Patara, Demre a Myra. Po stopách sv.Mikuláša

Postavu svätého Mikuláša pozná hádam každý. Buď ako svätca či ochrancu viery alebo muža tvoriaceho zázraky. Tí menší si ho spájajú s decembrovým dňom, kedy sa zázraky skutočne dejú a dostanú svoju mikulášsku nádielku. Ako však vyzerá kraj, ktorým za života sv.Mikuláš kráčal a kde pôsobil? A kde sa tento bohatý a historický kraj nachádza? Stopy sv.Mikuláša vedú na juh Turecka do starovekej oblasti zvanej Lýkia.

Na počiatku bola Patara

Stopovať kroky muža, ktorý do histórie vošiel ako svätý Mikuláš znamená cestovať do južného Turecka, kde sa medzi dnešnými mestami stále nachádzajú staroveké ruiny. Práve tie si ešte pamätajú jeho tvár a hoci od doby, kedy nimi sv.Mikuláš kráčal ubehlo viac než 1700 rokov, stále sú s jeho osudmi prepletené. Príbeh svätého Mikuláša začína v starovekom mestečku menom Patara. Práve tu sa mal okolo roku 270 Mikuláš narodiť. O niekoľko rokov po jeho narodení sa na trón dostal známy Dioklecián, prenasledovateľ kresťanov a aj to možno bola jedna z vecí, ktoré neskôr život sv.Mikuláša poznačila. Dnešná Patara leží v tesnej blízkosti malej dedinky Gelemiş. Je jedna z mnohých, kde sa v Turecku zastavil čas. Pár domov, ošarpané fasády, pasúce sa zvieratá, niekoľko malých podnikov v ktorých rozvoniavajú raňajky, chlapi popíjajúci čierny čaj a sem tam sa objaví rodinný penzión, kde sa dá stráviť noc. Nič viac, nič menej. Ruiny Patary sa rozlievajú priamo za dedinou v údolí obklopenom neveľkými pahorkami. Do sveta starovekého mesta vedie monumentálny kamenný oblúk s tromi prechodmi. Kedysi slúžil pre ľudí aj pre vozy a dnes sa ním prejde len niekoľko zatúlaných cestovateľov.

Ruinami krásnej Patary

Je tu ticho, priamo posvätné a takto by si ho Mikuláš určite nepamätal. Koncom 3.storočia, kedy sa tu narodil patrila Patara k významným centrám obchodu a rinčali tu nástroje z dielní miestnych remeselníkov, bolo počuť vodu špliechajúcu vo fontánach, námestia zaplavovala vrava obchodníkov a nakupujúcich a všade sa niečo dialo. Tisíc sedemsto rokov vzali mestu hlas, no nie krásu. Pahorok na konci mesta zdobí divadlo vysekané priamo do neho s niekoľkými radmi kamenných sedadiel. Centrom mesta sa rozbieha kamenná promenáda lemovaná štíhlymi iónskymi stĺpmi. Neďaleko odtiaľto stála slávna veštiareň, ktorá sa považovala po Delfách za druhú najvýznamnejšiu v gréckom svete. Aj kvôli nej sa tu zastavil na svojom ťažení Alexander Veľký a tak mesto preslávil. Kamenné hradby Patary stále obtáčajú hranicu mesta, no väčšina za nich sa už rozpadla a poslúžili ako lacný stavebný kameň pre domácich v priebehu storočí. Okrem antiky tu v krajine leží roztrúsených aj niekoľko stôp po Byzancii. Aj v tomto období chytila Patara druhý dych a vzniklo tu niekoľko kostolov. Kresťanskú tradíciu mala Patara pomerne silnú a dokazuje to aj zápis v Novom zákone, kde sa mesto spomína s osudmi sv.Pavla a sv.Lukáša. Po tom ako tu sv.Mikuláš prežil niekoľko rokov, rozhodol sa opustiť svoje rodisko a odišiel do mesta Myra, kde sa stal biskupom.

Medzi starými freskami

Dolmuş, alebo teda zdieľaný mikrobus, ktorý odchádza až keď sa naplní ľuďmi pretína krajinu starobylej Lýkie, aby sa dostal do mesta, ktoré dnes Turci na mape poznajú pod menom Demre. Staroveké mapy ho nepoznajú, pretože na tomto istom mieste svieti nápis Myra. Práve tu sa sv.Mikuláš usadil, pôsobil ako biskup, získal si tisíce prívržencov a bolo to tu, kde napokon aj posledný krát vydýchol. Dnešný svet moderného Demre a starej Myry od seba oddeľuje neviditeľná čiara. Jedno mesto žije čulým ruchom, druhé čas premenil na ruiny. Každý, kto sa ocitne v Demre sem príde preto, aby sa poprechádzal útrobami známeho a významného Kostola sv.Mikuláša. Je tak významný, že figuruje dokonca na prestížnom zozname UNESCO. Jeho telo postavila byzantská ríša a na prvý pohľad pôsobí kostol ako kamenná pevnosť s nádvorím a niekoľkými maličkými oknami pripomínajúcimi strieľne. Nádvorie zdobí socha sv.Mikuláša v kňazskom rúchu s rozpaženými rukami zvierajúc ikonu. Jeho ľavá noha je od dotykov ľudí vyšúchaná natoľko až sa leskne zlatým odtieňom. Skutočné bohatstvo tohto miesta sa ukrýva dnu za vysokými stenami. Ako náhle sa človek ocitne dnu, obleje ho závan šera, ktoré sa rozplynie a oči sa kochajú nádhernými freskami zdobiacimi všetko naokolo. Niektoré znázorňujú život svätca, v iných sa miešajú rôzne výjavy s byzantskými postavami.

Stopy Byzancie

Práve Byzancia mu vdýchla niekedy okolo roku 520 dušu a hoci sa počas nasledujúcich storočí ešte niekoľko krát prestaval či dopĺňal, stále je tu cítiť vznešenosť veľkej ríše, ktorá svojho času ovládala obrovský kus sveta z Konštantínopola. Dnes sa o kostole sv.Mikuláša hovorí ako o jednej z najvýznamnejších byzantských stavieb celej Anatólie. Pod prázdnou apsidou sa na zemi objaví mozaiková dlažba a nad ňou niekoľko stĺpov. Poslednú rekonštrukciu kostola má na svedomí ruský cár Alexander II. v roku 1863. Mikuláš je totiž hlavným patrónom Ruska a tak sa mu panovník aspoň takto mohol odvďačiť. Najdôležitejším miestom celého kostola je však ozdobený kamenný sarkofág s vylomenou stenou. Práve sem uložili ostatky svätého Mikuláša po jeho smrti v roku 343. Mikuláš však nenašiel vytúžený pokoj, pretože dnes z jeho posvätného miesta zostal len prázdny sarkofág. Jeho príbeh pokračuje v roku 1087, kedy sa talianski námorníci rozhodli, že ostatky svätca unesú so sebou do talianskeho mesta Bari. Tam vo veľkej katedrále spočívajú dodnes. Je viacero legiend o tom kam sa podelo jeho telo a jedna z nich dokonca spomína Írsko a 12.storočie, kedy sa tu zastavili križiaci, ktorí mali jeho ostatky vziať so sebou nazad domov. Tento príbeh však mnohí odmietajú a preto sa dnes Bari považuje za miesto, kde sa dá sv.Mikuláš navštíviť.

Hrobky vytesané do skál

Po tom ako sa svätý Mikuláš odpútal od svojej rodnej Patary, prichádza do starovekého mestečka Myra. Jeho ruiny dnes ležia na prahu moderného Demre. Stará Myra leží pod ostrým kamenným bralom plnom dier. Teda aspoň z diaľky sa javia ako diery, no kto podíde bližšie tomu sa diery premenia na unikátne lýkijské hrobky vyhĺbené do skál. Sú tak tesne vedľa seba akoby boli poprepletané a je ich ťažké spočítať, pretože pôsobia ako obrovitánsky celok. Nevieme presne ako dlho stojí Myra na svojom mieste, no keď sa vytvoril zväz významných lýkijských miest, nechýbala v ňom a tak tušíme, že už v 2.storočí pr.Kr. tu bolo dôležité centrum. Sv.Mikuláš zažil Myru v úpadku, no mesto stále stálo a čakalo sa kým naberie druhý dych, aby sa stalo kresťanským centrom. Sv.Mikuláš ako biskup sa odtiaľto vybral v roku 325 na Prvý nikajský koncil, kde vystupoval proti arianizmu. Hore nad Myrou sa na vrchole pahorka tiahne pevnosť ozdobená tureckou vlajkou. Akoby strážila nehybné ruiny.

V starovekom divadle

Najzachovalejšou časťou Myry je dnes obrovské divadlo. Gréci aj Rimania ich stavali všade kam sa dostali, aby si so sebou mohli priniesť vlastnú kultúru a či boli v Aténach, na Sicílii alebo tu v južnom Turecku, vedeli si tak vychutnať Aristofanove komédie či Aischylove tragédie. Hlúčik turistov sa túla prachom divadla a sprievodca im prezentuje dokonalú akustiku miesta. Stačí si sadnúť na sedadlá a človek sa rázom ocitne o dve tisíc rokov inde. Musel to byť fascinujúci zážitok, sedieť tu a počúvať hru v starogréčtine či latinčine. Sv.Mikuláš nikdy nezažil jeho zlatý vek, pretože ho poničilo zemetrasenie v roku 141, ktoré spustošilo aj čas mesta. Po zemetrasení postavili divadlo na nohy a tak tu stojí dodnes. Lýkijské hrobky vytesané do skál patria k najtradičnejším formám lýkijského umenia. Našli by sme ich na viacerých miestach, ale tieto v Myre sú unikátne pre ich obrovský počet. Človek si láme hlavu ako sa k ním v takej výške a tak strmej stene vôbec dostali, ale starovekí ľudia boli viac, než dômyselní. Rozpálené kamene unavia po čase každého a tak stačí spraviť pár krokov, vrátiť sa do moderného Demre a sadnúť si do jednej z čajovní pri poháriky voňavého čaju. Žena sedí na zemi v rohu miestnosti a na veľkej drevenej tácke miesi cesto z ktorého následne robí jedlo zvané sikma. Sú tu slané palacinky naplnené syrom a k čaju sa neskutočne hodia.

Oplatí sa vydať po stopách svätého Mikuláša, pretože ten Vás privedie aj na takéto čarovné a ukryté miesta našej planéty.

POZRI NA NAŠE ĎALŠIE TURECKÉ ČLÁNKY!

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa