Sudán III. – Dongola. Mesto utopené v piesku

topDongola

Hoci je Sudán moslimskou krajinou, skrýva v sebe vzácne dedičstvo kresťanských kráľovstiev. Medzi najunikátnejšie miesta patrí stará Dongola ležiaca takmer 500 kilometrov od Chartúmu. Presne tam za ňou sa vyberiem, hľadať jej ruiny kostolov do piesku, ktorý ju utopil v nánose storočí.

Nadišiel deň opustiť Chartúm a vybrať sa na sever za hľadaním starovekých miest, pyramíd, nílskej krajiny a kto vie, čo ešte ďalšieho. Ranný Chartúm sa nezvíja ani v chaose ani nie je upchatý autami a tak sa z centrálnych častí vymotáme pomerne rýchlo. Mostom pretneme Níl, za oknom sa mihne sútok Bieleho aj Modrého Nílu, prefrčíme cez Omdurman až na jeho koniec. Zastavíme na absolútnej periférii, kde sa mesto už takmer úplne stratilo a vystrelo sa len do posledných zhlukov domov pred tým, než sa cesta rozbehne na sever.

Falafel s čajom na trhovisku

Šofér ide ešte nakúpiť zopár zásob a tak využijem čas na to, aby som sa tu túlal. Za pár drobných si kúpim trs banánov a do oka mi padne aj pouličný faláfel, ktorý pripravuje predavačka vo veľkom woku s prepáleným olejom. Vezmem si z neho za vrecko a musím uznať, že je perfektný. Myslel som si, že už odchádzame, no mýlil som sa a tak som ešte zapadol do maličkej čajovne. Je to len tmavá miestnosť, pár umelých stoličiek, záves, ktorý sa nepral viac než storočie a zopár múch aj napriek tomu, že na zemi je položená hlinená nádoba s uhlíkmi odkiaľ sa dvíha vôňa kadidla. Pani zohrieva čaj na ohni a o chvíľku pristane na stole presladený pohárik.

Trhovisko na okraji Omdurmanu
Trhovisko na okraji Omdurmanu
Tam, kde sa prelína čas
Tam, kde sa prelína čas
Predavač ľadu
Predavač ľadu
Perfektný falafel, ktorému som neodolal
Perfektný falafel, ktorému som neodolal
V čajovni
V čajovni
Predavačka čaju
Predavačka čaju

Monotónnou krajinou

Nasadnem do džípu a o pár minút na to sa mesto stratí z dohľadu spätného zrkadla. Krajina sa rozleje do prázdnoty vyplnenej prachom aj pieskom. Občas sa vynoria kríky, stĺpy elektrického vedenia, no chýba tu život. Pre severný Sudán je práve podobný typ krajiny viac než typický a púšť, ktorou uháňame na sever od Chartúmu je tzv. Lýbijská púšť, ktorá spadá dokonca pod obrovitánsku Saharu. Mojim obrovským prekvapením sú cesty. Keď sa dozviem od šoféra, že ich stavali Číňania, prekvapenie zmizne, no musím uznať, že som čakal čokoľvek, len nie toto. Ani na Slovenku na mnohých miestach nemáme tak kvalitné vozovky aké vidím tu. Dlho sa nedeje za oknami nič. Monotónnosť pohltila krajinu a ak sa náhodou rozvíri prach, to len v momente, kedy míňame anonymnú dedinku, kde sa zastavil čas pred desiatkami rokov. Jednoduché domy z hliny, maličká mešita s minaretom, piesok a prach.

Aj takto vyzerajú niektoré sudánske cesty (nie všetky!)
Aj takto vyzerajú niektoré sudánske cesty (nie všetky!)

Sudánska hostina

Okolo obeda sa púšť pomaličky začne vytrácať a to znamená, že sme v blízkosti mesta Al-Dabbah, prvého väčšieho mesta odkedy sme opustili Chartúm. Zastavíme na jeho okraji pri zhluku domov, ktoré slúžia ako malé reštaurácie pre pocestných. Hygienik by tu prekonal infarkt na prvý pohľad, no mne sa tu páči. Plastové stoličky sa zapichnú do stvrdnutého blata a sudánska hostina sa môže začať. Výber je limitovaný na fazuľovú kašu foul, fasuliye, teda fazuľky v omáčke, zemiaky v kari omáčke a falafel. Tušíte správne, skúsim zo všetkého. Aj tu mi najviac chutí falafel, no stále nedosahuje na dokonalosť toho blízkovýchodného. Foul by mal potenciál, ale akoby do neho nepoužili žiadne koreniny, čo je škoda, pretože mu chýba len malý kúsok k tomu, aby bol perfektný. Ešte pohárik čaju a ide sa ďalej.

Sudánska hostina
Sudánska hostina

Mostom cez Níl

Al-Dabbah leží na brehu Nílu, tak ho prekročíme mostom, aby sme sa ocitli na jeho východnej strane. Níl je tu obrovský a celou svojou silou si razí cestu na sever do Egyptu. Do starej Dongoly je to odtiaľto ešte stále necelá hodina cesty. Vďaka Nílu sa všetko tak krásne zmenilo. Krajina v jeho blízkosti žiari zelenou farbou, množia sa tu políčka, dedinky aj oázy. Níl je život a život je Níl. Toto tu platilo snáď od počiatku dejín.

Sudánskou krajinou
Sudánskou krajinou

Kráľovstvo Makúria

Konečne sa v diaľke zjaví bájne miesto so svojimi stĺpmi a príbehmi utopenými v piesku. Tam, neďaleko od nás žila starobylá Dongola. Doby, kedy tu existovalo kráľovstvo Makúria odvial vietor ďaleko preč do histórie, no spomienky v kameňoch zostali. Dnes je stará Dongola bez živej duše. Teda žije tu staručký strážnik, ktorý sa tu zdržiava, aby sem tam občasnému, zatúlanému návštevníkovi otvoril mešitu alebo hrobky. Prvé kamene Dongoly tu stáli už v 5.storočí a hoci si odžila svoje, svojho zlatého veku sa dočkala až v 10.storočí. Ešte predtým sa jej dokonca podarilo odraziť dva silné arabské útoky, ktoré prichádzali s cieľom priniesť polmesiac a vymeniť kresťanské kríže. Neuspeli, Dongola mohla rásť a pre Arabov to znamenalo vytýčiť svoju južnú hranicu a hľadať si iné svetové strany.

Ruiny starej Dongoly takmer zasypal piesok
Ruiny starej Dongoly takmer zasypal piesok
Pohľad na starú Dongolu
Pohľad na starú Dongolu

Mesto zasypané pieskom

Dongola a jej meno má v sebe ten krásny dobrodružný nádych africkej mystiky a tajomna podobne ako Timbuktu, Sijilmassa alebo Lalibela. Kráčam pieskom bez akýchkoľvek stôp a pred očami sa objavia hlavice stĺpov s kresťanskými krížmi. Ešte si pamätajú karavany z Darfúru či z Kordofánu, ktoré sa tu vždy zastavili na ceste do Egyptu. Hlavice pohodené v piesku, ale aj tie položené na stĺpikoch sa tak veľmi podobajú na byzantské aké človek pozná z Istanbulu či Stredomoria. Kam sa pozriem, tam mi pred očami z piesku vyrastajú ruiny mesta, ktoré tu kedysi tvorilo dejiny. Stĺpy, kamenné múry, základy domov, kostolov, všetko tu mlčí a užíva si ticho, ktorým ho napokon história prikryla. Aj tak je to neuveriteľné. Veď tu stálo niekoľko kostolov, granitové stĺpy, okázalé, ozdobené hlavice, ale aj paláce, kláštory či trhoviská. Svoj úpadok zažíva Dongola na prelome 14. a 15.storočia, kedy už kríže nevládali odolávať náporu polmesiacu a tak sa v Dongole všetko zmenilo. Úpadok Dongoly sa mohol začať.

Krásne hlavice kresťanskej Makúrie
Krásne hlavice kresťanskej Makúrie
Zo slávneho mesta tu zostali ruiny kostolov
Zo slávneho mesta tu zostali ruiny kostolov

Kostoly a škorpióny

Spravím ďalších dvesto, možno tristo metrov a stojím v kostole. Dnes už nemá žiaden oltár, lavice, ba ani žiadne steny či strechu, len holé stĺpy obkolesené pieskom do ktorých sa opiera jemný, osviežujúci vánok prichádzajúci z Nílu. Pomaličky kráčam pieskom a obkolesuje ma hmatateľná pominuteľnosť, ktorá sa vkradla najprv nečakane, pomaličky, bez slova, bez náznaku a dnes o niekoľko storočí neskôr zhltla všetko, čo jej prišlo do cesty. Len Níl sa nezmenil a jeho voda stále tečie rovnakým smerom. Stúpam vyššie na pahorok a okolo mňa sa povaľujú stovky črepov aj ďalšie kamenné ruiny.  „Pozor na škorpióny“ kričí Abdul ukazujúc na kamene pri mne. Má pravdu, pozriem sa bližšie a v tieni sa krčí maličký škorpión. Neskôr ďalší a ďalší. Možno ruiny mesta dnes patria im a my sme votrelci, ktorí tu nemajú čo robiť.

V starobylom kostole z ktorého zostali len ruiny
V starobylom kostole z ktorého zostali len ruiny
Z kostolov zostali často len stĺpy
Z kostolov zostali často len stĺpy

Z pevnosti mešita

Zvyšky hradieb sa zrkadlia na netypicky pokojnej hladine Nílu. Všetko akoby patrí len a len mne. Toto už v Európe takmer nezažijete. Starej Dongole dominuje pahorok ozdobený neveľkou pevnosťou. V čase kresťanskej Makúrie predstavovala stavba kráľovský trón, ktorú nechal v 9.storočí vybudovať Georgios I. Od svojho vzniku sa tu vystriedal kostol, neskôr kláštor, po ňom si pevnosť vzali do rúk panovníci, aby ju pretvorili na svoju rezidenciu, ktorou zostala niekoľko stáročí. Všetko sa zmenilo začiatkom 14.storočia, kedy na tróne sedel Baršambu, princ dosadený mocnými Mamelukmi. Ten bol moslimom a rozhodol sa, že z pevnosti a rezidencie spraví mešitu. Tento krok mal za následok zhoršovanie vzťahov, ktoré vyústili až do krízy na konci ktorej sa Makúria ocitla v rozpade a v 1365 je stará Dongola zničená. Tak či onak, islam sa tu udržal a dnes je pre moslimov toto miesto vzácne, pretože ho považujú za najstaršiu zachovanú mešitu v Sudáne. Dnes zíva prázdnotou a niet muezzína, ktorý by do nej zvolával veriacich. Nikto by aj tak neprišiel, najbližšie domy sú kilometre odtiaľto.

Níl je od starej Dongoly len pár metrov
Níl je od starej Dongoly len pár metrov
Zvyšky starého opevnenia
Zvyšky starého opevnenia
Zo starej pevnosti sa stala mešita
Zo starej pevnosti sa stala mešita
Aj takto môže vyzerať pohľad na starú Dongolu
Aj takto môže vyzerať pohľad na starú Dongolu

Dongola posiata hrobkami

Z pahorka neďaleko dnešnej pevnosti sa otvorí krásna panoráma na posledné zaujímavosti Dongoly. Neďaleko sa rozlieva staručký, moslimský cintorín z ktorého vyrastá niekoľko obrovských, hlinených kupol. Na prvý pohľad by im človek hádal pokojne aj tisíc rokov, no tie najstaršie sú len zo 17.storočia a mnohé sú ešte mladšie. Hoci už v tejto dobe Dongola neznamenala tak veľa ako predtým, hrobky sú pekným príkladom toho, že svoj význam si ešte ponechala, hoci v regionálnej sfére. Hrobky pripomínajú obrovské včelie úle v akých v sýrskom Sarouji či tureckom Harrane žijú ľudia. Takéto hrobky mali len najdôležitejší obyvatelia, ostatným musela stačiť diera v zemi a kamenná stéla s rokmi. Ich mená sa stratili, ale ten istý osud postihol aj Dongolu. Som tak rád, že sa môžem prechádzať týmito končinami a spoznať ďalší príbeh starobylého miesta.

Panoráma dongolských hrobiek
Panoráma dongolských hrobiek
Hrobky starej Dongoly pripomínajú včelie úle
Hrobky starej Dongoly pripomínajú včelie úle
Hrobka na dosah ruky
Hrobka na dosah ruky

Oázou plnou života

Slnko začína pomaličky zapadať a tak je čas pohnúť sa ďalej. Plán je dostať sa dnes večer do mesta Tombos, ktoré je odtiaľto ešte stále cca 160-180 kilometrov cesty. Najprv musíme prejsť 70 kilometrov, aby sme sa dostali na miesto, kde premáva kompa cez Níl na druhý breh. Cesta ubieha rýchlo, stráca sa pod kolesami džípu a spomalí len vo finále, pretože sa ocitneme v malej, hlinenej dedinke s krásnou oázou. Rozvírený prach zaobaľuje dedinkou malými čiastočkami prachu až sa jedného dňa z neho nevyhrabe. Čas tu neplatí. Muži sedia s pohárikom čaju v ktorom škrípu pieskové zrnká pod zubami v tieni stromov, ženy sú doma. Len školáci s úsmevom sa preháňajú ulicami kráčajúc po škole domov v čistých uniformách, ktoré akoby vzdorovali prašnému prostrediu. Spoza rohu vyjde záprah so somármi a na rozhrkotanej korbe si chlapík vezie niekoľko veľkých hlinených džbánov. Len Alláh vie, či ich nerozbité prinesie domov. Oáza je raj. Toľko zelene, toľko stromov, paliem, trsov datlí a voda. Po hodinách v prázdnej púšti to musí byť pri ľudí neskutočný pohľad. Podvečer si sem pri Níl prichádzajú posedieť mladíci. Z Nílu sa dvihne jemný vietor a večer sa dá fungovať a zhovárať sa. Dnes už sem tam niekto ťuká do mobilného telefónu, ale slovo je ešte stále základ.

Prechádzka oázou
Prechádzka oázou
Posedenie pri Níle
Posedenie pri Níle

Nílska kompa

Na konci oázy obmýva breh mohutný Níl a v diaľke ešte na druhom brehu vidno starú, nílsku kompu. Všimnem si na nej množstvo farebných postáv. Muži, ženy, mnohí v šatách akoby sa vracali z oslavy alebo dokonca zo svadby. Kompa prirazí k brehu a všetko je pripravené na to, aby sme sa naložili. Prečo sa stále nehýbeme? Loď chrčí, kapitánovi sa niečo nezdá a napokon vypadne aj motor. Kompa sa pokazila a odrazu nepremáva. Musela sa pokaziť práve teraz? Takúto otázku sa môže sám seba spýtať iba Európan. Domáci vystupujú so stoickým pokojom, no ešte z brehu sledujú čo sa deje. Ono by to vôbec nebol problém, keby bola niekde v blízkosti, možno pár desiatok kilometrov ďalšia kompa, ale takto veci nefungujú. Žiadna iná kompa naokolo nepremáva.

Na brehu Nílu
Na brehu Nílu
Posledná cesta kompy pred tým, než sa pokazí
Posledná cesta kompy pred tým, než sa pokazí
Nastúpiť a vystúpiť
Nastúpiť a vystúpiť

Návrat do Al-Dabbah

V hlave sa prepočítava dnešný plán. Vrátiť sa k mostu, by znamenalo ísť 130 – 140 kilometrov k mestu Al-Dabbah, kde sme obedovali, no odtiaľ by to bolo do mesta Tombos stále necelých 150 kilometrov. Čoskoro sa nielen oáza, ale aj Níl a okolitá krajina ponorí do tmy a tak by bolo zbytočné hnať sa dnes až na Tombos. Vrátime sa aspoň do Al-Dabbah, kde prespíme. V centre mesta je anonymný hotelík s jednoduchými a dokonca aj čistými izbami. Okrem postele je v nej len vrtuľa a zástrčka. Nič viac, nič menej, ale čo by mi na tú noc bolo treba?

Momentka z oázy
Momentka z oázy

Na večeru ešte skočím o pár ulíc ďalej do malého podniku. Sudánci sedia za plastovým stolom, v jeho strede je položená misa s kuracím mäsom a každý z nich si pravou rukou trhá kúsky mäsa a večeria. Dám si kúsok grilovaného kuraťa so šalátom a plackami. Chutí skvele hoci je trochu pripálené. Vonku je už o deviatej také ticho, že by človek počul padnúť špendlík. Padám aj ja do postele a konečne ma čaká oddych.

Pokračovanie sudánskeho denníku:

Prvý diel diel sudánskeho denníku vám ukáže ako vyzerá hlavné mesto Chartúm, pozrite si ho tu
Druhý diel sudánskeho denníku nás zavedie do historického Omdurmanu, pozrite si ho tu
Štvrtý diel sudánskeho denníku sa nesie v znamení starovekej Kermy aj Tombosu, pozrite si ho tu
Piaty diel sudánskeho denníku predstaví Soleb so svojim krásnym chrámom, pozrite si ho tu 
Šiesty diel sudánskeho denníku predstaví neznámy nílsky ostrov Sai aj Sedeingu, pozrite si ho tu
Siedmy diel sudánskeho denníku je v znamení starovekých miest pod Jebel Barkalom, pozrite si ho tu
Ôsmy diel sudánskeho denníku nám ukáže najkrajšie pyramídy Sudánu v Nuri, pozrite si ho tu

ZAUJÍMA VÁS SUDÁN? INŠPIRUJTE SA U NÁS!  

sudan       

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

Chceš od nás dostávať pravidelne novinky a skvelé články? Stačí sa sem pridať a budeš medzi prvými, ktorí si najčerstvejšie články prečítajú.

 



2 thoughts on “Sudán III. – Dongola. Mesto utopené v piesku”

  • Takze na dobry falafel he potrebny prepaleny olej a podla fotky aj ingrediencia z nosa 😀
    BTW…hrobky vyzeraju super.

    • Oh, ano ingredencie z nosa prisli az po mojom nakupe, tak neviem porovnat sortu pred a po, ale falafel bol skvely 🙂

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.