11/12/2017

Almaty. Duša obrovského Kazachstanu

Kazachstan patrí medzi najväčšie prekvapenia strednej Ázie. Každý vie, že Uzbekistan má kopec histórie, že Kirgizstan nádherné hory, ale kto vie čo o Kazachstane? Almaty dnes už nie je hlavným mestom tejto deviatej najväčšej krajiny sveta, no má v sebe viac ako moderná Astana. Má dušu a to je pre mesto podstatné.

Z hranice smer Almaty

Najkrajší príchod do Almaty je z juhu, zo susedného Kirgizska. Hranica medzi oboma krajina je zbierkou byrokracie, vypisovania papierikov a neustáleho sa tlačenia v skupinkách pašerákov oblečenia. „Chodia kupovať oblečenie na čínsky bazár do Biškeku, pretože je to tam aj o polovicu lacnejšie, než v Kazachstane“ ukazuje Vasiľ, ruský šofér maršrutky na strapec ľudí ovešaný balíkmi väčším než oni. Akoby mávnutím čarovného prútika sa zmenia za hranicou kulisy. Prvé tyrkysové vlajky ozdobené žltým slnkom a krásnym orlom. Prvý portrét mávajúceho prezidenta Nazarbajeva a už stačia len tri hodiny a Almaty sa objaví pod kopcami. Na jar je táto step krikľavo zelená a začiatkom jesene vybledne, no pribudnú na nej nomádi so svojimi stádami. Almaty je na dosah ruky. Prezradí to zápcha, ktorá každý jeden deň upchá mesto.

Almaty či Alma-Ata?

Almaty ako mesto voláme dnes tiež počas 20.storočia zmenilo svoj názov. Hneď dva krát, pretože Rusi, ktorí toto miesto v polovici 19.storočia založili pôvodne ako pevnosť ho nazvali Vernij a neskôr jej prischlo meno Alma-Ata, teda „otec jabĺk“. Dnešný názov sa jemne skomolil, ale jeho význam a jablko ako symbol zostali. Otcovia zakladatelia by si dnes poriadne museli pretrieť oči, ak by videli čo z ich pevnosti medzi riekami Boľšaja a Malinkaja Almatinka vyrástlo. Almaty má dnes 1,7 milióna obyvateľov a hoci je od roku 1997 hlavným mestom „umelá“ Astana, tak Almaty je modernou metropolou, ktorá je dušou aj srdcom celej krajiny.

Mesto jabĺk. Kedysi Alma-Ata, dnes Almaty

Hodvábna cesta

Hlavnou tepnou Almaty je ulica zvaná Žibek Žoli. V preklade znamená Hodvábna cesta a spomína na obdobie medzi 10-14.storočím, kedy aj Almaty ležala na jednej z hlavných trás tejto unikátnej romantickej cesty, ktorú spopularizoval Marko Polo. Žibek Žoli je dnes pešia zóna uložená medzi typické sovietske paneláky. Je tu však rušno a krásne živo, najmä s pribúdajúcim časom. Ráno Žibek Žoli ožíva len pozvoľna, no môžete tu stretnúť Kazachov v obleku náhliacich sa do práce s telefónom pri uchu po vzore západu, ale aj bábušky zametajúce prach. Na obed sa okolité kaviarničky a podniky naplnia, poobede prídu pouliční muzikanti či umelci a večer keď sa rozsvietia svetlá chutí drink v bare priamo na ulici najlepšie. Po ňom stačí spraviť pár krokov do vedľajšej reštaurácie a ochutnať božský, grilovaný šašlík z baranieho mäsa, ktorý sa zapíja kazašským koňakom. Večer umelci pozbierajú svoje obrazy, ktoré počas dňa namaľovali, mladí zostanú sedieť v skupinkách na fontáne a Almaty postupne stíchne.

Bazár plný exotiky

Hoci je Žibek Žoli výstavnou ulicou, Almaty má predsa len ešte jedno živšie miesto. Bazárová oblasť zvaná Kok Bazar, teda Zelený bazár je miesto, kam zavíta každý, kto chce kúpiť všetko od topánok, vecí do kuchyne cez sušené oriešky až po ťavie mlieko. Stredoázijské trhoviská predávajú všetko a ak niečo náhodou aj nemajú, sľúbia vám, že to zoženú. Neďaleko odtiaľto stojí najväčšia mešita Almaty. Kazachstan je moslimská krajina, hoci islam sa tu berie vlažne podobne ako v celej strednej Ázii. Pod jej zlatou kupolou sa modlí len hŕstka mužov s dlhšími bielymi bradami. Kým mešita je prázdna, budova hlavného trhoviska Kok Bazar praská vo švíkoch. Prvý nádych, prvé očarenie. Tu predávajú sušené marhule zo Samarkandu, vedľa granátové jablká z Perzie, oriešky, pistácie, cez uličku chlapík podáva na ochutnávku sušené hrozienka a do toho už volá jeho sused s natiahnutou rukou, aby som ochutnal moruše. Ešte exotickejšie vyznieva ulička, ktorú ovládli ženy. Kýble tvarohu, miestny syr a litre kumysu, fermentovaného kobylieho mlieka. Chcete ešte väčšiu špecialitu? Ochutnajte šubat, národný kazašský nápoj v ktorom sa mieša podstata nomádskeho života a s tradíciami. Šubat je fermentované ťavie mlieko. Za pár centov dostanete misku a máte gurmánsky zážitok. Na konci trhoviska je raj mäsožravcov. Desiatky stánkov predávajú mäso a všetko je nesmierne čisté. Najexotickejšie pôsobia stánky s konskými klobásami a konským mäsom. Pre Kazachov je to úplne bežná súčasť jedálnička.

Park hrdinov

Panfilov park ležiaci v srdci Almaty je miestom, kde domáci spomínajú na svojich hrdinov, ktorí sa nevrátili z rôznych vojen 20.storočia. Najviac sa spája s 2.svetovou vojnou a hlavný chodník lemuje 28 mien mužov, ktorí padli počas obrany Moskvy. Každý tú kráča akosi pomaly so zvesenou hlavou a číta si mená, dátumy narodenia a príliš skoré dátumy smrti spojené do jedného roku. Panfilov park tu bol dávno pred vojnou, už okolo 1870 ho založili na mieste starého kozáckeho cintorínu, ktorý napokon Sovieti zdevastovali. Medzi stromami sa ukrýva aj obrovský vojenský pomník a pred ním horiaci večný oheň pripomína ruské mestá. Okraj parku však dáva zabudnúť na vojnu a z ničoho nič sa objaví nádherná drevená budova pripomínajúca kostol. Vo vnútri je múzeum tradičných hudobných nástrojov. Nie každého možno zláka, ale budova v ktorom sídli patrí k najkrajším v Almaty. Opačná strana parku je magnetom. Tu stojí Katedrála, ktorú v roku 1904 začal stavať geniálny architekt Zenkov. Postavil ju celú z dreva bez jediného klinca a dnes sa tomu ani nechce veriť. Je nádherná, svieti vďaka žltej farbe, dvíha sa do výšky a v jej zvonici bolo počas sovietskej éry rádio. Dnes je vo vnútri ticho a pokoj príznačný pre takéto miesta. Len ikonostás, horiace sviečky, ikony a bábušky so šatkou prehodenou cez vlasy.

Ruka prezidenta

Námestie republiky nie je klasickým námestím, kam by sa ľudia prišli prejsť alebo si sadnúť s priateľmi. Je umelé, sterilné, ozdobené vysokým obeliskom pod ktorým leží otvorená kniha s odtlačkom ruky „otca národa“, teda prezidenta Nazarbajeva. Občas sa tu niekto zastaví a odfotí sa s monumentom alebo si do neho vloží svoju ruku, aby zistil či aj on môže byť niekedy prezidentom. Z vrcholu obelisku sa díva na mesto socha „zlatého človeka“, kópia vzácneho archeologického nálezu, ktorý je dnes v Národnom múzeu. Na námestí je najkrajšia jeho poloha. Je o niekoľko desiatok metrov vyššie než Žibek Žoli a tak sa za ním otvára pohľad nie len na bývalý prezidentský palác, ale najmä na nádherné zasnežené kopce Altaju. Zo strednej Ázie má už len kirgizský Biškek podobnú scenériu.

Lanovkou na Zelený pahorok

Ak si chcú domáci oddýchnuť od mesta, vyberú sa na pahorok Kok Tepe. Zelený pahorok ako znie jeho preklad sa dvíha doslova nad centrom Almaty a hore dnes vedie opäť otvorená lanovka po nedávnej rekonštrukcii. Iný svet. Najmä cez víkendy tu stretnete celé rodiny, mladé páry, chlapcov, dievčatá, partie, tí všetci si sem prišli užiť nielen čistý vzduch, ale aj kolotoče, prechádzky alebo dobre ugrilované šašlíky priamo na grile. Kok Tepe ponúka panorámu kazažskej metropoly, no tá je takmer neustále ponorená v smogu tak sa len v diaľke vynára niekoľko výškových budov, starých monumentov a širokých ulíc. Dnes nájdete hore na pahorku aj zábavný park s ruským kolom a inými atrakciami. Kok Tepe dokonca ponúka najviac suvenírov, tak ak potrebujete magnetku či tričko, nesmiete toto miesto vynechať. Spravíte si tu aj fotografiu so sochou The Beatles! Neveríte? Kazachstan v sebe predsa skrýva veľa prekvapení.

Neodíďte z Almaty bez toho, aby ste si niekde sadli na skvelý šašlík. Stredná Ázia je nimi preslávená a na skvelá šašlíky narazíte hore na pahorku Kok Tepe, ale aj na ulici Žibek Žoli (tu máme celkom radi podnik menom Barashek). Stačí sa však túlať aj v bočných uliciach, ktoré vybiehajú z hlavnej tepny a natrafíte na niekoľko lokálnych, neturistických miest, kde vám pripravia geniálny šašlík.