Tadžikistan. TOP 10 miest alebo čo si pozrieť
Čo vás napadne, ak sa povie Tadžikistan? Budú to krásne hory? Legendárna cesta Pamír Highway? Čo ešte? Táto krajina stále patrí k tým menej objaveným krajinám nielen Strednej Ázie, ale aj ázijského kontinentu a tak sme si povedali, že sa v našom článku vyberieme za 10 najzaujímavejšími miestami, ktoré by ste rozhodne počas návštevy Tadžikistanu nemali vyberať. Otvorme spoločne jeho brány a objavme miesta, ktoré ešte davy turistov nepoznajú! Čo si pozrieť v Tadžikistane?
Stredná Ázia je región, ktorý nás už pred rokmi doslova uchvátil svojou krásou a preto sa do neho neustále vraciame. Tadžikistan bol dokonca s Uzbekistanom úplne prvými krajinami z celého regiónu, kde sme sa ocitli už v roku 2009 počas našej úplne prvej stredoázijskej cesty. Odvtedy sme sa do neho vrátili niekoľko krát a prešli nielen jeho historické miesta, ale aj Fanské hory, Wachanský koridor či Pamír Highway, no stále tejto krajiny nemáme dosť. Ak hľadáte miesta, kde nebudete stretávať turistov a kde ešte turistický ruch nie je rozvinutý natoľko, že by tam všetko fungovalo, potom budete v Tadžikistane nadšení. Tadžikistan si zamilujú milovníci hôr, trekovania, ale aj tí, ktorí radi hľadajú unikátne miesta, kráčajú po stopách Hodvábnej cesty či chcú Strednú Áziu spoznať do detailov. Nájdete tu stopy Orientu, zabudnutého Sovietskeho zväzu, ale aj najkrajšiu prírodu sveta. Už vás nebudeme napínať a tak ideme na to. Tu je niekoľko našich nápadov na miesta, ktoré by ste si rozhodne mali zaradiť do vašej tadžickej cesty.
1. Khujand (Chudžand)
Khujand na severe Tadžikistanu patrí k najhistorickejším miestam v krajine. Tadžické mestá veľmi nevynikajú krásou, no ak by sme mali ukázať na jedno mesto, ktoré sa nám v Tadžikistane skutočne páči, ukážeme priamo na neho. Z mesta je to len hodina na uzbecké hranice. Leží na okraji úrodnej Ferganskej kotliny, obkolesujú ho krásne kopce a preteká ním známa rieka Syr Darya. Khujand má svoje historické korene poriadne hlboko, pretože ho mal založiť už Kýros Veľký. Alexander Veľký ho dokonca premenoval na Alexandriu Eschaté, čiže najvzdialenejšiu spomedzi všetkých Alexandrových miest. Za svoju históriou vystriedala mnohých vládcov a tak sem prišiel islam, objavili sa tu Mongoli a neskôr spadol do rozpínajúcej sa Ruskej ríše. Khujand svietil na starých mapách ako zastávka na Hodvábnej ceste a jej orientálny ráz aj dnes spoznáte na bazáre menom Pandžšanbe. Je najkrajším bazárom celého Tadžikistanu a ak by aj Khujand nemal nič iné, kvôli tomuto miestu sa sem oplatí cestovať. Bazár je plný exotiky, krásnych tvárí, tovaru a námestie, ktoré ho obkolesuje na sebe nesie aj najkrajšiu stavbu mesta, ikonu v podobe mauzólea šejka Muslih id-Dína z 12.storočia. Neskôr ho pretvorili, no stále má v sebe krásnu patinu. Zaujímavým miestom je aj Historické múzeum na mieste bývalej pevnosti neďaleko rieky Syr Darya a ak budete mať čas, pohľadajte zabudnutú sochu Lenina. Keď sme tu boli prvý krát v roku 2009 ešte stála v strede hlavného námestia, dnes sa presunula na perifériu sídliska. Khujand je spleť historických príbehov a miesto, ktoré stojí za to!
2. Dušanbe
Hlavné mesto Tadžikistanu nepatrí k najznámejším ani najhistorickejším miestam krajiny, ale prečo by ste sa v ňom nezastavili? Predsa len hlavné mestá krajín majú svojskú atmosféru a často sa líša od toho, čo človek uvidí v zvyšku krajiny. Presne toto platí aj o Dušanbe. Takmer 800-tisícové mesto je pomerne zelené, pretkané rôznymi parkami, kde viete nájsť zaujímavé monumenty, ktoré sa dnes hlásia o slovo. Vďaka svojimi moderným monumentom má v sebe Dušanbe kúsok z turkménskeho Ašchabadu, no nepriviedli to do turkménskej dokonalosti. Centrum tak bude pôsobiť zvláštne, pretože sa zmieta niekde na pomedzí lesku a biedy. Lesk bude reprezentovať socha Ismaila Somoniho. Tadžici ho milujú, pretože stál na čele obrovskej ríše, kedy sa o Tadžikoch hovorilo v superlatívoch. Neďaleko nájdete sochu básnika Rudakiho, obrovskú tadžickú vlajku a objavíte aj Prezidentský palác, obrovskú knižnicu či novú mešitu, ktorú dotoval Katar a patrí medzi najväčšie v regióne. Dušanbe znie vo svojom preklade ako „Pondelok“, čo odkazuje na to, že práve v tento deň sa tu konal kedysi veľký trh za ktorým prichádzali ľudia z celého okolia. Miestne trhovisko aj dnes patrí medzi najkrajšie a najživšie miesta, pretože tu na vás dýchne exotika tovaru aj tvárí. Nám sa Dušanbe najviac páčilo v jeho starých štvrtiach, ktoré sa zbiehajú k mešite s medresou Moulaya Jacouba. Ošarpané uličky akoby ešte neskončil Sovietsky zväz a akási nostalgia. Skúste si aj čajovňu Rohat, ktorá patrí k najväčším čajovniam sveta! Dušanbe napokon predsa len zaujme.
3. Pendžikent
Na prvé počutie vôbec nepatrí medzi najznámejšie tadžické miesta, ale nás toto mesto uchvátilo. Leží na rieke Zerafšán, na samotnom západe Tadžikistanu, len cca 20 kilometrov od uzbeckej hranice, odkiaľ je to do Samarkandu už iba posledných 40 kilometrov. Mesto je známe svojim krásnym bazárom, kde sa ešte nevytratil chaos Strednej Ázie a Hodvábnej cesty a mnohých zaujme vykopávkami starobylého mesta. To bolo kedysi významné stredisko krajiny zvanej Sogdiana, no dnes sa rozpadlo na hŕbu beztvarých ruín. Dejiny bývajú k významným mestám často neúprosné a toto miesto by o tom vedelo rozprávať. Jeho založenie spadá do 5.storočia, no vtedy ešte netušili aké osudy ho čakajú. Svoj zlatý vek prežívalo mesto krátko po založení, ale čoskoro na to sa začal písať začiatok jeho konca. V roku 722 pri svojej expanzii objavili mesto arabskí jazdci a prevzali nad ním kontrolu. Tou rozhodujúcou bola bitka pri hore Mug. Posledný kráľ Pendžikentu Devaštič síce ušiel do Zerafšánu, ale vyrieknutý ortieľ zničenia mesta sa už nedal zvrátiť. Takmer 50 rokov sa ešte zmietalo mesto v agónii s novou administratívou až koncom 8.storočia prišiel jeho pád do priepasti zabudnutia. Správy arabských geografov spomínajú Pendžikent aj o dve storočia neskôr. Už ho však opisujú len ako miesto, kde stojí Piatková mešita a kde rastú vynikajúce vlašské orechy. Mesto má krásnu atmosféru. Jeho kulisu tvorí pás zasnežených štítov Fanských hôr a milovníci archeológie si tu prídu na svoje. Určite sa zastavte aj v miestnom múzeu, kde sa dozviete čo to aj o budhizme či zoroastriánskom náboženstve, ktoré tu kedysi boli.
4. Hissar
Hissar ležiaci v rovnomennom údolí, ktoré pretína rieka Khanaka patrí k synonymám tadžickej histórie. Jeho poloha, teda len cca 20 kilometrov od Dušanbe z neho robí dokonalý výletný cieľ z hlavného mesta. Hissar (nájdete aj ako Hisor či Hissor) preslávila pevnosť a hoci sa rekonštrukciou stratila jej pôvodná podoba, ostal tu pahorok s roztrúsenými ruinami. Archeológovia sa domnievajú, že toto miesto ľudia poznali už cca 1000 pr.Kr. Ak teda povieme, že má Hissar tri tisíc ročnú históriou, nebudeme ani my ďaleko od pravdy. Pevnosť sa dokonca spomína aj v 6.storočí pr.Kr, kedy vládol Peržanom Kýros Veľký. Za jeho éry sa toto opevnené miesto spomína v perzských prameňoch. Symbolom dnešného Hissaru je monumentálna brána zo 6.storočia. no nájdete tu aj rozpadnuté hradby a palác. Tam sa v turbulentnej histórii 20.storočia utiahol emír z Buchary. Objaviť tu viete aj starú mešitu, medresu a karavanseraj. Dlhé stáročia bol Hissar dôležitejším miestom, než akým je dnešné Dušanbe.
5. Fanské hory
Fanské hory na západe Tadžikistanu sa právom považujú za najkrajšie nielen v krajine, ale zrejme aj v celom regióne Strednej Ázie. Cesta z Dušanbe do dedinky Artuč, ktorá je akousi bránou k horám má cca 230 kilometrov. Stačí niekoľko hodín, aby sa všetko zmenilo. Fanské hory sú mimoriadne krásnym miestom na trekovanie a môžete sa sem vydať pokojne aj na niekoľko dní. Medzi tie najkrajšie miesta patria dve jazerá, ktoré si viete spojiť na trojdňovom treku. Tým prvým je jazero Kulikalon a druhým je jazero Alauddin medzi ktorými je priesmyk vo výške 3800 metrov nad morom. Kto miluje vznešenosť krásnej prírody bez turistov, ten si tu príde na svoje! Horské riečky, bystriny z ktorých sa dá piť, výhľady na skalnaté štíty hôr, ktoré sú aj počas leta so snehovou prikrývkou. Stúpania aj klesania a napokon tie neskutočné jazerá. Noci v stane a rána zahalené jemnou hmlou a vychádzajúcim slnkom a to všetko pod najvyšším kopcom Fanských hôr menom Chimtarga (5489 mnm). Fanské hory sú ako dokonalá a príťažlivá rozprávka, ktorá dostane každého!
6. Khorog
Ak sa vydáte na dobrodružstvo menom Pamir Highway, je len otázka času, kedy sa dostanete do tadžického mesta Khorog. Nedá sa obísť, nedá sa mu vyhnúť a je nielen hlavným mestom autonómneho regiónu Gorno-Badakshan, ale aj najväčším mestom na pamírskej ceste. Khorog je križovatkou ciest. Ak sa z neho vydáte na juh, dosiahnete oblasť Wachanského koridoru, ktorý hraničí s Afganistanom a ktorý patrí medzi najunikátnejšie regióny celej strednej Ázie. Ak sa vydáte na východ, pokračujete po tradičnej ceste Pamir Highway, ktorá vás privedie do Murghabu. Khorog nemusí byť iba prestávka medzi rozhrkanými cestami Pamíru, ale miesto, ktoré si budete vedieť celkom príjemne užiť. Leží v nadmorskej výške 2120 mnm, na jeho periférii rastú vrcholky Pamíru, ktorý sa tu volá Shakhdara a stojí na sútoku riek Pandž a Ghunt. Pamiatky tu veľmi nehľadajte, no aj tak má 30-tisícové mesto, čo ponúknuť. Mestský park na brehu rieky s čajovňou je miestom, kde sa stretávajú ľudia, no zaujať vás môže aj botanická záhrada na kopci nad mestom. Khorog si dokonca nechal aj opustenú sochu Lenina na periférii. Čo nás v Khorogu najviac nadchlo bol miestny bazár, kde sa neustále niečo deje. Nájdete tu všetko od domácich potrieb cez oblečenie až po sušené ovocie, čerstvé hrozno, marhule, oriešky či tradičné výrobky akými sú pamírske čapice, hrubé podkolienky či sušené moruše. Napokon si dajte plnené somsy alebo porciu skvelého plovu a zážitok je na svete. Khorog si rozhodne vychutnajte!
7. Bulunkul a jazerá
Bulunkul so svojim okolím bude možno pre niekoho prekvapením. Ak ho však uvidíte na vlastné oči, pochopíte, prečo sa tu objavil. Je to dedinka uprostred absolútnej ničoty stratená na periférii Pamir Highway. Možno ju nenájdete ani na mape, no bizarným spôsobom nás očarila. Neďaleko dedinky leží jazero Yashilkul a tiež menšie jazero Bulunkul. Túto oblasť vyhľadávajú ornitológovia, pretože sa tu nachádza kopec vzácneho vtáctva. Okolitá krajina pripomína akúsi prázdnu step vyplnenú kopcami. Jazero Yashilkul je naozaj krásne. Je prenikavo modré a na opačnej strane sa dvíha zástup skalnatých hôr. Dedinka Bulunkul je malým miestom. Nie je to ani dedina v našom ponímaní. Nemá ulice, cesty, námestie, nemá nič čo by hovorilo o dedine, teda ak nepočítame zhluk domov, ktoré vyrástli tak ako ich napadlo. Domy sú jednoduché, často s obitými fasádami, opadávajúcou farbou a za nimi spočívajú nepoužiteľné vraky áut, ktoré pomaličky hrdzavejú. Toto miesto je známe ako najchladnejšie obývané miesto celej Strednej Ázie, kde sa dokonca nameral teplotný rekord celého regiónu. Raz tu bolo v zime -63 stupňov! Je to taký stredoázijský Ojmjakon, len o Bulunkule takmer nikto nepočul.
8. Wachanský koridor
Poznáte Wachanský koridor? Možno sa vám viac spája s Afganistanom, kde tvorí ten zvláštny výbežok krajiny oddeľujúci Pakistan od Strednej Ázie, no svoje miesto má aj tu na juhu Tadžikistanu. Má len cca 150-160 kilometrov, no skrýva v sebe toľko unikátnych príbehov, že vás zamestná pokojne aj na niekoľko dní. Wachanský koridor v sebe skrýva akúsi „nebezpečnú“ romantiku. Boli tu priesmyky, ktorými kedysi prúdili špióni hrajúci „The Great Game“ hľadajúci informácie o ruskom či britskom pohybe. Tento úzky pásik zeme tak nádherne vtesnali medzi Pamír a Hindukúš. Niťou jeho života je rieka Pandž, ktorá aj dnes oddeľuje Tadžikistan od Afganistanu. Cestovaním po Wachanskom koridore je takmer stále cestovaním po hranici s výhľadmi na susedný Afganistan. Wachanský koridor neleží na tradičnej a teda hlavnej trase Pamir Highway. Treba za ním prísť k mestečku Iškašim, ktorý je dnes bránou do tohto sveta. Zrejme práve tadiaľto prechádzal aj Marco Polo na svojej epickej ceste do Číny. Dnes tu nájdete nielen čarovné výhľady, ale aj staré pevnosti ako Qah Qaha či Yamchun, ruiny budhistickej stupy či dedinky, kde sú tradície ešte stále živé a ľudia bývajú v typických pamírskych domoch. Nebudete tu zakopávať o turistov a tak má Wachanský koridor punc tej vzácnej autenticity.
9. Iskanderkul
Jazero Iskanderkul alebo ak chceme „Alexandrovo jazero“ patrí medzi najkrajšie v celom Tadžikistane. Alexandrom v mene nie je nik iný, než samotný Alexander Veľký. Ten sa mal týmito končinami túlať počas svojej slávnej expedície v ktorej sníval o dobytí Indie. Jedna z legiend hovorí, že práve tu v tyrkysových vodách obklopených horami sa mal utopiť jeho milovaný kôň Bucefalus. Už len tento príbeh je ťahákom, nehovoriac o jeho kráse. Ak odbočíte z hlavnej cesty, čaká vás hodina, kým sa objaví panoráma jazera s riečkou Iskander Darya. Jazero Iskanderkul je vďaka miešaniu tyrkysovej a jemne zelenej farby takmer dokonalé. Leží v nadmorskej výške 2200 metrov nad morom a hoci nie je obrovské, pretože má len cca 3,4 km2, jeho hĺbka je miestami až 70-75 metrov. Panorámu dotvárajú vysoké hory a nebyť ich a ľadovcov, jazero by sa nikdy nestvorilo. Na brehu nájdete niekoľko poloopustených rezortov, no najkrajšie je obísť si ho, pokochať sa jeho krásou a nechať si ju vpísať do mysle.
10. Pamír Highway
Pamír Highway nie je ani tak jedno miesto či mesto, ale cesta, ktorá sa stala legendou a sama o sebe je tak nádherným ťahákom, že len kvôli tejto ceste sa oplatí cestovať do Tadžikistanu. Žiadna iná cesta v Strednej Ázii nemá takú povesť dobrodružstva ako práve Pamír Highway. Cesta dlhá 1200 kilometrov má neromantické označenie M41 a pretína naprieč celý Tadžikstan. Spája v v sebe Khorog aj Murgab a potom sa cez vysoké priesmyky prehupne do susedného Kirgizska, aby sa zastavila v Oši. Ak budete cestovať po Pamír Highway, pripravte sa na mimoriadne zlé cesty. Miestami budú tak zlé, že nebudete rozumieť ako je to možné a budete mať pocit, že idete len po výmoľoch. Kamene, štrk, prach a po daždi zosuvy pôdy, aj to charakterizuje túto cestu. Cesta sa tu nemeria kilometrami, ale časom a aj 100 kilometrov môže napokon trvať 8 hodín. Pamír Highway sa kľukatí v blízkosti rieky Pandž, máte výhľad na Afganistan, odpočiniete si v Khorogu, vydáte sa pustou krajinou, kde len občas stretnete niečo živé až do Murghabu a za ním budete stúpať až do výšky 4655 mnm na priesmyk Ak Baital. Cesta je splneným snom a obrovským stredoázijským dobrodružstvom.
Tadžikistan zrejme nikdy nebude mainstreamovým ťahákom a to je na ňom fantastické. Ak máte radi prírodu, drsné končiny so zlými cestami na konci ktorých budú nádherné výhľady na hory či údolia. Ak si radi posedíte na šašlíku, plove a miske zeleného čaju s výhľadom na rušný bazár, potom bude táto krajina pre vás dokonalým miestom!
Spoznávanie Tadžikistanu si viete spojiť aj s návštevou iných stredoázijských republík a môžete sa tak vybrať do krajín akými je Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan alebo Turkmenistan.
Chceli by ste si prečítať moju knihu s príbehmi o Hodvábnej ceste? OBJEDNÁVAJTE TU!
INŠPIRUJTE SA HODVÁBNOU CESTOU aj NA NAŠOM BLOGU!
SLEDUJ NÁS AJ NA FB:
