26/11/2020

Egypt a najkrajšie chrámy. Od Karnaku po Abu Simbel

Ak sa povie Egypt, väčšina ľudí si hneď v mysli predstaví krásne, vznešené pyramídy odolávajúce času, ktoré tu stoja tisíce rokov. Táto predstava je správna, pretože niet výraznejšieho egyptského symbolu, než práve pyramídy. Ak milujete historické pamiatky, zistíte, že napokon tu okrem pyramíd natrafíte na mimoriadne pôsobivé, staroveké chrámy plné príbehov. Aké najkrajšie chrámové komplexy v Egypte nájdete?

Chystáte sa na cestu Egyptom a rozmýšľate aké miesta zaradiť do vašich plánov? Určite si vyberte niekoľko unikátnych chrámov, pretože vám poodhalia čo to z fascinujúcej histórie tejto starovekej civilizácie. Budete z nich rovnako nadšení ako z egyptských pyramíd a ak k týmto chrámom cestujete teraz v čase korony, vedzte, že ich budete mať takmer len a len pre seba a teda unikátnejšie už vaše stretnutie s nimi nemôže byť. Ako vybrať najkrajšie chrámy? Krása bola, je a vždy bude veľmi subjektívna, no možno tu ide o pocit aký ste pri návšteve mali a presne podľa toho sme spravili aj náš článok. Nenájdete tu všetky egyptské chrámy, nie je to archeologický bedeker, ale možno s našou pomocou objavíte niečo o čom si poviete, že to stojí za to a že si chcete splniť sen. Pozrime sa na najkrajšie chrámy medzi Karnakom a Abu Simbel.

KARNAK

O slávnom chráme v Karnaku ste už zrejme počuli, však? Ako však toto unikátne miesto vyzerá na živo? Leží v Luxore, alebo ak chceme na okraji Luxoru, len dva, možno tri kilometre od luxorského chrámu, no ak sa sem vyberiete, čaká vás iný svet. Po Gíze je Karnak spoločne s Abu Simbel najnavštevovanejším miestom Egyptu, no dnes v týchto časoch ten pocit mať rozhodne nebudete!

História Karnaku je históriou starovekých Téb, pretože toto hlavné mesto sa rozlievalo práve tam, kde sa dnes dvíhajú trosky Luxoru aj Karnaku. Obrovské množstvo kráľov či kráľovien sa vystriedalo na výstavbe tohto chrámu a preto je akousi skladačkou rôznych období. Najstarším je stĺp z 11.dynastie, no dušu Karnaku vdýchla až 18.dynastia, kedy sa Téby stanú hlavným mestom. Thutmosis I. postaví opevnenie, Hatšepsut dokončí posvätný okrsok pre Mut, ozdobí ho obeliskami, no neskôr prichádza aj ďalšia dynastia a svoje stopy tu zanechá Ramzes II. či dokonca svojou troškou aj známy Tutanchamón. Karnak je mozaikou a ak ju viete čítať, budete z nej nadšení. Aj keby ste nevnímali históriu, tak vás uchváti veľkoleposť tohto priestoru, jeho obrovských stĺpov, megalomániu akú si dnes dovolí Dubaj so svojimi fantastickými stavbami. Už vstupný Pylon napovie, že chrám nie je obyčajným miestom. Je totiž obrovitánsky a vedie k nemu cesta posiata sochami „sfíng“ s baraními hlavami pod ktorými spočívajú neveľké sochy Ramzesa II.

Najokázalejším priestorom je stĺpová hala prešpikovaná stĺpmi. Sadnite si tu na lavičku v tieni a len pozerajte pred seba. Nemusíte k nim hneď utekať, dotknúť sa ich, stratiť sa v ich tieni. Stoja tu viac než 3000 rokov, ešte pár minút počkajú. Sadnite si a nechajte na seba padať genius loci tohto miesta. Obrovské stĺpy, hieroglyfy, kartuše panovníkov, detaily, reliéfy a napokon si všimnete, že stĺpy v strede majú otvorené hlavice akoby rozkvitnutého papyrusu a tie, ktoré sú položené dnu v hale, kam nedopadá svetlo ich majú zatvorené. Genialita spočíva v drobnostiach. Predstavujem si aké to muselo byť fantastické, keď sem v 19.storočí prichádzali cestovatelia. Trmácali sa prachom, pieskom, dni, týždne, ba i mesiace, aby videli miesta, ktoré sú dnes dostupné za hodiny. Prišli sem, medzi popadané stĺpy, ruiny a to nadšenie muselo byť neopísateľné.

Ponorte sa hlbšie do karnackého komplexu. Tu sa dvíhajú obelisky, najvyšší patrí Hatšepsut, neďaleko stojí hala posiata freskami a maľbami, kde kedysi stála kultová socha Amun-Ra, o „uličku“ vedľa natrafíte na stenu zaplnenú hieroglyfmi. Je ich tu tak veľa, že by sa z toho zatočila hlava azda aj Champollionovi. Obrovský skarabeus spočíva na kamennej stéle a nebyť okolitej prázdnoty, turisti by ho obtáčali podľa inštrukcií svojich sprievodcov, aby si privodili šťastie, bohatstvo či dobrý život. Tu na konci sa objaví posvätné jazierko, ktoré uchmatne celkom veľký priestor celého komplexu. Chcete si vychutnať krásnu panorámu celého Karnaku? Kráčajte na koniec jazierka a verte, že tu budete dlho stáť a sledovať tu krásu. Chrámy, steny, obelisky, ruiny, to všetko prečkalo, len ľudia sa stratili.

LUXOR

To by nebol Luxor, aby okrem nádhernej promenády neponúkol opäť niečo viac. Len pár metrov od brehov Nílu sa z roviny dvíha niekoľko mohutných stĺpov s hlavicami pripomínajúcimi zatvorený papyrusový kvet. Luxorský chrám začal stavať už kráľ Amenhotep III. v 14.storočí pr.Kr. Je neuveriteľné, že dodnes stoja jeho ruiny na svojom mieste. Keby vedeli jeho múry rozprávať, ľudia by si okolo nich sadli s s úžasom počúvali o tajomných rituáloch a sviatkoch, ktoré sa k svätyni viažu. Rozprávali by o tom ako z neďalekého Karnaku každý rok priniesli sochy bohov Amuna, Muta, Chonsu až sem a oslavovali sviatok Opet, ktorý priniesol Egypťanom úrodu. Dnes mlčky stoja a sledujú ako sa na nepoznanie zmenila krajina naokolo. Mlčia, no archeológovia hovoria za nich a každý ďalší objav skladá mozaiku vtedajšieho života.

Ako asi vyzerali ruiny chrámu, ktorý bol srdcom Téb v čase keď sem doniesol Thomas Cook prvých turistov? Z hliny trčali len vrcholky stavieb a každý krok bol nádherným dobrodružstvom. Vonku pred chrámom sa každú chvíľku mihne konský povoz káleš. Odvezie pár ľudí a tí si môžu vychutnať pohľad z konskej drožky nielen na chrám, ale aj na celé okolie. K chrámu viedla z Karnaku aleja plná nehybných sfíng a skončila takmer až pod štíhlym obeliskom. Ružovkastý granit ozdobený hieroglyfmi tu dnes stojí sám. Spoločne s jeho dvojičkou ich odniesli do Paríža, kde ich v roku 1836 nechal francúzsky kráľ Ľudovít Filip postaviť na námestie Place de la Concorde. Jeden z nich tam stojí dodnes a druhý vrátili tam, kam pôvodne patril.

Vstup do chrámu strážili štyri sochy kráľa Ramzesa II. a až potom ako si svojim kamenným pohľadom premerali prichádzajúceho návštevníka sa ten ocitol na veľkom nádvorí. K najposvätnejším miestam, však bolo treba prejsť ešte kolonádu, Slnečný dvor a až za nimi sa ukrývali malé svätyne určené pre bohov. Chrám v Luxore je nádherným splynutím národov, ktoré ovládali egyptské dejiny. Ak budete pozorne hľadať, v chráme nájdete aj reliéf, kde je Alexander Veľký v prestrojení za egyptského faraóna! V rímskej dobe na ňom vyrástol vojenský tábor či pevnosť a v 14.storočí priamo na jeho ruinách postavili mešitu Abu al-Haggag na počesť miestneho šejka. Posvätné miesto pre moslimov tak do dnešných dní zdobí trojica minaretov, pričom každý z nich nesie iné črty. Večer pohltí mesto, ale chrámom sa rozlieva zlatá farba, ktoré ešte viac zdôrazňuje jeho krásu. Hieroglyfy priam žiaria, sochy hrajú so svetlom tieňohru a z diaľky pripomína chrám svietiaci drahokam položený k brehom Nílu.

DEIR el-BAHARÍ

Luxor ako miesto je zaujímavé, ale jeho okolie je absolútne fantastické a presne kvôli nemu sa sem oplatí cestovať. Prekročme Níl a vyberme sa na západný breh, kde leží nielen známe Údolie kráľov posiate hrobkami, ale nájdete tu aj unikátny chrámový komplex kráľovnej Hatšepsut, ktorý je iný ako všetky ostatné chrámy, aké ste v Egypte dosiaľ videli. Chrám je unikátny preto, že ho vytesali do skál, ktorých je tu na západnom brehu Nílu viac než dosť. Keď prekročíte Níl tak krásne vidíte to ako táto rieka prináša život. Zelené políčka zaplnili všetko naokolo a medzi nimi vyrastajú obyčajné, zaprášené dedinky posiate jednoduchými domami. Pre nás je tá krajina krásna, no život tu musí byť drsný a ťažký. Za Memnónovými kolosmi sa cesta delí do ľavej a pravej strany. Ak odbočíte doľava cesta vás privedie k chrámu Medinet Habu, ak do pravej strany, prejdete okolo ruín chrámu Merenptaha a okolo svätyne pre Ramzesa až na mieste Deir el-Baharí, teda na miesto, kde sa dvíha monumentálny chrám kráľovnej Hatšepsut.

Kráľovná Hatšepsut je unikátnou postavou v egyptských dejinách, pretože to dotiahla až na najvyššie miesta a teda stala sa panovníčkou. Trón mal pripadnúť Thutmosovi III., ale keďže ten bol primladý na štátnické činnosti, Hatšepsut ho zastúpila až si napokon titul kráľa nechala. Na reliéfoch vystupovala ako muž, aby podčiarkla svoju vládu a do dejín sa zapísala aj tým, že organizovala výpravy do Núbie, Palestíny a do tajomnej krajiny menom Punt, ktorú by sme hľadali v dnešnom Somálsku. Reliéfy v jej chráme zachytávajú práve expedíciu do Puntu, odkiaľ priniesla veľké množstvo exotiky od kadidla cez parfumy až po nové poznatky. Podľa niektorých sa do histórie dokonca zapísala ako prvá egyptská kráľovná, no iní zase hovoria, že ju predbehla Sobekneferu. Čo však vieme je to, že vládla v 18.dynastii a jej vláda spadala niekde do polovice 15.storočia pr.Kr., teda pred 3500 rokov.

Chrámový komplex v Deir el-Baharí je obrovským staviteľským počinom. Keď ho pred 3500 rokmi začali stavať, už tu stál chrám Mentuhotepa II., ktorý je ešte o 500 rokov starší. Haššepsut si však toto miesto vybrala a dali sa do práce. Dnes má chrám tri poschodia, pripomína z diaľky skôr modernú budovu svojim zjavom než tradíciu egyptských chrámov. Dušu chrámu tvoria nádherné detaily, ktoré pri pohľade z diaľky nemáte šancu vidieť. Ak keď podídete bližšie, všimnete si, ako sa steny zaplnia reliéfmi s tak živými maľbami akoby ich dokončili len teraz, možno ešte ráno s východom slnka. V bočných chrámových kaplnkách, nájdete aj unikátne stĺpy.

EDFU

Ak sa vydáte na cestu medzi Luxorom a Asuánom, natrafíte na dvojicu dokonalých chrámov a teda na Edfu a Kom Ombo. Prvý z nich, Edfu leží len cca 110 kilometrov južne od Luxoru a bude dokonalou zastávkou kvôli starovekému chrámu egyptského boha Hóra. Podobne ako chrám v Kom Ombo aj tento postavila dynastia Ptolemajovcov. Tí majú na svedomí niekoľko krásnych chrámov. Chrám ležiaci tu v Edfu začal stavať panovník Ptolemaios II. v roku 237 pr.Kr., no dokončili ho až o 180 rokov neskôr, kedy na tróne sedel Ptolemaios s poradovým číslom 12. Chrám boha Hóra patril svojho času k najväčším v Egypte a hneď na prvý pohľad je to skutočne cítiť.

Chvíľu trvá, kým sa človek dostane až k vstupu do chrámu. Cestu k nemu lemujú múriky, zvyšky domov či dokonca maličká svätyňa, ktorú si na svoj domov pretvoril kŕdeľ holubov. Kamennú fasádu chrámu tvorí dlhá, takmer rovná stena s reliéfmi bohov, podobne ako tomu je vo Philae. Nikto sa nechce na monumentálny pylon len dívať, no túži vojsť dnu a nechať sa unášať starovekým interiérom. Stĺpy vysoké niekoľko metrov návštevníka sprevádzajú až na vnútorné nádvorie, kde na jeho konci stojí kamenný sokol s kráľovskou korunou. Práve on symbolizuje boha Hóra a svojim nehybným pohľadom dodnes stráži tajomstvá chrámu. Z nádvoria vybieha niekoľko chodieb strácajúcich sa v prítmí. Zo všetkých chrámov majú práve tieto chodbičky najtajomnejšiu atmosféru. Je tu ticho, nie je tu nikoho, ani živej duše a naokolo sú len chladné kamene posiate vyrytými hieroglyfmi, ktoré nás obklopili. Niektoré časti sú zaujímavo podsvietené, no ako sa hýbu oblaky, odrazu sa svetlo stratí a v chodbe opäť prevezme žezlo temnota. Chrám pôsobí aj ako bludisko bez označenia a tak sa mi tu páči ešte viac. Má to aspoň maličkú príchuť objavovania a hľadania zabudnutých krás. Medzi dosiaľ nepoznané zaujímavosti patrí aj Nílometer. Dnu sa vchádza kamennými schodmi a človek ani len nevidí čo sa ukrýva vo vnútri. Priestor je bez akéhokoľvek osvetlenia, tak si pomôžte mobilom alebo lampášom, aby ste videli či ešte môžete ísť o krok nižšie, alebo by ste už vkročili priamo do vody. Niekoľko schodov je pod hladinou Nílu a presne takýmto pozorovaním kedysi merali hĺbku tejto životodarnej rieky, aby im pomáhala pri tak dôležitom zavlažovaní.

KOM OMBO

Ďalších 65 kilometrov južne od Efdu ležia ruiny chrámu v Kom Ombo. Obrovský chrám zabral celú rovinku a jeho stĺpy aj zborené steny sa dvíhajú do výšky niekoľkých metrov. Krásne dominujú priestoru a hnedá až pieskovcová farba chrámu ešte viac zvýrazňuje kontrast so sýtomodrým nebom. V starovekom svete tu pulzovalo mesto menom Ombos, no dnes by sme jeho stopy hľadali márne. To čo tu z neho zostalo je monumentálny staroveký chrám.

Na prvý pohľad sa javí starší, než v skutočnosti je a človek by mu pokojne hádal o tisíc rokov viac. Postavili ho však až za vlády slávnej dynastie Ptolemajovcov v 2.storočí pr.Kr. a za otca chrámu sa dodnes považuje panovník Ptolemaios VI. Filométor, ktorý na egyptský trón nastúpil už ako šesťročný. Svojej konečnej podoby sa však dočkal až o storočie neskôr, kedy sa mu venoval kráľ Ptolemaios XIII. Toho si história zapamätala ako jedného z posledných panovníkov celej Ptolemajovskej dynastie, ktorá vládla v Egypte dlhých 275 rokov. Vstup do chrámu zabezpečuje brána s dvomi prechodmi a tri stĺpy držiace kamenný architráv ozdobený hieroglyfmi a posvätnými kobrami. Pred vstupom stojí aj niekoľko neúplných stĺpov vysokých len dva či tri metre, no reliéfy, ktorými sú potiahnuté patria k najkrajším v celom Kom Ombe. Za chrámovými stenami sa ukrývajú nevypovedané tajomstvá. Chrám v Kom Ombo nebol obyčajným, pretože má dvojité, zrkadlovité usporiadanie. V tomto prípade ani tak nejde o vzácnu symetriu o ktorú sa usilovali mnohé staroveké stavby ako skôr o to, že chrám zasvätili dvom božstvám a tak každé z nich potrebovalo vlastnú polovicu. Južná polovica chrámu patrila Sobekovi, krokodíliemu bohovi a sever obýval Hórus s hlavou jastraba. Najmä Sobeka si držali ľudia z Ombosu v obrovskej úcte a dokonca sa v katakombách našlo aj niekoľko mumifikovaných plazov či podobizeň krokodíla na rímskych minciach. Steny chrámu vypĺňajú hieroglyfy a je ich tu toľko, že by ste tu mali čítanie na niekoľko týždňov. Slnko sa opiera do stĺpov a sem tam sa niektorá z chodieb zaplaví jemným svetlom. Čarovná hra s tieňmi dodáva miestu magický nádych. Vo vnútri oči behajú ako splašené divoké kone po stenách, stĺpoch a nevedia kde zastaviť. Z jedného stĺpu sa dokonca pozerá pred seba aj samotný Sobek s hlavou krokodíla. Ani útrobami chrám ešte nekončí. Pokračuje ďalej a jeho zadné časti ležia už stovky rokov v ruinách. Chodby či rovno ulice sa navzájom križujú, prepletajú až vytvárajú staroveký labyrint. Z hora, kde leží chrám vidno ako sa pod ním vlní Níl. Aj tento fakt nahráva Kom Ombu a robí z neho príťažlivé miesto, hoci nie až tak veľmi známe.

PHILAE

Len pár kilometrov južne od Asuánu stoja ruiny vzácneho starovekého chrámu na ostrovčeku Agilkia. Ak máte vidieť len dve miesta v okolí Asuánu, tak nech ním je práve Philae a samozrejme fantastický Abu Simbel, ktorý leží ešte ďalej, ešte južnejšie, neďaleko sudánskych hraníc. Dostať sa do Philae nie je veľmi zložité, pretože stačí prejsť 10 kilometrov z Asuánu a dostanete sa na miesto, odkiaľ sa k ostrovčeku vyráža. Musíte prísť do neveľkého prístavu a z neho sa drevenými loďkami plavíte necelých desať minút a ste na mieste.

Vodná hladina po ktorej sa plavíte nepatrí tak úplne Nílu ako takému, pretože ostrovček sa nachádza na mieste, kde dnes stojí Stará asuánska priehrada. Postavili ju Briti na prelome 19. a 20.storočia a bola najväčšou svojho druhu na svete. Dnes pripomína len malé jazierko, pretože pár kilometrov odtiaľto sa v druhej polovici 20.storočia odvážne pustili do obrovskej Násirovej priehrady a tá tu stojí dodnes. Chrámový komplex Philae je podobne ako Abu Simbel unikátnym miestom, pretože ho museli kvôli výstavbe veľkej priehrady rozobrať a preniesť na iné miesto. Chrámový komplex sa tak z ostrovčeka Philae musel sťahovať na 500 metrov vzdialený ostrov menom Agilkia. Málokto ho však pozná pod týmto menom a neustále a zrejme navždy sa bude chrámu hovoriť Philae.

Chrámový komplex Philae bol už v staroveku dôležitým, pútnickým miestom a hoci sa na stáročia vytratil z myslí ľudí, dnes k nemu opäť ľudia prichádzajú. Už nie preto, aby obetovali egyptským božstvám, ale preto, aby si vypočuli legendy či príbehy spájajúce sa s týmito končinami alebo aby sa prešli fantastickými útrobami vyzdobeného chrámu. Postavili ho ešte niekedy v 7-6.storočí pr.Kr., no svoju najväčšiu slávu získal za Ptolemaiovcov, poznali ho aj Rimania a dokonca aj ranní kresťania, ktorí práve v ňom našli svoje útočisko. Vstupný pylon zachytáva panovníkov aj bohov, stĺpy popísané hieroglyfmi vás dovedú až k nim a budete pod nimi maličký. Vojdem dnu, hieroglyfy sa nestratia, len na stenách pribudnú nápisy v alfabete, to od starých pútnikov, ktorí potrebovali dať svetu vedieť, že sem putovali až z Atiky, Peloponézu či Malej Ázie. Dnu v chráme je ticho, také aké si chrám pamätá niekoľko storočí, keď bol neznámym miestom. Egyptské reliéfy mlčky hľadia na ojedinelého návštevníka a ak sa pozorne pozriete na steny, všimnete si kríže. Nie jeden, ale viac než tucet krížov vyrytých do stien. Nechali ich po sebe ranní kresťania, ktorí medzi kamennými stenami a stĺpmi našli útočisko a premenili staroegyptský svätostánok na svoj kostol. Do steny vyryli priestor na hostie, preniesli sem kameň ktorý povýšili na oltár a vedľa egyptských „anchov“ vytesali kríže. Sú to detaily, ale tak veľa povedia a je fascinujúce ich vnímať. Byzantský cisár Justinián napokon prikázal zatvoriť tento svätostánok a tak sa preruší niť uctievania na tomto mieste.

Pri chráme Philae nájdete aj ďalšie stavby medzi ktorými vyniká Trajánov kiosk. Áno ten Traianus, ktorého poznáme z dejín ako rímskeho cisára za ktorého vlády sa Rímska ríša tešila najväčšej rozlohe. Za jeho vlády sa tento kiosk postavil, no žiaľ nikdy nedokončil. Vo vnútri sú však dve reliéfne zobrazenia, kde natrafíte na Trajána štylizovaného v egyptskom znázornení ako faraóna. Kamkoľvek sa vyberiete nájdete unikátne veci, ak sa pozeráte či počúvate.

ABU SIMBEL

Abu Simbel je miesto, ktoré sa stalo legendou a ak sa ocitnete na samotnom juhu v Asuáne, zrejme sa tu ocitnete aj preto, aby ste sa mohli pieskom a prachom tejto legendy ocitnúť. Z Asuánu je to sem ešte ďalších cca 270 kilometrov, ale verte, že každý jeden kilometer bude stáť za to. Z Asuánu je najlepšie vyštartovať ráno, veľmi skoro ráno ešte za tmy, aby ste po 3 a polhodinovej ceste dosiahli Abu Simbel v čase ranného slnka, kedy sú fasády dvoch chrámov nádherne osvetlené. Pamätám si časy, kedy sa každé ráno z Asuánu vyrážalo k Abu Simbel vo vojenskom konvoji, ktorý tvorilo dvadsať, tridsať možno štyridsať áut či autobusov a ako kvíliaci plechový had sa prebíjal prašnou krajinou. Dnes konvoje neexistujú, Chodili by prázdne, pretože turistov ani v Asuáne niet a tak stratili zmysel.

Abu Simbel je unikátnym chrámom. Podobne ako Philae, ktorý sme spomenuli vyššie, aj tento chrám postihla výstavba obrovskej Násirovej priehrady a na výber boli len dve možnosti. Buď sa stratí pod vodou a jeho poklady sa premenia na legendy a mýty alebo ho „dvihnú“ o 65 výškových metrov a posunú o viac než 200 metrov ďalej a tým ho zachránia pre nás, naše generácie. Našťastie sa rozhodli, že to bude druhá voľba a tak si dnes chrám viete vychutnať na vlastné oči. Štyri roky trvalo, kým ho presunuli „kamienok po kamienku“ (bavíme sa o ťažkých kvádroch vážiacich 4 aj 10 ton) na nové miesto. Ak ľudia nemrhajú energiou na hlúposti, vojny, na zlo, tak sa vedia spojiť do geniálnych vecí. Abu Simbel sa tak stal symbolom nielen egyptskej chrámovej dokonalosti, ale aj symbolom toho, že vieme zachrániť veci na ktorých záleží. Ak by ste do Abu Simbel prišli bez jedinej informácie, možno by ste ani neverili, že chrám bol rozmontovaný a prenesený, netušili by ste to! Toto miesto sa prepletá s menom Ramzesa II. Faraón 19.dynastie vládol v 13.storočí pr.Kr. a rozhodol sa vybudovať monumentálny chrám ozdobený svojimi podobizňami. Každá z nich má cca 20 metrov a pointou chrámu malo byť to, aby vás ohromil ak ste sa na neho pozreli, pretože Abu Simbel leží v oblastiach, kde na seba narážala staroveká Núbia so starovekým Egyptom. Ak niekto z Núbie videl obrovský chrám pohodený kde tu na hranici, dalo mu to možnosť fantazírovať aký musí byť Egypt bohatý vo svojich mestách, silný vo svojej armáde a že prichádza na unikátne miesto.

Vedľa Ramzesovho chrámu leží menej známy chrám kráľovnej Nefertari (manželky Ramzesa II.), ktorý je zasvätený aj bohyni Hathor. Oba majú cez 3200 rokov a to je čas, ktorý si málokto vie predstaviť. Áno číslo si predstaviť vieme, môžeme ho napísať, vysloviť, ale reálne, predstaviť si toľko rokov, toľko udalostí a všetko čo sa za ten čas odohralo je mimo nás. Chrám tu stál dlhé stáročia, no neskôr sa na neho zabudlo. Zabudlo sa na neho až na toľko, že sa stratil z myslí ľudí a až v roku 1813 sa ho podarilo znovu priniesť do myšlienok. Týmito miestami išiel J.L.Burckhardt, švajčiarsky cestovateľ, ktorý rok predtým natrafil na slávnu jordánsku Petru. Mal si všimnúť, že z piesku vytŕčajú vrcholky obrovských hláv a objav bol na svete.

Nikdy ma nenapadlo, že môžem byť úplne sám v obrovskom tisícročnom svätostánku, kde ma mlčky sledujú sochy faraónov a veľkolepé reliéfy. O to je to krajšie a unikátnejšie. Kráčam chrámovými chodbami u Ramzesa II. a stojím pod každým reliéfom. Sú to slávne obrázky, pamätám si ich z kníh, zo školy, z dokumentov, pretože reliéfy heroického faraóna ho zachytávajú v slávnej bitke pri Kádeši, kde sa bil s Chetitmi. Táto vojna vošla do dejín ako prvý konflikt, ktorý ukončila mierová zmluva. Bola to bitka, kde sa stretlo obrovské množstvo bojových vozov, kde bojoval chetitský Muvatališ proti Ramzesovi a obaja po bitke vyhlásili, že sú víťazmi.

Tak čo, ktorý egyptský chrám je vašim favoritom? Karnak? Abu Simbel? Alebo menej známe Edfu či Kom Ombo? Vyberte sa do Egypta a spoznajte ich krásy na vlastné oči, bude to rozhodne nezabudnuteľný zážitok! Objavte najkrajšie miesta v Egypte!