Malopoľsko a jeho drevené kostolíky v UNESCO

Drevené kostolíky sú fenoménom, ktorý priťahuje veľké množstvo ľudí. Nájdete ich vo viacerých krajinách aj u nás doma, no ak ste tie naše už objavili a túžite vidieť ďalšie, vyberte sa cez našu severnú hranicu do poľského regiónu Malopoľsko. Tu na vás čaká 8 drevených kostolíkov, ktoré sa prebojovali až na prestížny zoznam UNESCO.

Región Malopoľsko je perfektným výletným cieľom a ak milujete drevené kostolíky podobne ako my, je len otázkou času, kedy sa sem vyberiete. Drevená architektúra je pre tieto oblasti, podobne ako pre severné či východné Slovensko alebo západnú Ukrajinu typickou črtou a drevených kostolov tu nájdete desiatky. Nie všetky sa však prebojovali na zoznam UNESCO a tak si v článku navštívime tie najznámejšie, ktoré sa dočkali tejto pocty. Vidieť všetkých osem kostolíkov dokonca zvládnete aj za jeden deň, ale nenaháňajte sa, rozložte si čas a vychutnajte si ich radšej na dva dni. Jeden z nich, teda Debno sa nachádza pri Nowom Targu a zvyšných sedem nájdete južne od malebného mesta Tarnow, ktoré si po kostolíkoch rozhodne nenechajte ujsť.

Drevené kostolíky tu v Malopoľsku patria do dvoch okruhov, ktoré nájdete v UNESCO a môže to byť na úvod jemne chaotické, ale nejde predsa o to kam patria, ale to, že sú krásne a príťažlivé ako výletný cieľ. Aby sme však dali veci na poriadok, tak sa kostolíky delia na podľa UNESCO na „Drevené kostoly v južnom Malopoľsku“, kam patrí Debno, Binarowa, Sekowa a Lipnica Murowana a na „Karpatské drevené chrámy v Poľsku a Ukrajine“ medzi ktorými nájdete Brunary, Kwiaton, Owczary a Powroznik.

Drevené chrámy spadajú do obdobia medzi 16. a 19.storočia a mnohé z nich poznačila gotika alebo gotický štýl, hoci sem tam na nich budete badať prvky baroka či rokoka. Aj keby sa vám na prvý pohľad mohlo zdať, že sú rovnaké, opak je pravdou a sami na vlastné oči uvidíte ako sa krásne vedia od seba líšiť. Niektoré z nich sú krásne maľované, posiate freskami, iné zaujmú svojim ikonostasom, drevenou fasádou či drobnými detailmi. Každý si tu nájde spomedzi známej osmičky svojho favorita.

Vyberme sa spoločne na cestu južným Poľskom a pohľadajme najvzácnejšie drevené chrámy.

Powroznik

Drevený kostolík, ktorý je najbližšie k Slovensku sa nachádza v dedinke Powroznik. Od hraníc leží iba 10 kilometrov a výlet k nemu určite neoľutujete. Keďže bol postavený okolo roku 1600, patrí medzi najstaršie drevené kostolíky v tejto oblasti. Zaujímavosťou je to, že nestojí na mieste, kde ho postavili pôvodne. Presťahovali ho sem až po veľkej povodni po roku 1814, aby ho zachránili aj pre ďalšie generácie. Je zasvätená Sv. Jakubovi a hoci na začiatku bol grécko-katolícky, dnes slúži rímsko-katolíckej cirkvi.

Tento kostolík navštevujeme ako prvý a sme príjemne prekvapení, že je otvorený. Drevený interiér je zaujímavý. Ikonostas síce nie je kompletný a niekoľko ikon z neho chýba, no na pravej strane na stene sa nachádza veľká ikona, ktorá veľmi verne zobrazuje Posledný súd. Pri východe sme si našťastie všimli na tabuli pár fotiek krásnych malieb, ktoré sme však vo vnútri nevideli. Vraciame sa preto do kostola a zisťujeme, že na ľavej strane sa dá vstúpiť do malej sakristie, v ktorej sa nachádzajú neopísateľne nádherné maľby, ktoré zobrazujú výjavy z Biblie. V tomto kostole si na výzdobe naozaj dali záležať.

Brunary Wyzne

Počuli ste už o komunitách “Bojkovia” a “Lemkovia”? Tieto dve etnografické skupiny mali korene vo valaskej pastierskej komunite a obývali územie dnešného slovensko-poľského pohraničia. Kostolík v dedinke Brunary je krásnym príkladom architektúry Lemkov. Jednotlivé časti kostola sú zoradené od najvyššej po najnižšiu, pričom celej budove dominuje vysoká veža, ktorej biela strecha púta pozornosť návštevníkov. Podobne ako kostol v Powrozniku kedysi patril grécko-katolíckym veriacim, čo už však neplatí. Výzdoba vo vnútri pochádza z 18. a 19. storočia, i keď hlavný oltár je starší. Aj keď pri našej návšteve nebol sprístupnený, dá sa do neho pohodlne nahliadnuť cez mrežu. Ak by ste sa potrebovali cestou občerstviť, oproti sa nachádza malý supermarket.

Kwiaton

Malá dedinka Kwiaton na riečke Zdynia sa môže popýšiť krásnym dreveným kostolíkom, ktorý sa považuje za najkrajší grécko-katolícky kostol celého Poľska. Niet divu, že sa vďaka tejto povesti dostal až na zoznam UNESCO. Nie je vôbec ťažké ho nájsť, pretože leží len kúsok od hlavnej cesty prechádzajúcej cez Kwiaton a tak stačí ísť a on si vás nájde sám.

Kostolík v Kwiatoni zasvätili sv.Paraskeve a dokončili v roku 1700, hoci jeho zvonica si na uvedenie do života musela počkať ešte ďalších 43 rokov, no práve ona je dnes ozdobou celej stavby a považuje sa za najstaršiu svojho druhu v širokom okolí. Stačí jeden krok dnu a interiér si vás získa. Na opačnej strane vám do očí udrie nádherný ikonostas. Zhotovil ho Michal Bogdanski ešte v roku 1904. Pomaľované steny imitujúce mramor naokolo pripomínajú farebný palác a k dominantám priestoru patria aj ikony sv. Oľgy a sv. Vladimíra, no nám sa páči aj obraz Vyhnanie z raja, ktorý veľmi ľahko identifikujete. Hoci vám všetko vo vnútri bude správne pripomínať ortodoxný kostol, dnes slúži katolíkom.

Owczary

Drevený kostolík v dedinke Owczary nájdete len pár kilometrov od kostolíka v Sekowej a len cca 35 kilometrov severne od slovenského Becherova. Už pri pohľade z diaľky viete, že sa vám tu bude páčiť, pretože na prvý pohľad predstavuje prototyp toho čo si pod drevenými kostolmi predstavíte. Stojí na jemne vyvýšenom mieste v centre dediny a jeho tri veže kontrastujú s vstupnou vežou, ktorá ako jediná nie je drevená. Prišli sme ku kostolu, bol zatvorený, ale hneď na to si nás všimla pani, ktorá má od neho kľúč a prišla nám otvoriť, aby sme si ho mohli pozrieť. Neskutočný rozdiel oproti slovenským kostolíkom.

Kostol v dedinke Owczary postavili v roku 1653 po tom ako sa im prvý svätostánok zrútil kvôli zlým základom. Dnes z pôvodného kostola ostala len časť dreveného portálu, ktorým vstupujeme do interiéru. Svoj súčasný šat dostali Owczary v priebehu 18.storočia, vďaka čomu patrí medzi najmladšie kostoly z celého UNESCO okruhu. Dnu sa cítite útulne. Drevené steny zdobia ikony a na opačnej strany sa vyníma krásny ikonostas. Pozorne sa pozrite naľavo od neho, pretože si tu všimnete najkrajšiu ikonu celého kostola, ikonu s Pannou Máriou. Nebojte sa vojsť aj za ikonostas a nad hlavou sa vám objaví maľba štyroch anjelov. Krásne miesto, ktoré rozhodne má svoju atmosféru.

Binarowa

Dedinka Binarowa na východe Malopoľska leží len pár kilometrov severne od mestečka Biecz, ktoré patrí k najkrajším na tejto strane regiónu. Ak sa tu zastavíte, bude sa vám páčiť a z cesty za poľskými kostolíkmi vyťažíte ešte o čosi viac. Binarowa nemá ani len 2000 obyvateľov, no aj tak sa tu mnohí túžia zastaviť, aby si na vlastné oči pozreli vzácny, drevený kostolík sv.Michala Archanjela, ktorý si vyslúžil zápis v UNESCO.

Kostolík netreba nijako špeciálne hľadať, pretože podobne ako Kwiaton aj on stojí hneď vedľa hlavnej cesty. Podľa záznamov vieme, že Binarowa mala svoj prvý drevený kostol už v roku 1415, ale ten ktorý tu navštívite dnes vznikol neskôr až začiatkom 16.storočia po tom ako prvý kostol ľahol popolom. Pri stavbe využili prvky gotiky a tak sa zaradil medzi ďalšie v regióne. Počas 16. a 17.storočia sa výzor kostola neustále menil, pribudla zvonica, interiér ozdobili nádhernými maľbami až sa z neho stal dokonalý klenot. Keď sme do Binarowej prišli, ešte sa vo vnútri kostola odohrávala omša, ale vedeli sme, že musíme počkať, pretože práve tento kostol ukrýva jeden z najkrajších súborov malopoľských malieb. Oplatilo sa počkať. Vojdeme dnu a pred očami sa otvoria krásne pomaľované steny od výjavov zo Starého zákona cez nádherné ornamenty až po maľbu smrtky s kosou a kráľovskou korunou. Pre nás je Binarowa jeden z najkrajších kostolíkov malopoľskej cesty.

Sekowa

Drevený kostolík Sv. Filipa a Jakuba v dedinke Sekowa má neobyčajne vysokú strechu pokrytú šindľom a malú vežičku, ktorá akoby k nemu ani nepatrila. Dôvod  je jednoduchý. Hlavná budova pochádza z roku 1520, no vežička bola pristavaná až v 18. storočí.  S kostolom sa spájajú aj zaujímavé historické udalosti. Počas 1. svetovej vojny bojovali v jeho blízkosti rakúski vojaci, ktorí si, nanešťastie, vybrali drevo z kostola za vhodný materiál na stavbu zákopov. Značne utrpel aj interiér, ktorý bol nenávratne poškodený a vyrabovaný.

Do pár minút od nášho telefonátu na číslo pripevnené na dverách prichádza milá pani, ktorá ochotne otvára vstup do kostola. Do kostola sa vstupuje cez predsieň, kde si môžete kúpiť pohľadnice, magnetky, prípadne zobrať užitočné prospekty o regióne. Po vstúpení do hlavnej lode kostola tu nečakajte bohatú výzdobu, tá už tu dávno nie je, no z pár fragmentov malieb si viete urobiť predstavu o tom, ako to tu mohlo kedysi vyzerať. Kostolu to na čare však neuberá. Absencia výzdoby dovoľuje človeku zahĺbiť sa viac do svojich vlastných myšlienok.

Debno

Drevený kostol sv.Michala Archanjela v dedinke Debno je jediným kostolom spomedzi všetkých, ktoré neležia na východe Malopoľska, ale musíte sa za ním vybrať takmer až do známeho, trhového mesta Nowy Targ. Leží len 15 kilometrov od centra mesta, neďaleko Czorsztynskieho jazero. Ak sa do Noweho Targu vyberiete na trh, skúste z tejto cesty vytrieskať viac a zastavte sa tu v Debne, môžete si byť istí, že to neoľutujete.

Kostol v Debne sa zaraďuje medzi najstaršie v rámci malopoľských drevených chrámov v UNESCO, pretože jeho korene siahajú na koniec 15.storočia. To ako vyzerá dnes je však výsledkom až 17.storočia a preto sa mu niekedy ťažšie určuje vek. Podľa legendy ho postavili zbojníci po tom ako sa im zjavil samotný archanjel. Odborníci ho považujú za jeden z najkrajších gotických kostolov Poľska a dokonca ho nominovali aj medzi „Sedem divov Poľska“, no tejto pocty sa mu napokon nedostalo. Aj napriek tomu patrí medzi mimoriadne obľúbené. Pri jeho stavbe nepoužili jediný klinec a medzi unikáty kostola patrí aj jeho polychrómia, ktorá mu dodáva vznešený vzhľad. Vojdite dnu a všimnite si krásne maľovaný strop nad oltárom ako aj pomaľované steny biblickými výjavmi. Sadnite si do drevenej lavice a aspoň na chvíľku si užívajte to, že ste sa tu ocitli.

Lipnica Murowana

Lipnica Murowana bola posledným kostolíkom, kde sme sa počas našej cesty Poľskom zastavili a v tomto prípade určite platilo povestné “to najlepšie na koniec”. Budova sa nachádza priamo na starom cintoríne z 18. storočia, ktorý prispieva k jeho tajomnej atmosfére. Okolie je tiché a pri prechádzke k nemu budete počuť len šum stromov a blízkej rieky. Takmer máte pocit, že ste našli tajné dvere do minulosti. Tento chrám zasvätený svätému Leonardovi nemá žiadnu vežu a hoci práve táto budova pochádza z 15. storočia, existujú tvrdenia, že stoji na mieste oveľa staršieho kostola. Vnútorná výzdoba je nádherná. Stena oproti dverám je pokrytá výjavmi z krížovej cesty, ktoré treba “čítať” z pravého dolného rohu do ľavého a následne horný rad zľava smerom k oltáru po  obraz Vzkriesenie. Keďže v minulosti nebolo veľa ľudí gramotných, tieto maľby sa označovali ako “Biblia chudobných”. Pre svoju historickú hodnotu bol aj tento malý kostolík zapísaný na zoznam UNESCO v roku 2003.

KDE NÁJDETE DREVENÉ KOSTOLÍKY MALOPOĽSKA?

ZAUJALO VÁS POĽSKO? NAHLIADNITE AJ do TARNOWA!

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa