Jeruzalem. Čo vidieť a určite nevynechať v Svätom meste

Ťažko by sme na svete hľadali miesto, ktoré toho tak veľa zažilo ako Jeruzalem. Od nepamäti sa tu odohrávali príbehy vpísané do kníh aj myslí ľudí. Stalo sa križovatkou náboženstiev, historických záujmov a obchodu a tento pocit z neho nevyprchal ani v súčasnosti.

Zatúlajte sa s nami do starého mesta a nechajte sa unášať davom ľudí. Nájdete tu uličky plné tovaru od výmyslu sveta, obchodníkov, nakupujúcich, turistov, zovšadiaľ sa ozývajúce hlasy, pokriky, tóny arabskej hudby, vône i zápachy a svet, ktorý je tak vzdialený tomu nášmu. Aj preto sa vám môže zdať, že Jeruzalem so svojimi starými uličkami, hradbami, ľuďmi, kostolmi, mešitami a atmosférou ani nepatrí na tento svet.

Rozmýšľali ste už o návšteve tohto miesta? Ak nie, tak začnite a určite nevynechajte nasledujúce miesta.

Skalný Dóm na Chrámovej hore

Chrámová hora je miestom spojeným s viacerými príbehmi. Na mieste, kde dnes stojí symbol mesta Skalný Dóm s nezameniteľnou zlatou kupolou vraj vzal Boh hlinu, aby sformoval Adama. Na skale mal Abrahám obetovať Izáka, mala tu byť položená Archa Zmluvy, kedysi tu stál slávny Šalamúnov chrám a v 7.storočí odtiaľto vyletel prorok Mohammed na nebesia. Toľko príbehov na tak malom kúsku by sme inde márne hľadali. Skalný Dóm tvorí panorámu mesta už viac než 13.storočí, kedy sa ho rozhodol postaviť kalif Abd al-Malik, no poslednú väčšiu prestavbu má na svedomí osmanský sultán Sülejman Nádherný v 16.storočí. Strecha Dómu je pokrytá 1.3 mm vrstvou zlata, ktorú financoval jordánsky kráľ Husajn. Pre návštevníkov Jeruzalemu vedie na Chrámovú horu len jeden vchod – drevené schodisko priamo pri Múre nárekov. Vstup býva otvorený len na niekoľko hodín doobeda a pri akomkoľvek náznaku problémov v meste sa zatvára. V čase našej návštevy malo byť otvorené od 7:00 do 11:00, ale už o 10:30 začali všetkých turistov posielať preč.  Ak sa sem chcete dostať a ste v Jeruzaleme viac dni, začnite skúšať vstup už od prvého dňa. Odchod je možný už všetkými bránami. Vstup do vnútra Dómu aj susednej mešity Al-Aksá pre nemoslimov zakázaný o to viac si vážime, že sme mali raz tú česť.

Múr Nárekov a Malý Múr Nárekov

Jedna z najznámejších pamiatok Jeruzalema sa nachádza na samom okraji Chrámovej hory. Na svete nie je pre Židov posvätnejšie miesto ako táto kamenná stena, ktorá dostala časom meno „Múr Nárekov“. Po tom ako v roku 70 nechali Rimania zničiť židovský chrám sa Židia báli vstúpiť na horu, aby náhodou nevošli do posvätného miesta a preto sa začali zhromažďovať priamo pri múre. Je zaujímavé sledovať prichádzajúcich ľudí. Do medzier v múre vkladajú papieriky s odkazmi a snami, niektorí ho bozkávajú, prikladajú si k nemu čelo a často sa tu konajú židovské oslavy barmicvach. Priestor je rozdelený pre mužov a pre ženy, pričom muži prichádzajúci k múru musia mať pokrývku hlavy. Pre každý prípad majú nachystané papierové čiapočky kippa, ktoré nosia na hlavách Židia. Múr nárekov je otvorený 24 hodín denne, takže sa sem môžete vybrať kedykoľvek sledovať fascinujúce stáročné divadlo. Vstupuje sa sem cez kontrolu, kde sa často môžu vytvárať rady, hlavne v smere od starého mesta. Ak vstup obídete schodiskom po ľavej ruke a odbočíte do ulice doprava a následne doľava, nájdete tam ďalší vstup, ktorý zvykol byť pri našej návšteve takmer prázdny.

Neďaleko od Múru Nárekov môžete natrafiť aj na smerovku k Malému múru nárekov, ktorý je jeho predĺžením. Občas tu nájdete modliť sa veriacich, ale pri našich návštevách tu nebol nikto a mali sme tento malý kúsok múru iba pre seba. Dostanete sa sem spleťou tmavých uličiek a tesne pred bránou ktorá vedie na Chrámovú horu odbočte doľava.  

Krížová cesta Via Dolorosa

Najslávnejšia cesta pretínajúca starý Jeruzalem vtiahne návštevníka do posledných hodín života Ježiša Krista. Začína na mieste, kde kedysi stála pevnosť Antonia a tiahne sa dláždenými ulicami mesta cez všetky miesta, kde sa Ježiš Kristus na svojej ceste zastavil. Malé kaplnky či kostoly, kde Kristus padá pod ťarchou kríža, stretáva sa s matkou, Šimonom Kyrenajským, Veronikou, ženami Jeruzalema sú roztrúsené, ale nie je žiaden problém ich nájsť. Piatok možno stretnúť veriacich nesúcich kríž celou cestou a málokto odolá tejto atmosfére. Zaujímavosťou je, že trasa Krížovej cesty sa v priebehu storočí niekoľkokrát menila a podľa historikov jej dnešná podoba pravdepodobne nezodpovedá skutočnej trase, po ktorej sa Ježiš uberal na Golgotu. Predpokladá sa, že jej skutočný začiatok by viac zodpovedal okoliu Dávidovej veže, kde sa nachádzala rezidencia Piláta a neskôr pokračovala smerom cez dnešné trhovisko na Golgotu. Napriek tejto historickej nepresnosti je zaujímavé prejsť sa Via Dolorosa a zastaviť sa na určených miestach a obdivovať historické klenoty okolo nich.

Chrám Božieho hrobu

Posledných 5 zastávok Krížovej cesty sa nachádza v tesnej blízkosti či vo vnútri Chrámu Božieho hrobu. Kým pre Židov  je najposvätnejším miestom Múr Nárekov, pre moslimov Skalný Dóm, tak pre kresťanov je ním práve spomínaný Chrám. Bolo to podľa tradície práve tu na Golgote, kde Ježiša Krista ukrižovali a uložili do hrobu, z ktorého vstal z mŕtvych. Svätá Helena identifikovala toto miesto počas svojej návštevy Jeruzalema, keď tu objavila  tri kríže a jej syn Konštantín Veľký postavil na tomto mieste kostol, ktorý počas toku dejín mnohokrát zmenil svoju tvár. V roku 1099 mesto padlo do rúk Križiakom a oni sa o toto sväté miesto postarali. Vo vnútri sa nachádza Kristov hrob okolo ktorého sa pravidelne vinie zástup ľudí. Treba počítať, že niekedy človek čaká cca 45-60 minút kým sa dostane na minútu dovnútra. Chrám je otvorený cez zimu od 4:00 do 19:00 a v lete od 5:00 do 21:00. S pribúdajúcim časom pribúda aj počet návštevníkov, ktorý dokážu tento spirituálny zážitok narušiť, takže sa určite oplatí privstať a byť tu pred 6:00. Zaujímavosťou je aj otváranie a zatváranie hlavnej brány, za ktoré už niekoľko storočí zodpovedajú dve moslimské rodiny a dedia túto službu z otca na syna. Ak ste v blízkosti chrámu pred 19:00 v zime alebo 21:00 v lete, určite sa zastavte pri bráne a stanete sa súčasťou tejto dlhoročnej tradície, ktorá zahŕňa rebrík a viac ako 500 ročný kľúč. 

PREČÍTAJTE SI:  BETLEHEM a JEHO ZAUJÍMAVOSTI

Etiópsky kláštor a Koptský kostol s cisternou

Zaujímavý pohľad na Chrám Božieho hrobu sa naskytne aj z bočnej uličky, ktorá vedie k jeho Koptskej a Etiópskej časti, keďže tento kostol majú podelené viaceré odnože kresťanského náboženstva. Etiópska časť sa nachádza priamo na streche a nájdete tu občas postávať aj starých mníchov z Etiópie, ktorí tu trávia celé dni. Oproti tejto časti nájdete Koptskú časť chrámu. Za malý poplatok sa môžete dostať dole po schodoch do obrovskej podzemnej cisterny, ktorá slúžila ako zásobáreň vody. Známa je aj pod menom Cisterna kráľovnej Heleny a údajne pochádza už zo 4. storočia. Dávajte si pozor na schody, sú úzke a šmykľavé, ale nájsť obrovskú jaskyňu priamo v centre Jeruzalema je veľmi zaujímavý zážitok, ktorý sa tú trochu diskomfortu stojí.

Kostol Sv. Anny

V prípade, že vaše srdce počas prechádzky Jeruzalemom zatúži po pravej križiackej atmosfére, namierte si to priamo do Kostola Sv. Anny. Za vstupné 10 ILS (Marec 2023) tu nájdete oázu pokoja v tomto veľmi živom meste. Tento areál pozostáva z krásne udržiavanej záhrady, kostola a ako bonus tu uvidíte aj nádrže rybníka Betsata, kde Ježiš podľa Evanjelia vyliečil chorého. Kostol Sv. Anny je skutočne nádherným príkladom architektúry z obdobia Križiakov. Viete sa dostať aj do jeho podzemia a v prípade, že tu nenatrafíte na veľkú skupinku, užijete si tu skutočný pokoj. Nachádza sa tu malá jaskyňa, kde podľa tradície žili rodičia Panny Márie – Joachim a Anna. Hore v hlavnej chrámovej lodi vás môže prekvapiť spev návštevníkov. Kostol sa totiž pýši výbornou akustikou a niektorí skrátka nevedia odolať a zanôtia si tu pár náboženských piesní.

Kostol Sv. Ján Krstiteľa

Táto stavba patrí medzi najstaršie cirkevné stavby v meste. Podľa legendy kostol vznikol ako miesto, kde sa uchovávali relikvie Sv. Jána Krstiteľa. Neskôr bol zničený počas vpádu Peržanov a znova zrekonštruovaný, keď pominulo nebezpečenstvo. Počas obdobia, keď mestu vládli Križiaci tu fungovala aj nemocnica, kde sa mohli liečiť zranení. Dnes patrí Ortodoxnej cirkvi. Okolo jeho pekne vysadeného nádvoria sa nachádzajú miestnosti, v ktorých bývajú mnísi. Jeho interiér sa môže pýšiť krásnym ikonostasom z roku 1853.

Bazilika Uspania Panny Márie

Dominantu hory Sion nemožno prehliadnuť zo žiadneho pohľadu na mesto. Podľa tradície stojí na mieste, kde umrela respektívne odišla do „večného spánku“ Panna Mária. Dnešná stavba oslávila pred pár rokmi storočnicu a vo vnútri zaujmú najmä prepracované mozaiky izraelských prorokov či zlatá mozaika Panny Márie s narodeným Ježišom. V spodných priestoroch je niekoľko kaplniek, ktoré financovali rôzne krajiny a socha spiacej Panny Márie kam prichádzajú veriaci so svojimi modlitbami. Priamo v kostole je aj malá predajňa náboženských suvenírov, kde sa oplatí nahliadnuť. Veža kostola má údajne prezývku “bobby”, keďže jeho strecha sa podobá na helmu, ktorú nosia britskí policajti prezývaní rovnako.

Miesto poslednej večere a hrobka kráľa Dávida

Len pár krokov od Baziliky Uspania sa nachádza nenápadná budova, pred ktorou stojí socha kráľa Dávida hrajúceho na harfe. Naproti soche je hrobka biblického kráľa do ktorej sa môže vstúpiť len s pokrývkou hlavy a fotiť modliacich sa ľudí sa neodporúča. Tzv. miestnosť poslednej večere alebo Coenaulum leží na druhom poschodí budovy. Kostol, ktorý tu vyrástol bol ešte pred príchodom Križiakov dva krát zničený. Dnes tvorí miestnosť len jednoduchá kaplnka, kde človeka môže prekvapiť ako vyzeral stôl pri ktorom Ježiš Kristus podával svojim učeníkom svoju „krv“ a „telo“. Skutočnosť je veľmi odlišná od známej Poslednej večere od Leonarda da Vinciho.

Hradby

Starý Jeruzalem obkolesujú hradby s ôsmimi bránami. Ich dnešná podoba pochádza zo 16. storočia, z obdobia vlády Sulejmana Nádherného. Ak sa k mestu vydáte smerom od autobusovej alebo vlakovej stanice, je dosť pravdepodobné, že do mesta budete vstupovať Damaskou bránou, za ktorou sa rozprestiera živé trhovisko. Nad Bránou Sv. Štefana si môžete všimnúť dvoch levov, podľa ktorých sa prezýva aj Levou bránou. Niektoré z brán do mesta majú aj veľmi nelichotivé meno – najhoršie je na tom asi Hnojná brána, ktorá dostala svoje pomenovanie od smetiska, ktoré sa kedysi nachádzalo neďaleko od nej. Naopak najvznešenejšie meno dostala Zlatá brána, ktorá je ako jediná z jeruzalemských brán zamurovaná. Nachádza sa priamo pod Chrámovou horou a podľa tradície ňou má do mesta vstúpiť Mesiáš. Okolo nej sa nachádza obrovský cintorín, pretože veriaci sa po stáročia nechávali pochovávať v jej blízkosti. Ak hľadáte bránu najlepšie zachovanú, skúste tú s názvom Jaffa, od ktorej kedysi začínala cesta do starého prístavu v Jaffe.

Po hradbách Jeruzalema sa viete aj poprechádzať. Existujú dve trasy – severná a južná. Počas slnečných dní budete mať z tejto prechádzky krásne výhľady a pekný zážitok. Lístok na južnú trasu sa dá kúpiť priamo v Dávidovej veži (20 ILS / Marec 2023).

Dávidova veža

Hneď vedľa brány Jaffa sa rozprestierajú zvyšky starej Citadely. Už v 1.storočí tu mal Herodes Veľký svoj palác s tromi vysokými vežami, pričom jedna z nich mala vyzerať ako maják Faros, div starovekého sveta. Neskôr sa jej zmocnili Križiaci a napokon moslimskí vládcovia, ktorí jej vtisli dnešnú pečať. Priamo tu sa 9.decembra 1917 vzdali osmanskí Turci a skončila sa ich 400-ročná nadvláda nad mestom a krajinou. Dnes je v Citadele, prezývanej aj Dávidova veža múzeum (34 ILS /Marec 2023) rozprávajúce históriu celého Jeruzalema. Z vyhliadky nad citadelou budete mať jeden z najkrajších pohľadov na celé mesto. Vo večerných hodinách si tu viete užiť multimediálnu show počas ktorej “ožijú” príbehy z histórie, súčasnosti, ale aj budúcnosti.

Olivová Hora

Turista v Jeruzaleme nenájde krajší pohľad na staré mesto ako z Olivovej hory. Keď zvládnete celkom náročný výstup pešo úplne na vrch, uvidíte ako na dlani vežičky chrámov, minarety mešít, kríže či polmesiace starého mesta a v diaľke sa dvíhajúcu modernú zástavbu. Najlepším časom na návštevu je skoré ráno, keď slnko nádherne osvetľuje mesto, a kedy sa môžete nechať unášať predstavami o tom, čo sa v posvätnom meste deje. V Biblii sa hovorí, že práve tu sa odohrávali posledné chvíle pred ukrižovaním, a preto patrí k najposvätnejším miestam nielen pre Kresťanov, ale aj pre Židov. Podľa nich práve na tomto mieste začnú ožívať mŕtvi v súdny deň, keď sa na Zem vráti Mesiáš. I z toho dôvodu je Olivová hora obrovským cintorínom. Pochováva sa tu už viac ako 3000 rokov a nachádza sa tu viac ako 150 000 židovských hrobov.

Kostol všetkých národov a Getsemanská záhrada

Getsemanská záhrada vošla do histórie ako miesto Judášovej zrady, ako miesto, kde zadržali Ježiša Krista. Leží na úpätí Olivovej hory a dnes je vyhľadávaným pútnickým miestom. V jej záhrade stoja olivovníky, pričom niektoré z nich patria k najstarším na svete a hovorí sa, že videli aj tvár samotného Krista. Ani sem sa neplatí žiadne vstupné a originálnym suvenírom odtiaľto je nepochybne vetvička olivovníka.

Najvýraznejším kostolom na úpätí Olivovej hory je bez pochýb Kostol všetkých národov. Leží tesne vedľa alebo ak chceme priamo v Getsemanskej záhrade. Nádherne zdobené priečelie ako aj celý kostol postavil taliansky architekt Antonio Barluzzi, ktorý si vyslúžil prezývku „architekt Svätej zeme“ v 30.rokoch 20.storočia. Aj napriek tomu, že kostol má v názve všetky národy, tak presnejšie ide o 12 národov, ktoré sa spojili a financovali jeho novostavbu. Vnútro sa oplatí navštíviť kvôli krásnym mozaikám znázorňujúcich Noc Agónie a zatknutie Ježiša Krista.

Kostol hrobu Panny Márie

Iba pár krokov od Kostola všetkých národov narazíte na malý kostolík, v ktorom musíte zostúpiť po schodoch do podzemia. Údajne bol postavený na mieste, kde bola pochovaná Panna Mária pred tým, ako bola vzatá do neba (podľa východo-kresťanskej tradície). Ako tomu býva zvykom – kostol bol niekoľkokrát zničený a znova postavaný, krypta v jeho podzemí však nebola dotknutá, pretože toto miesto sa považovalo za posvätné aj v očiach moslimských dobyvateľov. Dnes patrí pod správu gréckej pravoslávnej a arménskej apoštolskej cirkvi. Tento temný priestor oplýva tajomnou atmosférou, ktorú podčiarkuje spev kňazov a mosadzné lampy visiace zo stropu. Stačí zatvoriť oči a prenesiete sa stovky rokov do minulosti.

Dominus Flevit

I keď kostol Dominus Flevit nepatrí medzi príliš staré stavby (bol postavený iba v 50-tych rokoch minulého storočia), stojí na historicky hodnotnom mieste. Počas archeologických vykopávok sa tu našli pozostatky byzantskej mozaiky aj základy kláštora z 5. storočia. Dnešná moderná budova má tvar slzy, keďže podľa evanjelia práve na tomto mieste Ježiš zaplakal pred svojim umučením nad Jeruzalemom. Kvôli tejto udalosti dostal kostol nielen svoj tvar, ale aj svoje pomenovanie. Dominus Flevit totiž znamená v preklad “Pán zaplakal”. Ak toto miesto navštívite, možno zaplačete aj vy, ak sa k nemu vyberiete pešo smerom do strmého kopca. Určite však neváhajte a vyberte sa sem. Odmenou vám budú neopísateľné pohľady na Jeruzalem.

Pater Noster

Kostol Pater Noster na vrchole Olivovej hory je známy aj ako Eleonska svätyňa. Prvé pomenovanie mu prislúcha na základe tabúl s vyobrazením modlitby “Otčenáš” v 171 rôznych jazykoch. Je ich tu toľko kvôli tradícii z Evanjelia, podľa ktorej práve tu Ježiš naučil svojich apoštolov túto modlitbu. Pomenovanie druhé je spájané s matkou cisára Konštantína – Helenou, ktorá práve na tomto mieste nechala postaviť prvý chrám. Ako tomu už býva zvykom, táto pôvodná stavba bola niekoľkokrát zničená a znova postavená, neuberá jej to však nič na šarme. Ak sa vám sem podarí dostať v čase, keď tu nebudete stretávať plné autobusy návštevníkov, môže to byť jedno z najspirituálnejších miest Jeruzalema.

Kostol Márie Magdalény

Medzi najšarmantnejšie stavby Jeruzalema patrí pravoslávny Kostol Márie Magdalény. Stavba sa nachádza na mieste Getsemanskej záhrady a svojim vzhľadom s cibuľovitými vežičkami pripomína kostoly, ktoré nájdete v Rusku. Postaviť ho dal ruský cár Alexander III., ktorý ho venoval v roku 1888 svojej matke. Do tohto prijemného areálu sa vchádza pomedzi upravenú záhradu, ktorú majú v starostlivosti mníšky, ktoré tu žijú. Kostol bol zasvätený Márii Magdaléne, ktorá podľa Písma bola prvá pri Ježišovom hrobe po zmŕtvychvstaní a zaraďovala sa tak k jeho najdôležitejším nasledovníkom. Zaujímavosťou je, že v tomto kostole je pochovaná svokra kráľovnej Alžbety a matka princa Filipa – Alica z Battenbergu. Hoci zomrela v Buckinghamskom paláci v roku 1969, v roku 1988 boli na základe vlastného priania jej pozostatky prenesené do Jeruzalema, aby bola pochovaná blízko svojej tety, ktorá zomrela v Rusku rukou boľševických vrahov a pre svoje dobré skutky bola vyhlásená za svätú.

Záhradná hrobka

Ak ste do Jeruzalema prišli za duchovným účelom, Záhradná hrobka je miesto, ktoré v žiadnom prípade nemôžete vynechať. Hoci hlavným miestom kde bol podľa tradície Ježiš ukrižovaný a pochovaný je Chrám Božieho hrobu, v 19. storočí začali vznikať dohady, či je tomu skutočne tak. Záhradná hrobka je určite veľmi uveriteľnou alternatívou miesta posledného odpočinku Ježiša. Po vstupe do krásne vysadenej záhrady, kde sa mimochodom neplatí žiadne vstupné, sa vyberiete doprava, kde na konci nájdete vyhliadkovú plošinu. Z nej uvidíte skalu, ktorej tvar pripomína lebku, a preto by mohla byť skutočnou Golgotou. Ďalším dôležitým faktom je to, že táto hrobka za nachádza mimo hradieb mesta v blízkosti dôležitej cesty. To nahráva do karát historickým skutočnostiam, podľa ktorých sa popravy konávali pri hlavných cestách mimo miest, aby boli dobre viditeľné, a tak slúžili ako výstraha pre potenciálnych zločincov. Samotná hrobka je veľmi jednoduchá, ale v jej okolí je veľmi špeciálna atmosféra. Za nás je to určite najspirituálnejšie miesto celého Jeruzalema, v ktorom nájdete pokoj od davov.

Synagóga Hurva

Synagóga Hurva leží na rohu námestia priamo v centre židovskej štvrti starého mesta. Postavili ju na mieste, ktoré odkúpili poľskí židovskí imigranti v 18.storočí, ale ešte pred dokončením stavby ju Arabi podpálili a synagóga dostala meno Hurva, čiže “zrúcanina”. Litovskí Židia postavili novú, ale aj túto postihol rovnaký osud. Počas vojny medzi Arabmi a Židmi dokonca slúžila ako vojenský bunker a aj to bol dôvod prečo v nej explodovala výbušnina a kompletne ju zničila. Dnes stojí celá zrenovovaná od roku 2009 a dotvára kolorit námestia. V jej blízkosti je aj viacero ďalších zaujímavých stavieb, za zmienku stoja napríklad 4 sefardské synagógy, do ktorých sa viete ísť aj pozrieť.

Zvyšky rímskeho Jeruzalemu

Návštevníci hľadajúci staroveké stopy rímskeho Jeruzalemu nemôžu obísť Cardo Maximus, zvyšky hlavnej ulice pretínajúcej mesto v severo-južnom smere. Táto ulica bola postavená pravdepodobne za čias cisára Hadriána a začínala pri Damaskej bráne. Mala úctyhodnú šírku 22,5 metra a bola vydláždená. Jej zvyšky boli nájdené úplnou náhodou, ako tomu často býva. V 60-tych rokoch v tejto časti mesta prebiehali boje a štvrť bola neobývateľná. Po tom ako sa začalo s jej rekonštrukciou v 70tych rokoch, boli objavene aj zvyšky tejto významnej ulice. Dnes tu stojí niekoľko stĺpov, ktoré dávajú iba mizivú predstavu o tom, ako to tu kedysi naozaj vyzeralo. Ak si to chcete predstaviť lepšie, zastavte sa v jordánskej Madabe, kde na známej mozaikovej mape jasne vidieť túto dominantu antického Jeruzalema.

INŠPIRUJTE SA BLÍZKYM VÝCHODOM aj NA NAŠOM BLOGU!

SLEDUJ NÁS AJ NA FB: