Biškek. Frunze, Lenin, Manas a krásne hory

Kirgizský Biškek je mestom mnohých tvárí. Prešlo niekoľkými výraznými zmenami a dnes je plné monumentov, exotických bazárov, zelených parkov, skvelého jedla a zaujímavých miest. Jeho panorámu dotvárajú zasnežené pahorky kirgizského pohoria Alatau a v jeho uliciach môžete stretnúť hrdinu Manasa, Lenina i Čingiza Ajtmatova.

Nádherné hory na privítanie

Prílet do hlavného mesta Kirgizska má nesmierne zaujímavú príchuť. Už z výšky dáva stredoázijská krajina o sebe tušiť, že jej dominantou sú nádherné hory. Zasnežené pahorky pohoria Alatau sa rozlievajú krajinou, aby sa viac na východe mohli napojiť na legendárny Ťanšan. Aj pri ceste z letiska do centra Biškeku sa panoráma zaplní ostrými štítmi posiatymi snehom. Rozprávkové privítanie. Už len niekoľko zaprášených mestečiek a dediniek po ceste do hlavného mesta a človek sa ponorí do reálií Biškeku. Žije tu takmer milión ľudí, no nikto tu nemá pocit veľkomesta. Desiatky malých zelených parkov a námestí z Biškeku tvoria príjemnejšie miesto, než si vie návštevník predstaviť.

Kedysi Frunze, dnes Biškek

Tí starší ho poznajú pod menom Frunze, pretože práve odtiaľto pochádza slávny sovietsky veliteľ, ktorý si podmanil mnohé stredoázijské mestá a pričlenil tak tieto oblasti k rozpínavému Sovietskemu zväzu. Aj dnes sa v modernom meste často krát prelínajú spomienky na socialistickú minulosť s víziami demokratickej budúcnosti. Rodák Frunze tu dokonca dodnes má svoje vlastné múzeum s rodným domom. Mnohí domáci sa s tým nevedia vyrovnať, pretože v ňom vidia človeka, ktorý predstavoval zradu pre Kirgizsko a to, že krajinu nechal padnúť do rúk Sovietom. Iní ho velebia za to čo spravil a dal tak Kirgizsku šancu rozvíjať sa. Buchara ho dodnes za rok 1920 preklína. Každá významná historická postava v sebe nesie akúsi kontroverznosť. Tak či onak, dnes tu má okrem múzea aj sochu pred železničnou stanicou a hoci jej nikto takmer nevenuje pozornosť, patrí k mestu.

Pri soche Panfilova

Park, kde sa medzi stromami ukrýva lunapark nesie meno sovietskeho veliteľa Panfilova. Človek akoby odrazu ani nekráčal mestom a ocitol sa v prírode plnej stromov. Každý voľný priestor patrí niektorému z kolotočov a tak sa tu podvečer ozýva smiech, krik a cítiť odtiaľto život. Monumentálne sovietske námestia sú chladné a prázdne, no parky, tie si vedia Kirgizi naplno užiť. Kto chce stretnúť mladých, toto je to pravé miesto. Neďaleká ekonomická fakulta sem vohnala desiatky študentov. Sedia na lavičkách, bavia sa, počúvajú hudbu, odvezú sa na ruskom kole a je zaujímavé si všímať ako po sebe pokukujú dievčenské a chlapčenské skupinky. Fontána osviežuje vzduch a keď sa človek rozhliadne okolo seba, cíti, že Kirgizi tu našli svoj maličký kúsok raja priamo v centre mesta.

Hodvábna cesta Žibek Žoli

Jedna z dvoch hlavných tepien pretínajúcich Biškek nesie meno Žibek Žoli, teda Hodvábna cesta. Aj týmito miestami sa kedysi ťahali cesty s prívlastkom hodvábne a prúdil nimi orientálny tovar do Perzie či Číny. Z tejto slávnej epochy by sme v dnešnom Biškeku nenašli ani stopu, pretože vtedy ešte neexistoval, no stačilo by vyjsť pár desiatok kilometrov za mesto a hneď by sme natrafili na majáky minulosti akým je legendárna Burana. Žibek Žoli kedysi niesla meno „večne živého“ Lenina a je rušnou tepnou mesta okolo ktorej vyrástli socialistické sídliska s domami. Aj tu vidno lesk a biedu Biškeku. Akonáhle človek totiž opustí hlavnú ulicu Chuy, zmenia sa kulisy. Pod panelákmi sedí niekoľko starších ľudí, zhovára sa a nalieva si z malého samovaru horúci čaj. Presne takto tu sedávali pred štyridsiatimi rokmi. Pred domami stoja zaparkované staré Lady, sem tam sa objaví veterán v podobe Moskviča a tí, ktorí na to majú si kúpili lacné auto kórejskej výroby. Cítiť tu chudobu, veď koniec koncov u mnohých, priemerný mesačný zárobok ledva atakuje hranicu 150 dolárov.

V kresťanskom svätostánku

Symbolom ulice Žibek Žoli sa stala ruská ortodoxná Katedrála vzkriesenia Krista. Aj napriek tomu, že je Kirgizsko moslimskou krajinou, dodnes tu v šesťmiliónovej krajine žije takmer 800 000 kresťanov. Najviac z nich pochádza z Ukrajiny či Ruska, teda z krajín, ktoré sa podieľali na budovaní stredoázijského socializmu a po páde sovietskeho režimu tu zostali žiť. Sýto modré kupoly a zlaté vežičky katedrály sa dvíhajú k nebu a ponad koruny stromov, aby každý vedel kam má ísť. Pred kovovou bránou sedí na zemi tucet žobrákov. Sú tu bábušky vystrihnuté zo starých ruských filmov, ale aj podgurážení chlapi ktorým z tašky vytŕča fľaša vodky. Všetci majú natiahnuté ruky k okoloidúcim, no len málokto sa pri nich zastaví a dá im niekoľko mincí. „Nájsť ortodoxnú katedrálu v strednej Ázii nie je ničím zvláštnym. Zvláštne je to, kedy ju postavili“ rozrozpráva sa Jurij, ktorý je tiež etnický Rus, no narodil sa v Biškeku. V Biškeku stojí katedrála od roku 1943, teda postavili ju v po období kedy sa stovky kostolov či mešít v Sovietskom zväze zničilo v rámci potláčania náboženského cítenia obyvateľov a militantného ateizmu. „Tisíce kostolov sa stratilo, iné slúžili ako sklady či stajne, no tu katedrálu postavili, aby si udobrili miestnych ľudí“ hovorí. Katedrála pôsobí vznešene akoby ju preniesli z moskovského Kremľa. „Pre nás je to oáza pokoja“ povie.

Námestie Ala Too 

Hlavným námestím celého mesta je miesto zvané Ala Too. Ak by sme ho porovnali so staručkými námestiami Registan v Samarkande či Lajbi Chauz v Buchare, Ala Too je novorodenec, pretože ho plánovači mesta postavili kameň po kameni len v roku 1984. Žiaden rok v týchto končinách nie je náhodný a tak námestie pripravili ako pripomenutie 60.výročia odkedy sa Kirgizsko stalo súčasťou ZSSR. Kedysi na ňom stála obrovská socha Lenina, no v roku 2003 ju našťastie vystriedala alegória slobody, ktorú tu v krajine pod horami volajú Erkindik. Ani tá tu však už dnes nestojí, pretože na piedestál si vycválal hrdina Manas na svojom koni. Hrdo hľadí pred seba na zasnežené štvortisícovky pohoria Alatau a každý kto kráča okolo mu venuje svoj pohľad. Námestie Ala Too je snáď najväčšou voľnou plochou celého Biškeku a z oboch strán ho lemujú krásne zelené parky.

Tam, kde prebiehali revolúcie

Biškek by mohol pokojne nosiť prezývku „mesto parkov“, pretože sú takmer všade. Pod obrovitánskou kirgizskou vlajkou, ktorej dominuje tzv. tündük, teda srdce jurty stojí čestná stráž v slávnostných uniformách. Každé ráno ju vytiahnu na vrchol stožiara, aby viala nad hlavami ľudí. Námestie si počas svojho krátkeho života zažilo pomerne veľa, no najčastejšie si spomína na turbulentné 21.storočie, pretože v roku 2005 týmito miestami prehrmela Tulipánová revolúcia. Tá po ostrých protestoch stála prezidenta Askara Akajeva kreslo až musel utiecť do Moskvy. Aj v roku 2010 sa tu niesli revolučné výkriky, ktoré zmietli prezidenta Bakijeva. „Našim najväčším problémom je korupcia“ prehovoria študenti miestnej univerzity. „Každý, kto je zapojený do štátneho aparátu v nej má ponorené ruky. Ak sa to nezmení, nemôžeme napredovať a vyrovnať sa iným krajinám“ zdôveria sa. Majú pravdu, pretože aj miestni policajti patria k najskorumpovanejším v strednej Ázii a treba sa mať pred nimi na pozore, pretože si radi vystriehnu zahraničných návštevníkov, aby z nich vytriasli niekoľko eur či dolárov.

Múzeum októbrovej revolúcie

Koniec námestia patrí neveľkej soche významného človeka, ktorého osudy sú s Kirgizskom veľmi úzko prepletené. Je ním spisovateľ Čingiz Ajtmatov a po jeho smrti si ho Biškek takto krásne uctil. Najväčším monumentom námestia Ala Too je však snehobiela kocka ukrývajúca v sebe múzeum. Ani to však nie je hocijaké, pretože sa o ňom hovorí ako o najväčšom Múzeu októbrovej revolúcie. Niekoľko miestností patrí aj starovekej histórii Kirgizska, no podstatnú časť predstavujú hrdinovia revolúcie, ich busty, výstrižky z novín a motajú sa tu školáci na výlete, ktorým sú všetky tie zamračené tváre príliš vzdialené.

Kam zmizol Lenin?

Lenin z námestia zmizol, no nevytratil sa úplne. Presťahovali ho totiž k zadnej strane múzea. Pod ním vyrástla veľká, päťcípa hviezda naplnená kvetmi a svoju ruku vystiera Lenin pred seba akoby chcel uchopiť časy dávno minulé. Biškek je spoločne s turkménskym Ašchabadom jediným hlavným mestom strednej Ázie, kde si Lenina nechali. Nielen to, tu v Kirgizsku sa s ním človek stretne v mnohých mestách. „Ak by nebolo Rusov, vzali by nás Číňania a násilne by nás pripojili k sebe“ vysvetľuje starší taxikár svoj pohľad. „Pozri na Ujgurov, aj oni sú moslimovia a nemajú žiadne práva. To isté by sa stalo nám. Sovietsky zväz nás zachránil, ale mnohí mladí to nechápu“ rozhorčí sa. Žiadna iná krajina naokolo nemá v sebe toľko spomienok na socializmus ako práve Kirgizsko.

Ping pong pod dubovými stromami

Dubový park je najstarším parkom Biškeku a hneď na prvý pohľad je každému jasné, že je aj najobľúbenejším miestom, kde chodia domáci tráviť svoj čas. Nie je to len obyčajný park, ale miestom spoločenských stretnutí. Biškek je mladé mesto a hovorí sa, že práve tu v Dubovom parku sú najstaršie časti dnešného hlavného mesta. Niektoré stromy tu majú viac než sto rokov. Začiatok parku patrí sochám, no domácich skôr pritiahne fontána striekajúca vodu. Pre deti tu vztýčili skákajúci hrad, môžu sa tu odfotiť s anakondou a do toho škrieka niekoľko papagájov. Mladí aj starí posedávajú na lavičkách a park je obľúbeným miestom na bicyklovanie či korčuľovanie. Jedna celá ulička pod košatými dubmi patrí ping-pongovým stolom. Permanentne stoja na chodníku a už z diaľky počuť údery ľahkej loptičky. Hrá tu každý s každým a kto nemá partnera, ten len príde, postaví sa pri stôl a do pár minút sa niekto objaví. Dôchodcovia si tak merajú sily s mladíkmi so školskými taškami a sem tam tu je toľko ľudí, akoby sa hrali majstrovstvá.

Tam, kde horí večný oheň

Ruina niekdajšieho kostola sv.Mikuláša sa dnešných dní nedožila, ale jej tvar dáva tušiť, že kedysi sa odtiaľto parkom vznášal spev zvonov. Dubový park sa odrazu rozplynie a na druhej strane cesty hrdo stojí nádherná neoklasicistická budova pripomínajúca antický chrám. Na streche tancuje niekoľko kamenných múz a vo vnútri sa konajú operné či divadelné predstavenia. Zastaví tu takmer každá svadba, ktorá sa v hlavnom meste koná, pretože hneď za Operou stojí námestie s Monumentom víťazstva. Nevesty v bielych, rozprávkových šatách pripomínajú premaľované bábiky si tu vystúpia z prenajatých limuzín a kráčajú až k monumentu. Svadby tu v Kirgizsku sú okázalé a niekedy až prehnane drahé. Monument víťazstva pripomína jurtu, hoci bez vonkajšieho obalu. Kirgizi tak chceli vyjadriť svoje prepojenie s nomádskym spôsobom života, ktorí mnohí stále praktizujú. Pod granitovými klenbami horí večný oheň za obete druhej svetovej vojny, pri ňom sú pohodené zvädnuté kvety a nad plameňmi stojí socha matky, ktorej muži a synovia sa nevrátili z vojny. Podobným osudom tu čelili tisíce žien, pretože aj Kirgizi umierali na slávnych a menej slávnych bojiskách.

Biely dom

Medzi symboly Biškeku patrí Biely dom stojaci v centre mesta. Jeho meno navodzuje priam prezidentskú atmosféru a podobne ako Washington, ani Biškek nebude výnimkou. Prezidentský palác leží na okraji Panfilovho parku neďaleko pomníka sovietsko-kirgizského priateľstva. Naokolo vždy stretnete niekoľkých naškrobených policajtov, ktorí si s vážnou tvárou každého premerajú. Budova v nevábnom stalinovskom štýle je obložená bielym mramorom, pred jej fasádou rastú kvety a rozlieva sa príjemný park. Je však za hrubými mrežami a tak sa ním nedá poprechádzať. Všetko naokolo je akési sterilné a čisté, bez života. Na mrežiach visia pripnuté kvety a mená ľudí vtlačené do kameňa pripomínajú obete z prevratu z roku 2010. Vtedy sa tu strieľalo a dokonca sa aj prezidentský palác objavil v plameňoch. Podľa mnohých mali zhorieť práve archívy, ktoré dokumentovali škandály bývalého prezidenta a tak to nepokladajú za náhodu.

Manas na koni

Megalomanská architektúra sa nepodpísala len na paláci, ale aj na filharmónii ležiacej niekoľko stoviek metrov vedľa. Obe budovy spája tepna Chuy, ktorá pretína celý Biškek. Aj filharmónia v sebe skrýva chlad starej architektúry, no podobne ako na námestí Ala Too, aj tu stojí hrdina Manas na svojom koni. Zamilovali si ho holuby a tak je jeho vystretý meč plný usadených operencov. Manas predstavuje kirgizský národný epos o udatnom bojovníkovi, ktorý je tak rozsiahly, že je dvadsať krát dlhší než Homérova Iliada s Odyseou. Fontána pred filharmóniou poskytuje v horúci deň skvelé osvieženie. Mladé študentky kráčajú na jej okraji a nechávajú na seba striekať vodu roznášajúcu vetrom. Kirgizské dievčatá patria k najkrajším v strednej Ázii. Akoby sa v nich skĺbila ruská krása s turkickými črtami. Čierne vlasy, šikmejšie oči, niektoré majú dokonca výrazne ázijské rysy, no pôsobia exoticky.

Dokonalý šašlík

Našim obľúbeným miestom v Biškeku, kde si radi vychutnávame geniálne šašlíky je malý podnik menom Džalalabad. Prichádzame k nemu, sadneme si von na drevenú lavicu, ktorú v týchto končinách volajú tapčan a objednáme si šašlíky, čerstvý chlieb, šaláty a kanvičky zeleného čaju. Toto je pre mňa zosobnením strednej Ázie. Vôňa šašlíkov, vôňa čaju a absolútna pohoda všade naokolo. V Kirgizsku sa oplatí ochutnať aj miestny koňak s „netypickými“ menami ako Biškek alebo Kyrgyzstan.

Zaujala ťa kirgizská kuchyňa? Pozri si náš FOOD GUIDE, aby si v krajine nebol hladný!

Smer Ošský bazár 

Najrušnejším miestom celého Biškeku je Ošský bazár na okraji centra. Biškek má bazárov niekoľko a ten najväčší sa volá Dordoi ležiaci na okraji mesta, no Ošský bazár v sebe nesie pravú exotiku strednej Ázie. Bazár Dordoi je spleťou stoviek kontajnerov z ktorých sa predávajú najmä koberce, oblečenie, topánky či elektrospotrebiče. „Chodia tam nakupovať ľudia z celého Kirgizska aj z neďalekého Kazachstanu“ povie šofér maršrutky. Má pravdu, pretože kto sa vydá na kazašskú hranicu vzdialenú necelú hodinu cesty na sever, ten stretne na hranici pár desiatok ľudí s veľkými vrecami naplnenými tovaru z bazáru Dordoi. Ošský bazár je unikátnym miestom, kde sa človek ocitne vo víre kirgizského života. Neďaleko stojaca autobusová stanica sem neustále chrlí nových a nových ľudí. Otáčajú sa tu biele, preplnené maršrutky, lacné, ošarpané taxíky aj autobusy a kto by chcel, môže tu nasadnúť na autobus trebárs aj do Moskvy. Čaká ho síce cesta dlhá niekoľko desiatok hodín, ale dobrodružstvo bude zaručené.

Ľudia z bazáru

Ošský bazár sa delí na niekoľko menších svetov. Jeden z nich patrí oblečeniu, iný kuchynským veciam, no najlákavejším svetom je ten, ktorý ponúka domáce výrobky, ovocie, zeleninu, syr či chlieb. Tu pulzuje duša Kirgizska. Bzučí to tu ako v úle a bazárové ulice križujú desiatky exotických tvárí. Kirgizi sú iní ako Uzbekovia či Turkméni, pretože svoj pôvod hľadajú v mongolských kmeňoch žijúcich na brehu rieky Jenisej. To preto majú ázijskejšie črty tváre, šikmejšie oči a dokonca aj červenšie líca ako ostatní obyvatelia strednej Ázie. Muži tu na bazáre nosia často na hlavách kalpak, tradičnú, vysokú bielu čapicu ozdobenú lemovaním a niektoré ženy si vlasy zahaľujú do šatky. Starší chlapi majú cez seba prehodený kabát, no väčšina už pochytila západnú módu. Ženy tu najčastejšie holdujú šatám, často farebným, ozdobeným kvietkami a tie mladé sa radi predvádzajú v sukniach či minisukniach.

Stredoázijská exotika bazárových uličiek

Začiatok bazáru patrí malým obchodíkom, kde dievčatá predávajú miestny med, marmelády, džemy a z každého poháriku dajú po kvapke ochutnať. Cítiť v nich kvety rastúce na kirgizských lúkach pri tyrkysových jazerách. Predavači ovocia sedia pred svojimi pyramídami z naleštených jabĺk, broskýň a čerešní. Na rohu sa predávajú mäsové výrobky visiace na železných hákoch, odkiaľ šikovná ruka predavačky odháňa muchy. Majú tu aj miestne špeciality v podobe nevábne vyzerajúcich klobások, ale domáci ich kupujú na kilá. Sem tam sa uličkou prejde žobrák, no hlavné slovo tu majú chlapci ťahajúci vozíky naložené tovarom. Tam si niekto objedná vrece orieškov, inde sušených marhúľ a všetko treba rýchlo previezť na miesto určenia. Bazárom sa nesie vôňa čerstvo upečeného chleba. Jedia sa tu najmä placaté chleby zvané non a tie dokonca vedia dochutiť o koreniny či cibuľu. „Pred tým než kúpiš, ochutnaj“ nabáda ma predavačka. Nikto nechce predať nič zlé, pretože si na svojej poctivosti zakladajú. Pod krytou strieškou dýcha bazár plný orieškov, sušených plodov, korenín, čajov a bielych guľôčok zvaných churuty, ktoré chutia ako sušený jogurt. Pre odvážlivcov sa ponúka aj kumys, tradičný kirgizský nápoj predstavujúci kobylie mlieko. Generácie nomádov na kumyse vyrástli a tak sa stal neoddeliteľnou súčasťou krajiny. Súčasťou sa stane aj návštevník pretože si uvedomí, že si toto miesto zamiloval.

PRAKTICKÉ INFORMÁCIE:

Ako sa dostať z letiska Manas do centra mesta?

Ak hľadáte najlacnejšiu formu dopravy, tak potom vyjdite von po prílete z haly, odbočte hneď do pravej strany a na konci ulice je zastávka, odkiaľ odchádzajú maršrutky priamo do centra. Ak vám taxikár tvrdí, že nechodia, klame a nepočúvajte ho. Maršrutka číslo 380 (stojí cca 50 somov, teda 0,70-0,80 €) ide do centra cca polhodinu, hodinu podľa toho, aká je pred vami doprava. Má konečnú na zastávke Mladá Garda (Molodaja Gvaradaja), len pár metrov od bulváru Chuy.  Taxík vás vyjde od cca 400-700 somov (6-10 €) podľa lokality a vášmu umeniu zjednávať.

Kde sa v Biškeku najesť?

Biškek je miesto, kde nájdete viacero rôznych podnikov od moderných suši barov cez taliansku reštauráciu až po tie lákavé, tradičné miesta s kirgizskou kuchyňou. Presne tie vám odporúčame aj my. A ak máme vybrať miesta, ktoré naozaj stoja za to, tu sú. Jedli sme v nich niekoľko krát a ešte sme nezažili sklamanie:

1.,Čajchána Džalalabád (spomíname ju aj v texte) – leží na ulici Togolok Moldo (presne medzi bulvármi Chuy a Kiev) a je tradičnou reštauráciou, kde môžete sedieť dnu alebo vonku (odporúčame) priamo na typickom tapčane, kde si môžete napokon aj ľahnúť. Dajte si šašlíky, čerstvý chlieb, zeleninový šalát a kanvicu čaju.

2.,,Navat – paradoxne nájdete tento podnik len pár desiatok metrov od Džalalabádu a hneď na prvý pohľad sa javí ako moderná a príjemná reštaurácia. Je o kúsok drahšia ako čajchána (v priemere o 2-3 eurá), no ak chcete mať peknú večeru v Biškeku, toto je to miesto. Na privítanie dostanete pohárik kumysu a robia tu výborné manti, polievky či lagman.

3.,Taksim – podnik leží priamo na hlavnom bulváre Chuy (č.181) a hoci evokuje svojim názvom Istanbul , tak vo vnútri nájdete na výber aj tureckú, ale aj kirgizskú kuchyňu. Zájdeme si sem vždy na perfektné vyprážané manti plnené mäsom a cibuľkou a okrem kanvice čaju tu majú aj skvelé, čapované pivá

4.,Na Ploščadi – toto miesto nebude patriť medzi TOP miesto sveta, ale ak chcete pocítiť ten zabudnutý socialistický feeling, ktorý k Biškeku patrí, tak potom sa aspoň raz najedzte v podniku typu “stolovaja”, teda v táckarní, kde majú pripravené jedlo a vy len ukážete čo chcete. Budete mať pocit, že ste sa vrátili do školskej jedálne. Vždy keď sme v Biškeku, sem zájdeme aspoň raz kvôli atmosfére. Je mimoriadne lacná, nájdete tu boršč, často aj lagman alebo mäso so zemiakovou kašou. Nečakajte zázraky, ale my pôjdeme aj nabudúce! Nájdete ho len kúsok od hlavného námestia Ala Too. Ak máte za chrbtom sochu Ajtmatova, tak sa na konci námestia vyberte do ľavej strany pozdĺž bulváru Chuy a o 10 metrov ste na mieste.

Kde sa v Biškeku ubytovať?

Na výber tu nájdete dnes už viacero hotelov, hostelov či apartmánov. My sme boli spokojní tu:

1.,Central Hostel Bishkek – klasický hostel na ulici Chuy, teda na hlavnom bulváre mesta a čo sa týka polohy tak naozaj stojí za to. Izby sú jednoduché, sprchy sú na chodbe, ale má svoju atmosféru a za noc tu zaplatíte len pár eur. Asi najpríjemnejší hostel v akom sme v Biškeku spali.

2.,USSR Hostel – zaujímavý hostel v starom paneláku cca 1km od centra, ktorý je vlastne bytom rozdeleným do niekoľkých izieb. Je to milá skúsenosť a tým, že je byt na vrchom poschodí, tak si ako bonus užijete aj krásny výhľad na panorámu hôr nad Biškekom. Za noc tu za izbu pre dvoch zaplatíte cca 14-17 euro.

ZAUJAL ŤA BIŠKEK? POZRI SI AJ NAŠE ĎALŠIE ČLÁNKY z KIRGIZSKA:

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa