Izmir. Staroveká Smyrna aj moderné Turecko

Istanbul pozná každý, ale zamysleli ste sa niekedy nad tým ako môže vyzerať Izmir? Tretie najväčšie mesto krajiny je metropolou na západnom pobreží a skrýva v sebe antický svet v podobe starej Smyrny, ale aj osmanské spomienky a záchvev moderného, súčasného Turecka. Vyberme sa spoločne do Izmiru.

Hľadanie starej Smyrny

Izmir je pre milovníka histórie synonymom pre starovekú Smyrnu. Na prvý pohľad je o mnoho staršie ako by sa mohlo zdať. Jej dejiny a príbehy sú dejinami takmer celého pobrežného Turecka a na svojom mieste stojí už viac než 2700 rokov. Dávno pred tým tu už žili ľudia, no ich história je stále zastretá nejasnosťami a pochovaná pod zemou. Príbeh starovekej Smyrny započali grécki kolonisti a povráva sa, že v nej mal svojho času bývať aj legendárny Homér. Len málo miest na maloázijskom pobreží sa jej vyrovnalo. V starovekej Smyrne sa zastavil dokonca aj Alexander Veľký počas svojho slávneho putovania na východ a ruiny mesta, ktoré vidíme dnes dotvorili podľa svojich predstáv Rimania po zemetrasení v 2.storočí. Hľadanie stôp starovekého mesta je miestami ako hľadanie ihly v kope sena. Len občas sa zjaví značka ukazujúca smer, no o to väčšia radosť sa preženie mysľou, keď sa na konci ulice medzi vysokými ošarpanými domami odrazu objavia kamenné majáky minulosti. Z roviny sa dvíha zástup štíhlych korintských stĺpov. Ich biele hlavice vyzerajú akoby boli len položené na vrchole stĺpov a silnejší vietor by sa s nimi dokázal pohrať. Prázdny priestor predstavuje niekdajšiu Agoru a pár krokov odtiaľ ležia ruiny Baziliky. To, čo vidieť naokolo nechal postaviť rímsky cisár Markus Aurélius, pretože ho sem pozvali, aby sa stal novým zakladateľom rímskej Smyrny. Kamenné oblúky vrhajú tiene na mramorovú dlažbu, no cez ňu si už pomaličky, ale isto razia cestu trsy trávy, ktoré by Smyrnu chceli opäť ukryť pod zem. Krajina sa snaží Smyrnu pohltiť, ale ona sa nedá, veď tu prečkala už stáročia. Človek je tu sám. Len zopár turistov meralo cestu medzi ruiny, no inak tu nikoho niet. Je to fascinujúce. Dlhé roky ľudia zabudli, že stará Smyrna stála na tomto mieste, pretože Byzancia ju takmer pochovala a s jej príchodom upadla jej dôležitosť. Ibn Battuta opísal, že na tomto mieste vytŕčajú staroveké ruiny a určite ich videli aj rytieri Hospitaliti, ktorí sem prišli z Benátok, Rhodosu či z Cypru, aby vytrhli mesto z moslimských rúk. Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí a tak sa tu v 1402 objavil Timur Veľký so svojou armádou, porazil rytierov, zničil mesto a vládu nad nim prevzali miestne dynastie a neskôr Osmani. Až neskôr jej archeológovia vdýchli život a tak tu hrdo stojí dodnes a ukazuje na to aké veľké dejiny a príbehy sú zakliate v dnešnom Turecku.

Zamatová pevnosť

Ak prichádzate do mesta autobusom, z diaľky pôsobí Izmir ako nekontrolovateľný zhluk domov, pahorkov a nespočetného množstva minaretov. Tam medzi domami, pod strechami, v uliciach či námestiach pulzuje nezastaviteľný život. Kto sa na Izmir pozerá, nepotrebuje štatistiky, ktoré hovoria, že je tretím najväčším mestom krajiny, pretože tomu verí aj bez slov. Ba čo viac, pokojne by ho tipoval väčšie akým v skutočnosti je. Hore nad mestom na pahorku Pagus sa dvíha starobylá pevnosť Kadifekale, teda Zamatová pevnosť. Už od 3.storočia pr.Kr. sa na tomto mieste stavalo a kamenné ruiny s mohutnými hradbami tu ležia aj dnes. Mnohí miestni si sem veľmi radi zájdu, pretože je tu pokoj, môžu si sadnúť na trávnik, pripraviť si piknik, priniesť čaj a oddýchnuť si od mesta. Z pevnosti je nádherný, panoramatický výhľad na celé mesto so zátokou, ktorá sa premieša s nekonečným horizontom Egejského mora. Mesto rastie do výšky a bolo by mimoriadne zaujímavé, ak by sa odtiaľto dnes mohli pozrieť Timurove vojská či Alexander Veľký a porovnať si to s tým, čo videli keď na pahorku stáli. Neďaleko hlavnej pevnosti objavíte aj staručké cisterny. Tie prvé tu vyhĺbili Rimania, no neskôr ich pod svoje krídla vzala Byzancia a napokon Osmani. Pre svoj význam sa dokonca pevnosť dostala na čakací zoznam na zápis do UNESCO. Nad pevnosťou sa hrdo týči červeno-biela vlajka ozdobená hviezdou a polmesiacom. Turci sú veľmi hrdým národom a vlajkám sa v tejto krajine nevyhnete.

PREČÍTAJTE SI: ŞANLIURFA. V MESTE PRAOTCA ABRAHÁMA

Izmir si vychutnáva život

Dnešný Izmir sa striasol svojho starého mena až v roku 1930, teda v období kedy Turecko prechádzalo veľkými zmenami a zmietalo sa vo víre modernizácie, ktorú so sebou priniesol Atatürk. Jeho portréty, výroky, jeho stopy, nájdete dodnes v každom tureckom meste a Izmir nie je žiadnou výnimkou. Mesto je poskladané z mozaiky živých štvrtí. Jednu tvár mesta zdobia moderné nákupné centrá, výškové budovy, banky, kancelárie či biznis centrá a Izmir nie je nič dlžný svojej povesti najmodernejšieho tureckého mesta. Pred niekoľkými rokmi sa dokonca uchádzalo o usporiadanie prestížneho EXPO 2020, no napokon zvíťazil Dubaj, ktorý vystaval futuristický park. Život veľmi príjemne cítiť na promenáde rozliatej na brehu Egejského mora. Práve odtiaľ kedysi prichádzala história, armády či obchod a aj dnes tu v diaľke kotví niekoľko plne naložených trajektov či obrovských lodí. Izmir patrí medzi najvýznamnejšie egejské prístavy tureckého pobrežia. Vyberte sa sem na promenádu v piatok a budete mať pocit, že sa tu stretáva celé mesto. Mladíci stoja na kameňoch, snažia sa chytať ryby, ale neustále vyťahujú prázdne háčiky. Mnohí ľudia si tu ukradli svoj malý kúsok parku a tak sa zhovárajú sa s priateľmi, rodinou či si len tak užívajú voľné popoludnie. Svoje tu majú čo povedať aj okolité reštaurácie. Vďaka vôni ich spoznáte aj so zatvorenými očami. Nikde nechutia grilované ryby lepšie, než s výhľadom na more, no Turci vedia prekvapiť aj výborným Iskender kebabom s rajčinovou omáčkou a hustým, bielym jogurtom. Vedľa pristanú mäsové guľôčky Köfte a omamnú arómu okolo seba šíri aj baklažánový Karniyarik. Nápojom číslo jedna je v Turecku čaj, ale tu na modernejšom a otvorenejšom západe krajiny si mnohí k jedlu vychutnajú aj svoje orosené pivo či obľúbený pohárik Yeni Raki.

PREČÍTAJTE SI: AKO CHUTÍ TURECKO?

Hodinová veža je symbolom

Každé mesto má svoje obľúbené námestie, najrušnejšie srdce mesta to v Izmire bije na námestí Konak Meydani. Promenáda vzdialená len niekoľko desiatok metrov ho neustále zásobuje ďalšími a ďalšími ľuďmi, ktorí sa na ňom rozptýlia, zapadnú do jeho kútov alebo sa rozbehnú do obchodných ulíc. Bulvár vybiehajúci z námestia nesie meno Atatürka. Je ako had prepletajúci sa štvrťami mesta, pričom na svojom tele nesie drahé butiky, obchody, nákupné centrá, malé obchodíky, ale aj podniky či čajovne. Na týchto miestach nikdy nebudete sami. Priamo z námestia vyrastá ikonická Hodinová veža. Ak Izmir propaguje svoje mesto, môžete si byť istí, že uvidíte práve túto vežu. Až nápadne sa podobá na desiatky iných hodinových veží s francúzskym rukopisom, aké by sme našli v mnohých blízkovýchodných mestách. Nie sme ďaleko od pravdy, pretože jej architektom bol francúzsky rodák Raymond Charles Peré, ktorý sa v Izmire usadil. Vežu slávnostne uviedli do života v roku 1901, aby oslávili 25.výročie vlády sultána Abdülhamida II. Námestie pritiahlo mnohých potulných obchodníkov. Ženy so šatkami cez vlasy sa prepletajú pomedzi sediacich a snažia sa predať niekoľko červených ruží. Pár starších mužov predáva krmivo pre holuby, preto ich je tu tak veľa a na lavičkách posedávajú mladí študenti vracajúci sa zo škôl. Hoci je Turecko islamskou krajinou, sekularizmus tu je cítiť a preto len niektoré dievčatá majú na hlavách šatky. Inak vyzerajú ako Európanky, len majú tmavšie vlasy, oči a niektoré jemne orientálne črty. Malé decká v dresoch svojich obľúbených tureckých futbalových klubov sa naháňajú za loptou. Námestie Konak uzatvára aj zopár ďalších zaujímavých stavieb. Sídli tu radnica mesta, starý guvernérsky palác a maličká mešita Yali Camii z 18.storočia s jedným minaretom. Je postavaná v tradičnom osmanskom štýle a po celej krajine sú ich tisícky. Aj napriek tomu je v nich zakliate niečo príťažlivé, čo prinúti návštevníka zahľadieť sa do nej.

Duša pretkaná bazárom

Hoci sa na prvý pohľad javí Izmir ako moderné turecké mesto, našťastie tu stále nájdete tu príťažlivú, orientálnu patinu zabudnutých časov. Bez bazárových uličiek by osmanské či turecké, no nielen tie, zostali ako telo bez duše. Izmir svoju lákavú dušu má a treba za ňou ísť do starého mesta. Bazárovú kostru mesta dnes tvorí Kizlaragasi Han Bazar a väčší Kemeralti bazár zo 17.storočia, ktorý sa trošku podobá na istanbulský Veľký bazár. Moderné štvrte sa odrazu stratia a pred očami sa rozprestrie svet úzkych uličiek strácajúcich sa medzi ošarpané, vysoké domy. Presne oni sa stali domovom pre bazárové uličky. Staré domy si ešte pamätajú osmanské časy, ba aj nepokojné obdobie, kedy na seba útočili Gréci s Turkami a pamätajú si nevraživosť oboch národov. V Grécku dodnes cítiť nostalgiu za stratenou Smyrnou a krivda ešte dodnes nevyprchala. Smyrna totiž patrila ku kľúčovým mestám v Grécko-tureckých vojnách a v roku 1922 ľahla popolom a Gréci aj Arméni mesto chtiac nechtiac opustili. Nikde v celej Anatólii nežilo viac Grékov ako práve tu. Dnes sa všetko zmenilo, krivda zostala, ale v bazárových uličkách opäť pulzuje ten zvodný život, ktorému tu tak radi podľahnete. Pokoj pretkávajú orientálne vône korenín, grilovaný kebab na drevených uhlíkoch, vôňa silnej, tureckej kávy a napokon aj tabaku. Mnohé ulice zaplavilo šatstvo od výmyslu sveta a viacero žien sa prehrabuje medzi tričkami, sukňami, šatkami či kabátmi. Akonáhle zmizne oblečenie, objavia sa topánky a za nimi kusy látky či koberce.

Svet starých uličiek

Obchodníci sedia vonku, aby mali prehľad o svojej uličke a takmer každú chvíľku sa s niekým zdravia. Tí, čo majú viac času si sadnú, zarozprávajú sa a nechajú si od mladého chlapca v rovnošate priniesť poháriky čaju, aby im rozhovor lepšie ubiehal. Čaj sa tu pije na litre a nikdy sa ním nič nepokazí. Najexotickejšími a najpestrejšími časťami bazára sú miesta, kde dostať ovocie, zeleniny či oriešky. Musíte tu zjednávať, pretože to patrí ku koloritu a ak nezjednávate, vždy preplatíte. Berte to ako pokutu za to, že nechcete hrať najrozšírenejšiu orientálnu hru. Najobľúbenejšími sú sušené plody a spomedzi nich vynikajú chutné marhule z Malatye či figy z južného stredomorského pobrežia. Akoby sa návštevník ocitol o niekoľko desiatok či storočí rokov v minulosti a môže sa tu prechádzať krásnym bazárom. Všetko tu žije ako v rušnom mravenisku. Stačí pár krokov a kulisy sa zmenia, no zostávajú zaujímavými. Chlapci priamo na ulici čistia topánky a chlapík s hustými fúzmi zviera v ruke obrovitánsky nôž, aby mohol narezať kebab z otáčajúcej sa ihly, vložiť do čerstvej žemle a podať hosťom sediacim na malých, drevených stoličkách. Bazár sa znenazdajky, akoby len mávnutím čarovného prútika stratí a za hlavnou ulicou sa objaví stará železničná stanica Basmane. Keď ustúpia domy, ukáže sa vysoký pahorok dokonale pohltený zástavbou. Akoby tam nebolo ani miesta pre ihlu, tak sú vedľa seba naukladané domčeky a občasné mešity. Izmir to je jedno prekvapenie za druhým. Stačí málo a tretie najväčšie turecké mesto už nebude len názvom, ale milou spomienkou.

ZAUJÍMA VÁS CHUŤ TURECKA? INŠPIRUJTE SA U NÁS!  

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa