Delfy. Slávna veštiareň a pupok sveta
Na prahu dnešného mestečka Delfoi ležia ruiny slávnych starovekých Delf. Už v minulosti bolo toto miesto poriadne navštevované a ostalo mu to dodnes, len s tým rozdielom, že dnes sem neprúdia davy ľudí, aby si vypočuli veštby slávnej Pýthie, ale aby obdivovali krásu antických ruín. Hovorí sa, že Delfy obdarovali sudičky azda najkrajším prostredím a verte, že na tom niečo bude pravdy.
Zelená krajina Fokáie
V krásne zelenej a pôsobivej krajine starobylej Fokáie dnes ležia ruiny a príbehy starovekého mesta. Všade kam sa pozriete rastú menšie či väčšie pahorky a jeden z nich, teda Parnassos sa preplietol s históriou jedného z najunikátnejších miest celej antiky. Autobus z Atén sa spočiatku pomaličky vymotáva z dopravy veľkomesta, no keď sa rozbehne, už vnímate len grécku krajinu. Ak sa ocitnete v mestečku Arachova na kopci, už viete, že za niekoľkými zákrutami sa objaví svet, ktoré kedysi poznal každý človek. V Grécku by ste nenašli slávnejšiu veštiareň, než tú ktorá stála tu v Apolónovom chráme. Delfy sú už na dosah ruky. Areál starovekého mesta sa dnes skladá z troch hlavných častí. Prvou je dôležité múzeum, druhou sú ruiny mesta na kopci Parnassos s Apolónovým chrámom a tretiu časť reprezentuje lokalita pod hlavnou časťou Delf, kde sa dvíhajú ruiny kruhového tholosu. Začnite s múzeom a lepšie pochopíte to, čo vás o chvíľku čaká pod holým nebom.
Múzeum plné mytológie
Múzeum v Delfách patrí k najzaujímavejším v Grécku. Nemôže sa síce porovnávať s Archeologickým múzeom v Aténach, ale niekoľko vzácnych exponátov ostalo priamo tu, aby vám pohľad na ne zdokonalil zážitok z mesta. Ak prídete hneď ráno, budete ho mať pre seba, pretože jednodenné výlety sem prichádzajú o čosi neskôr. To je výhoda noci v Delfách, predbehnete dav a vychutnáte si staroveké mesto v čarovnom tichu. V múzeu vás zaujme veľká bronzová trojnožka, no hneď váš pohľad ukradne miestnosť, ktorej dominujú dvojčatá Kleobis a Bitón zo 6.storočia pr.Kr. Ich príbeh je anticky mrazivý a prepletený mytológiou, pretože obaja boli synovia Kyddipé, kňažky bohyne Héry. Ich matka sa mala zúčastniť slávnosti v Hérinom chráme, no býky ťahajúce voz neprišli, a tak ho potiahli obaja synovia, aby ich matka nezmeškala. Matka sa chcela synom odvďačiť, preto poprosila Héru o to, aby dala jej synom najkrajší dar a tí v tom momente zaspali a už sa nikdy neprebrali. V antike sa často hovorilo, že najkrajším darom je nečakaná smrť v mladosti. Metopy z Pokladnice Aténskych a Sifníjskych krášlia steny a o niekoľko krokov ďalej sa vám rozum zastaví nad tým, ako mohli zhotoviť tak krásne výrobky zo zlata.
Slávny delfský vozataj
Najznámejším obyvateľom múzea je slávny Delfský vozataj, ktorý patrí k symbolom celého mesta. Má takmer 2500 rokov a pripomína tyrana Polyzala zo sicílskej Gely. Ten dva krát zvíťazil v Pýthijských hrách a stal sa nesmrteľným. K nenápadným, ale skutočne unikátnym kúskom je aj Omfalos pripomínajúci mramorové vajce. Ak sa pozriete na Omfalos bez toho, aby ste o ňom niečo vedeli, je to len kus chladného kameňa, ktorý niekto pred dvomi tisíckami rokov ozdobil. Ak o ňom počúvate príbeh, fascinuje vás a vtiahne vás do sveta gréckej mytológie. Zeus chcel totiž vedieť, kde je stred sveta, tak vypustil dvoch orlov, každého do inej svetovej strany. Tam, kde sa pretnú, bude centrum sveta a tam postavia veštiareň v Delfách. Omfalos sa stal symbolom a vďaka nemu sa Delfy prezývajú „pupok sveta“.
Staré pokladnice plné krásy
Hlavný areál vykopávok je od múzea ešte možno dvesto alebo tristo metrov. Už vidíte vrcholky stĺpov Apolónovho chrámu a vynára sa aj pohľad na pokladnice naskladané vedľa seba. Tam kedysi pulzovalo dôležité staroveké mesto a vy ho máte už na dosah ruky. Na pahorku, kde objavíte ruiny už existuje miesto, kde žili ľudia takmer od neolitu, no až v mykénskom období a teda pred cca 3500 rokmi vieme, že miesto naberá na sile. Už v tomto čase sa verí, že tu bola prastará veštiareň o ktorej však archeológovia dnes vedia len dohady. Kedysi dávno sa na tomto mieste uctievala Gaia, matka bohyňa a bohyňa zeme či plodnosti, neskôr sa Delfy preplietli s Apolónom. V 6.storočí pr.Kr. získajú mesto Aténčania a nasledujúce storočia sa o Delfy vedie niekoľko bitiek, vďaka ktorým menia svojho vládcu. Macedónčanom sa vidina o Delfách stratila, neskôr prichádzajú Rimania a v priebehu sto päťdesiatich rokov napadne mesto Lucius Cornelius Sulla a neskôr aj cisár Nero. Rimania vtlačili do Delf svoje predstavy o architektúre, preto aj dnes mnohé stavby majú skôr rímske než grécke črty. Cisár Theodosius I. v roku 381 znenávidel Delfy pre ich pohanské rituály, veštiareň, povesť a tak rozhodol o tom, že Delfy už nebudú dôležitým mestom.
Kráčajte do mesta a prvé miesta, ktoré vám skrížia cestu budú pokladnice. Pohľadom zavadíte o repliku kameňa Omfalos, no pohľad ukradne zrekonštruovaná Aténska pokladnica. Postavili ju tu na oslavu víťazstva bitky pri Maratóne z roku 490 pr.Kr. V staroveku bolo zvykom stavať pokladnice ako poďakovanie či na oslavu a tu v Delfách sa stavali pokladnice aj z vďačnosti za vynikajúce veštby. Vedľa seba tu stoja ruiny pokladníc, ktoré postavili miesta akými je Sifnos, Argos, Téby, Knidos či dokonca oblasť starovekej Boiótie.
Hadí stĺp
Ešte pár výškových metrov po kamennej cestičke a stojíte na prahu najslávnejšieho chrámu celých Delf. Kúsok pred ním spočívajú ruiny Apolónovho oltáru. Na stene stále viete prečítať v alfabete nápis, ktorý hovorí, že ho postavili občania z gréckeho ostrova Chios ležiaceho len pár kilometrov od dnešných tureckých brehov. Zaujme čiernym mramorom, ale aj tým, že hneď vedľa sa dvíha Hadí stĺp. Ak ste niekedy boli v centre Istanbulu na Hippodrome, určite sa vám bude zdať viac než známy. Práve odtiaľto totiž vzal Konštantín Veľký časť Hadieho stĺpu, ozdobil ním istanbulské námestie a Hadí stĺp tak dodnes patrí k symbolom celého Hippodromu. Príbehy sa tu prelínajú všade kam sa pozriete.
PREČÍTAJTE SI:
- OBJAVTE GRÉCKY OSTROV KOS
- KALYMNOS, PSERIMOS a PLATI – VÝLET z KOSU
- ČAROVNÝ GRÉCKY OSTROV KARPATHOS
- ROZPRÁVKOVÝ OSTROV SYMI
Tam, kde veštila Pýthia
Prvý pohľad na slávny Apolónov chrám naplní človeka milujúceho históriou radosťou. Miesto, kde sa dnes vynímajú ruiny chrámu je prepletené s mytológiou. Prvý chrám mali podľa mýtov postaviť z olivových vetvičiek. Druhý chrám dokonca z vosku a včelích krídel a tretí chrám postavil Hefaistos spoločne s Aténou. Odmysliac si príbehy, chrám tu stál minimálne od 7.storočia pr.Kr. Ten však vyhorel počas konfliktov a chrám, ktorý postavili na miesto neho stihol rovnaký osud v 4.storočí pr.Kr. Ruiny zdraviace návštevníkov sú teda tiež zo 4.storočia pr.Kr. Z chrámu stojí len 6 dórskych stĺpov, no v čase jeho najväčšej slávy ho obiehalo až 34 stĺpov držiacich strechu. Apolónov chrám sa stal jedným z najdôležitejších a najznámejších chrámov staroveku. Nebolo to však vďaka jeho krásnemu zasadeniu s výhľadom na vysoké hory Fokáie, ale vďaka tomu, že v ňom sídlila mimoriadna veštiareň za ktorou prichádzali obyčajní ľudia aj panovníci, aby sa dozvedeli čo ich čaká. Ľudia boli odjakživa posadnutí poznaním budúcnosti zabúdajúc na prítomnosť. Pýthia trávila svoj život vo vnútri chrámu sediac na trojnožke položenej na zvláštnej pukline. V starovekom svete malo takmer všetko svoje mytologické pozadie a tak sa hovorí, že keď Apolón zabil obrovského Pythona, jeho telo spadlo do rokliny, kde sa rozkladalo. Zvláštne výpary unikajúce na zem mali omamný charakter, vďaka ktorým sa Pýthia dostávala do tranzu a dovolila Apolónovi, aby sa zmocnil jej duše a veštby boli na svete. Dodnes sa však úplne presne nevie vysvetliť ako sa Pýthia dostávala do tranzu. Podľa niektorých za to mohlo unikanie plynov akými bol etylén alebo etán, iní zase dávajú do pozornosti omamné rastliny. Pýthia podľa nich mohla žuť lístky oleandru a zároveň vdychovať ich vôňu pri pálení listov, čím by ostala omámená, ba občas až otrávená.
Veštba, ktorá všetko zničila
Veštiareň v Delfách patrí k dokonalým tajomstvám staroveku. Z opisov a záznamov vieme, že sem prichádzali mnohí a nielen z regiónu, ale aj z ďalekých krajín. Poznali ju Rimania, uznávali obyvatelia Lýdie, Kárie či dokonca Egypta, ktorí síce mali veštiareň v oáze Siwa, no Delfy mali punc. Veštby, ktoré tu dostávali, neboli úplne jednoznačné a často ostávali na fantázii objednávateľa a jeho túžbe. Azda najslávnejšia veštba sa spája s kráľom Kroisom z Lýdie. Pýthia mu povedala, že ak prekročí rieku Halys, zničí veľkú ríšu. Kroisos posilnený veštbou vyrazil cez rieku proti Peržanom a prehral. Zničil tak veľkú ríšu, Pýthia mu však zabudla povedať, že to bude tá jeho. Sláva veštiarne začína upadať v 3.storočí pr.Kr. Apolónov chrám zničia Tráci, neskôr príde silné zemetrasenie a ľuďom sa nezdajú ani veštby, ktoré odtiaľto vychádzajú. V 2.storočí vďaka rímskemu cisárovi Hadriánovi ešte chytí veštiareň druhý dych, ale s čoraz väčšou silou kresťanstva jeho meno znovu upadá až sa niekedy na prelom 6. a 7.storočia Delfy vyprázdnia a stíchnu.
Na prahu starovekého divadla
Niekoľko metrov nad Apolónovým chrámom ležia ruiny krásne zachovaného divadla pre takmer 5000 divákov. Pôvodne ho postavili v priebehu 4.storočia pr.Kr, ale kamenné divadlo, ktoré vidíte dnes je zmesou prestavby v 2.storočí pr.Kr a rímskej prestavby z doby cisára Nera. Ten sa tu mal dokonca v roku 67 zastaviť a obdivovať nielen divadlo, ale výhľad z neho. Hoci sa príbehy divadla stratili, výhľad aký mali návštevníci tu čaká aj na vás. Niet krajšieho pohľadu na Delfy ako z kamenných sedadiel divadla. V diaľke stúpajú kopce pokryté zelenými lesmi a krajina padá do hlbokého údolia. Netreba veľa predstavivosti, aby ste mali pred očami to, ako to tu mohlo kedysi vyzerať. Mali by ste asi problém vybrať si či budete sledovať grécku tragédiu odohrávajúcu sa na pódiu alebo očami utekať po nádherných kopcoch. Od divadla stúpa cestička až na úplný vrchol areálu, kde stojí staroveký štadión. Jedna strana je ešte stále posiata kamennými sedadlami a priamo nad ním sú už len vysoké skalnaté bralá a ihličnaté lesy držiace sa krajiny zubami nechtami. Aj on kedysi dávno hostil známe Pýtijské hry.
Najkrajší výhľad na Delfy
Gréci si nemohli vybrať krajšie miesto. Pýtijské hry sa konali každé štyri roky na počesť boha Apolóna. Vymysleli ich na oslavu toho, že Apolón zabil Pythóna a na pripomenutie toho, že v Delfách založili veštiareň. Ľudia ich poznali takmer tisíc rokov a nebyť Olympijských hier, boli by najslávnejšími hrami starovekého sveta. Pol roka pred začatím hier vyslali Delfy deviatich mužov do gréckych miest, kde oznámili začiatok hier a pozvali nielen ľudí, ale aj športovcov. Platil tiež prísny zákaz bojov, aby boli všetci cestujúci aj Apolónov chrám v bezpečí. Ak by nejaké mesto porušilo zákon, malo by zakázané zúčastniť sa hier. Muselo to byť fantastické, byť na tomto štadióne v čase konania hier. Mohli ste sedieť na sedadlách a sledovať atletiku, zápasenie alebo box a zlatým klincom programu zvykli byť preteky konských dvojzáprahov či štvorzáprahov a napokon aj preteky koní s jazdcami, ktoré sa konali na Hippodrome. Víťazi nezískali peniaze ani zlato, iba česť, slávu a veniec z vavrínových listov. Sadnite si v štadióne, privrite oči a skúste si to všetko predstaviť. Delfy museli byť neskutočné miesto.
Tholos, ktorý sa stal ikonou
Posledné monumentálne miesto Delf leží asi kilometer od hlavného areálu. Od ruín cestička jemne klesá, ale nevenujete jej veľmi pozornosť, pretože vám oči utekajú po zelených kopcoch. Pred tým, než dosiahnete tholos sa pod nohami objavia ruiny Gymnázia, ktoré však nebolo školou, ale obrovskou telocvičňou pod holým nebom. Kedysi tu trénovali mladíci na rôzne športové zápolenia, no návštevník si tu vedel oddýchnuť aj v kúpeľoch, kde sa človek nielen zregeneroval, ale aj dozvedel množstvo noviniek z mesta. Miestne legendy dokonca hovorili, že voda v kúpeľoch je zázračná, pretože sa prepája priamo s Apolónom. Tholos, ktorý je súčasťou svätyne Atény Pronaos je podľa mnohých najkrajšou a najfotogenickejšou pamiatkou celého mesta. Nikdy nechýba na obrázkoch z Delf a veľa krát ho návštevníci hľadajú niekde v okolí Apolónovho chrámu. Kruhový tholos postavili medzi rokmi 380-360 pr.Kr. a vtedy mal 20 vysokých stĺpov ozdobených dórskymi hlavicami, pričom tie ukrývali 10 stĺpov vo vnútri v korintskom štýle. Do dnešných dní zostali stáť tri stĺpy, no ak sa prepoja s prostredím v ktorom sa ocitli, máte ikonu Delf. V okolí chrámu je príjemné ticho. Predsa len sa sem zatúla zlomok z návštevníkov mesta, tak budete mať kúsok staroveku len a len pre seba. Tu si ešte stále môžete pripadať ako prví západní návštevníci ruín, ktorí priniesli správu o Delfách do európskych krajín. Vychutnajte si Delfy a ak ich spojíte s príbehmi, budete mať nezabudnuteľný zážitok.
Ako chutia Delfy?
Dnešné mestečko Delfoi sa prispôsobilo turizmu. Mnohé domy pretvorili na hotely, penzióny či apartmány a hoci mnohí prichádzajú na jednodenný výlet. Je krásne tu prespať a večer sa nadýchnuť ticha celého miesta, z ktorého sa odrazu vytratili turisti. V miestnej taverne Vakhos viete ochutnať aj tradičné jedlá z regiónu, a tak vám na stole pristane kozie mäso na bylinkách či zajac s dusenou zeleninou a hrubými cestovinami. Grécka kuchyňa bude aj tu absolútne famózna!
PREČÍTAJTE SI:
Praktické informácie
Ak budete v Aténach, vyberte sa spoznať staroveké Delfy autobusom. Ten odchádza z aténskej stanice KTEL Liossion, kam sa viete dostať metrom (zastávka Kato Patissia). Cesta medzi Aténami a Delfami trvá cca 3 hodiny a autobus premáva niekoľko krát za deň. Pozrite si aktuálne informácie na KTEL FOKIDAS. Najšikovnejší je ranný autobus s odchodom 8:30 (v nedeľu nezvykne premávať). Jednosmerný lístok stojí cca 14-15 EUR (apríl 2026).
Vstupné do Delf je 20 EUR (4/26) a táto suma platí medzi aprílom a októbrom. Ak sa vyberiete mimo sezóny, teda medzi novembrom a marcom, zaplatíte za lístok za dospelú osobu 10 EUR. Študenti z EÚ do 25 rokov majú po preukázaní sa dokonca vstup zdarma.
INŠPIRUJTE SA GRÉCKOM aj NA NAŠOM BLOGU!
SLEDUJ NÁS AJ NA FB:
