktorým kráčate má svoje čaro. To, že Budva patrila k dôležitým centrám Jadranského mora sa ukázalo na tom, koľko rôznych národov či civilizácii ho počas jej života ovládalo. Starovekí Gréci na mieste dnešnej Budvy postavili pred 2400 rokmi malé centrum obchodu. O dve storočia neskôr ho získali do svojich rúk Rimania a po páde obrovskej ríše sa oblasti topia v chaose. Byzancia si s ním poradí len na chvíľku, no napokon Budvu ovládnu Avari, ktorých napokon rozprášia moslimskí Saracéni a Budva sa takmer stratila zo zemského povrchu. Rozhodne by jej bola škoda. Budve vdýchli nový život Benátčania a napokon sa stala bodom na mape mocných Habsburgovcov. Koľko ľudí ostane prekvapených, keď sa dozvie o obrovskej histórii tohto miesta. Budva jednoducho vie ako zaujať.

Uličky ukryté za hradbami

Obrovské hradby sa obtáčajú okolo príjemného mesta ako nesmrteľný, kamenný had. Na stene ešte stále badať symbol benátskeho leva, spomienku na takmer 400-ročnú nadvládu, ktorá navždy zmenila mesto. Pod hradbami sa podvečer v podnikoch schádzajú ľudia na pohárik bieleho čiernohorského vína a kým vonku pred hradbami je dav ľudí, stačí vojsť do starého mesta a opantá vás rozprávková atmosféra. Kamenné uličky sa rozbehli do všetkých svetových strán a odrazu sa Budva podobá na labyrint akými sa môže popýšiť nejedna arabská medina. Tento labyrint je však čistý, neozývajú sa v ňom hlasy remeselníkov a ani vás v ňom nezrazí plne naložený osol či kôň. V lete tu natrafíte na dav turistov a návštevníkov, no skoro ráno ju môžete mať pre seba. Budva je presne tým miestom, kde nepotrebujete naháňať pamiatky, ale užívať si jej atmosféru. Zahodiť mapu a bezcieľne objavovať uličky, jednu za druhou, vrátiť sa na malé námestie a ísť odznovu. Budva vsadila práve na atmosféru a spravila dobre. Z rodinných podnikov sa do ulice mieša vôňa grilovaných rýb, mäsa, morských plodov a hoci ste ešte nič neochutnali, už z vône viete, že Čiernu Horu budete milovať. Najzaujímavejšou pamiatkou Budvy sú samotné hradby. Netvoria len stredovekú ochranu mesta, ale dnes sú atrakciou, pretože ich otvorili a môžete tak vyliezť na ich vrchol a spraviť si po nich unikátnu prechádzku. Tak ako v neďalekom Dubrovniku či v posvätnom Jeruzaleme. Vstup na hradby leží neďaleko obrovskej pevnosti ležiacej na najjužnejšom výbežku polostrova. Zasvätili ju Panne Márii a podobných stredovekých pevností by sme na Jadrane našli viacero. Mali chrániť ľudí, prístavy, mali dohliadať nad bezpečnosť pred pirátmi a udržiavať poriadok. Dnes je vo vnútri malá galéria. Hradby v Budve majú najkrajšiu atmosférou podvečer, kedy sa slnko pomaličky blíži k západu. Vstúpite na kamenné hradby a ste v inom svete. Ten pod vami rozlievajúci sa v uliciach bzučí ako úľ a ľudia ním kráčajú ako v mravenisku a tu hore na hradbách je ticho a pokoj. Nad mestom sa dvíhajú kostolné veže a tá najbližšia patrí Kostolu sv.Ivana. Jeho nezameniteľnú zvonicu si všime každý a pod jeho strechou sa skrýva príbeh jedného z najstarších kostolov v okolí. Podľa tradície tu stál už v 7.storočí a hoci ho zjazvilo zemetrasenie o 1000 rokov neskôr, nepoložil sa na zem a tak láka pútnikov dodnes. Oplatí sa nazrieť dnu aj kvôli vzácnym ikonám, ktoré chránili mesto pred pandémiou či pirátmi, ale aj pre výzdobu z mozaiky a skla. Jadranské more sa dotýka hradieb a tak sem tam počuť hlas rozbíjajúcich sa vĺn. Zopár ľudí sa ešte kúpe v neďalekých zátokách. Panorámu mesta dotvára niekoľko menších ostrovčekov ponorených v mori a vysoké hory vystreľujúce na horizonte. Prístav je plný lodí a jácht a stojac na hradbách ste akoby na hranici dvoch svetov. Ten vonku za nimi je moderný a uponáhľaný a ten vo vnútri hradieb žije svojimi kamennými uličkami, balkónmi či terasami, kde ľudia oddychujú. Je zaujímavé vidieť Budvu z tejto perspektívy. Západ slnka sfarbil mesto do teplých odtieňov, no v úzkych uličkách sa už dávno slnko stratilo. Hradby sa končia neďaleko miesta, kde stojí Kostol sv.Trojice. Je to unikátny, ortodoxný kostol, ktorý postavili až začiatkom 19.storočia po tom ako Rakúšania dali miestnym výnimku. Len o pár metrov ďalej nájdete azda najkrajší svätostánok mesta. Je ním kamenný kostolík sv.Sávu. Jeho telo z 12.storočia dokonale zapasuje do kamennej duše mesta.

Na brehu Kotorského zálivu

Známe čiernomorské mesto Kotor leží od Budvy len niečo málo cez 20 kilometrov. Tieto mestá sa javia ako dvojičky, no každé má svoju vlastnú predstavu o živote a každé dokáže zaujať svojskou atmosférou. Dostať sa z Budvy do Kotoru je mimoriadne jednoduché a stačí na to len polhodina času. Kotor má so svojimi 13 000 obyvateľmi priam dokonalú polohu. Leží na samotnom okraji unikátneho fjordu Boka Kotorska, teda Kotorského zálivu a z vnútrozemia ho chráni horský masív Lovcen. Vďaka unikátnej polohe sa tu zastavila nejedna ríša a podobne ako v Budve, aj tu sa tvorili zaujímavé dejiny. Kotorský záliv je najväčší prírodný prístav južného Jadranského mora a často sa o ňom hovorí lichotivo ako o najjužnejšom fjorde Európy. Slovíčko fjord tu možno nie je na mieste, pretože ho nikdy nevytvoril ľadovec tak ako škandinávske fjordy, ale svojim výzorom a krásou sa skutočne na fjord ponáša. Zálivy sa zarezávajú hlboko do krajiny. Obkolesujú ich zelené kopce, hory a na pobreží sa skrývajú malé učupené mestečká či zabudnuté rybárske dedinky, ktoré sa menia na obľúbené letoviská. Prírodný záliv poznali aj starovekí Gréci, no užil si aj turbulentné 20.storočia, kedy vošla do dejín vzbura v Boke Kotorskej. Tá začala v roku 1918 ako povstanie proti Rakúsko Uhorsku, ktoré ešte stále tieto končiny spravovalo. Zúčastnilo sa jej niekoľko tisíc námorníkov a medzi nimi boli aj Česi aj Slováci, ktorí prišli o život po tom ako vzburu potlačili. Boka Kotorská sa dokonca počas prvej republiky stala aj prístavom pre československé lode a tak tu nájdete aj kúsok našej histórie. Najväčším lákadlom je Kotor, vyberme sa za jeho hradby.

Kotor s benátskym šarmom

Mesto s obrovskými hradbami rozlezenými na brehu prístavu či na okolitých pahorkoch vidíte dávno predtým, než sa v meste ocitnete. Je tak impozantný až so svojou pevnosťou sv.Jána posadenou na ostrom svahu patrí k najkrajším pohľadom celej Čiernej Hory. Akoby ste sa dívali na nedobytnú križiacku pevnosť niekde v Levante a ocitli sa v historickej epizóde, kde o chvíľku budete počuť cválanie koní, cinkot brnení, mužské hlasy a údery železa. Ak vás má mesto zaujať na prvý pohľad, potom to Kotor zvládne na výbornú. Obrovské kamenné hradby chránia mesto už niekoľko storočí a sú natoľko unikátne, že ich dnes nájdete na zozname UNESCO. Monumentálne bastióny týčiace sa nad vodnou priekopou vás privedú k námestiu, kde vás Morská brána vezme do mesta. Aj ona patrí dnes k symbolom Kotoru, pretože ju postavili ešte v roku 1555 Benátčania. Dnes na hradbách ešte nájdete benátskeho leva, no priamo nad bránou je hviezda s rokom 1944 ako spomienka na to, že mesto oslobodili komunisti pod vedením Tita, ktorému patrí aj výrok vytesaný nad portálom. Vojdite do brány a odrazu sa z prítmia vynorí najmalebnejšie námestie celého Kotora. Námestie Trg od Oružja je najväčším priestorom celého mesta a ešte stále dýcha vznešenosťou architektúry 17.storočia. Pred očami stojí neveľká Hodinová veža akú by sme našli v mnohých talianskych mestečkách. Oproti nej nájdete miesto v kaviarniach či pri posedení na zmrzline a brána sľubuje neustály prúd návštevníkov do starého mesta aj z neho. Okraj námestia patrí Rektorovmu palácu, ktorý si dnes vzal pod svoje krídla luxusný hotel Cattaro. Jeho súčasťou je aj zaujímavé Napoleonove divadlo, jedno z prvých divadiel svojho druhu na Balkáne. Z námestia sa môžete vydať doľava aj doprava, no kamkoľvek vykročíte, nájdete kamenné uličky prepletajúce sa srdcom mesta. Dnes tu nájdete malé obchody, butiky, suveníry, ale aj reštaurácie, pivárne, bary či hotely. Vďaka nim sa do starých ulíc Kotoru vlial život a tak vás mesto uchváti. Medzi najdôležitejšie stavby mesta patrí vysoká Katedrála sv. Tryfona, ktorému domáci hovoria Sveti Tripun. Katedrála stojí na mieste menšieho kostola z 9.storočia kam priniesli relikvie svätca z vtedajšieho byzantského Konštantínopolu. Dve vysoké veže dominujú starému námestiu a hoci je súčasná stavba z 12.storočia, zničilo ju zemetrasenie z roku 1667. To nestačilo a napokon ju dorazilo silné zemetrasenie z roku 1979, ktoré takmer zruinovalo čiernohorské pobrežie. To preto dnes Katedrála dýcha novotou, no stále si zachovala svoj šarm a historické relikty vo svojich útrobách. O niekoľko uličiek vedľa sa na malom, skrytom námestí objaví kamenná kaplnka sv.Lukáša. Nesie v sebe stopy rímskej aj byzantskej architektúry a vo vnútri je dodnes stále vzácny ikonostás zo 17.storočia. Kaplnka patrí ortodoxným kresťanom, ktorí sa v Kotore objavili a akoby zázrakom prežil kostol aj spomínané zemetrasenie. Naproti si v reštaurácii ľudia užívajú Njeguški stek, jedno z najtypickejších jedál Čiernej Hory. Podobá sa na Cordon Bleu, ale jeho unikátom sú lokálne suroviny od miestneho syru po njeguški pršut. Podľa príbehu ho mal vymyslieť osobný kuchár maršala Tita za čo dostal zlatú medailu. To už za ochutnanie stojí, nie?

Všade samé hradby

Spleť kamenných ulíc premenil Kotor na stredoveký labyrint plný zaujímavostí. Ak ste sem prišli za jeho hradbami, dajú vám zabrať pokojne aj na niekoľko hodín. Na južnom okraji mesta, vonku za vysokou a mohutnou bránou stojí bastión Gurdič, jeden z najznámejších v meste. Jeho korene siahajú do 13.storočia, teda do obdobia kedy tieto končiny často menili svojich majiteľov. V priebehu tristo rokov Kotoru vládla Byzancia, Bulhari, Srbi, Maďari a napokon Benátčania. Tí tu napokon zostali až do roku 1797. To ako dnes vyzerá bastión majú na svedomí práve majitelia z Benátok. Niektoré časti opevnenia sa pozvoľna strácajú, medzi kamenné bloky sa prebíja tráva a tým, že tu je len hŕstka turistov, má toto miesto krásny nádych autenticity. Pozriete sa nad hlavu a na pahorku vidíte samé hradby. Akoby boli všade kam sa pozriete a stretávajú sa pri pevnosť San Giovanni, teda pri pevnosti sv.Jána. Pri výstupe k nej sa zapotíte, ale vedzte, že to bude stáť za to. Každým krokom sa pod vami otvorí krajšia a krajšia panoráma Kotoru. Ruiny starej pevnosti dnes ležia v nadmorskej výške 280 metrov a aby ste sa k nej dostali, musíte prejsť okolo 1350 schodov. Cestička so schodmi sa cikcakovito zarezáva do pahorku a keď natrafíte na kostol Gospe od Zdravjla na počesť Panny Márie, viete že ste v polovici. Prvá kresťanská bazilika tu stála už v 6.storočí, no tá na ktorú sa pozeráte pochádza z roku 1518 a občania sa ňou poďakovali za záchranu pred čiernou smrťou. Pevnosť sv.Jána stojí na svojom mieste už viac než 1000 rokov, no dokončili ju až v priebehu 15.storočia. To čo uvidíte sú pôsobivé ruiny, hradby, závan minulosti, no najkrajšou odmenou je výhľad na Kotorský záliv so svojim fjordom zarezávajúcim sa do krajiny a pohľad na starý Kotor. Uložil sa priamo pod pahorkom a z výšky vidno jeho trojuholníkový tvar vyplnený strechami domov a zvonicami kostolov. Kotor je stredoveká perla, ktorá robí z Čiernej Hory príťažlivé miesto.

INŠPIRUJTE SA BALKÁNOM a VYRAZTE!

SLEDUJ NÁS AJ NA FB: