Sudán IX. – Legendárne Meroe a desiatky pyramíd

Legendárne Meroe je najznámejším miestom celého Sudánu. Má v sebe staroveký príbeh a skrýva ruiny slávneho mesta aj desiatky pyramíd. Kedysi ich tu bolo viac než dve sto a dodnes si Meroe drží unikátnu atmosféru. Meroe nie sú len pyramídy, ale aj splnený sen.

Krajina sa za Atbarah takmer vôbec nezmenila a púšť Bayuda o sebe ešte stále dáva vedieť, hoci jej vplyv pomaly, ale isto slabne. Odrazu skropí čelné sklo niekoľko kvapiek. Zvláštne. Obloha sa zahalila do tmavých, šedivých mrakov a o dve minúty sa pustí poriadny, intenzívny lejak, ktorý by zahanbil aj indický monzún. Priznám sa, že tu na okraji púšte Bayuda som čakal čokoľvek, ale nie takúto prietrž mračien. Prach krajiny si na niekoľko hodín sadne na zem a čoskoro je celé okolie podmáčané. Spŕchlo mi už aj na marockej Sahare tak to nie je nič neuveriteľné, ale dážď rozhodne prekvapil. Ako prišiel, tak odišiel, kvapky sa stratia, no ťažké oblaky zostali ukotvené na nebi a s kríkmi sa pohráva vietor.

Legendárne Meroe!

Meroe! Neuveriteľne som sa tešil na toto miesto. Už si ani presne nepamätám ako dlho poznám jeho meno, ale budem si pamätať ten pocit, ktorý som mal, keď som ním kráčal. Je azda najznámejším miestom celého Sudánu a ak sa v tejto krajine spomenú pyramídy, Meroe je ich synonymom. To, že má Egypt pyramídy vie aj malé dieťa, ale vedeli ste, že najviac pyramíd je práve tu v Sudáne? Meroe! Jeho meno rozdúcha náboj dobrodružstva podobne ako Timbuktu, Leptis Magna, Marakéš či Kartágo. Čo meno, to pojem a kapitola v hrubej knihe. Meroe odrazu prestáva byť snom, stáva sa realitou a ja už z diaľky blúdim očami po krajine, aby som zachytil prvý pohľad na prvú pyramídu.

Prvý pohľad na pyramídy

To, že som v Meroe zbadám hneď ako mi to mesto dovolí. Rad pyramíd sa začne dvíhať na pahorku akoby to bola hradba či pootvorená čeľusť žraloka s vylámanými zubami. Už som na dosah ruky, no predtým ako sa ponorím do piesku v tieni pyramíd sa pozriem na ruiny slávneho, kráľovského mesta ležiaceho pár kilometrov od nich. Tam kedysi bilo srdce dôležitej Merojskej ríše, ktorá žila svoj zlatý vek v 3-2.storočí pr.Kr. a ktoré bolo hlavným mestom slávnej Kúšskej ríše.

Z dejín Meroe

Dejiny Meroe sú fascinujúce a ríša, ktorá pozdvihla miesto na piedestál tvorila históriu medzi 8.storočím pr.Kr až 4 storočím. Bavíme sa o jednom tisícročí! Prvé stáročia po vzniku mesta, ktorému hovorili Medewi alebo Bedewi, bolo len provinčným centrom, no jeho sláva mala ešte len prísť. V 3.storočí pr.Kr. za vlády núbijského kráľa Arakamaniho sa rozhodlo, že sa kráľovské pohrebisko presunie z Jebel Barkalu sem do Meroe a od tohto momentu sa o meste začína hovoriť ako o dôležitom centre, kam okrem iného prúdi aj obchod. Meroe si všimol aj Herodotos a hovorí o ňom ako o „meste, ktoré je matkou všetkých Etiópčanov“. Po tom ako Rimania pričlenili Egypt do svojho rozpínajúceho sa impéria sa v 1.storočí pr.Kr dostávajú do kontaktu aj s kráľovstvom Meroe, najmä kvôli potýčkam na hranici. Vyústili dokonca do toho, že Núbijci vyplienili niekoľko miest v okolí Asuánu a ako suveníry si vzali množstvo rímskych sôch. Rimania si pre ne prišli, no napokon tento chaos skončí tak, že samotný cisár Augustus podpíše s kráľovnou Amanirenas v roku 22 pr.Kr prímerie. Aj za cisára Nera sa Rimania stretli s Meroe, pretože panovník nechal vyslať vojakov do Núbie s cieľom preskúmať miesta, kam ešte noha Rimana nevkročila. Vojaci prišli do Meroe a odtiaľ sa pohli na juh až sa zastavili v oblasti zvanej Sudd. Korešponduje s obrovskou bažinou neďaleko dnešného miesta zvaného Mongalla, ktoré sa nachádza už v Južnom Sudáne. Nikdy predtým ani potom sa už Rimania nedostali v Afrike južnejšie. Koniec Meroe je zastreté akýmsi rúškom tajomstva, no postupný rozklad prichádza niekedy medzi rokmi 300 a 330. Podľa niektorých sa pod jeho pádom podpísal etiópsky Aksum, ktorý ho mal napadnúť a zničiť, iné hlasy hovoria o ekonomickom aj politickom úpadku. Meroe sa pomaly stráca z máp a zasypávajú ho zrnká piesku.

Ruiny starovekého mesta

Päť, možno šesť kilometrov od pyramíd ležia ruiny slávneho mesta. Nie sú len tak pohodené v strede ničoho, ale neďaleko od nich tečie Níl. Po týchto dňoch v Sudáne to už nemôže byť prekvapením, že Níl vdýchol život ďalšiemu z miest. Staroveké Meroe je prázdne a opustené. Nie je tu ani živej duše, nevšimnem si ani len strážnika, ktorý by sa ponevieral medzi jeho starovekými kameňmi. Fascinuje ma, že tu z mesta nezostalo na prvý pohľad takmer nič. Samozrejme druhý pohľad je iný, ale tak slávne mesto akým bolo Meroe sa proste stratilo. Podobne ako kresťanská Dongola a tisíce ďalších pred nimi aj po nich. Ruiny Meroe boli tak nepatrné, že keď tadiaľto prechádzal v 1814 švajčiarsky dobrodruh Burckhardt len dva roky po tom ako „objavil“ Petru, takmer si ich nevšimol a nepovažoval ich za dôležité.

V Amunovom chráme

Dominantou starovekého mesta je dnes Amunov chrám, ktorý strážia dve sochy baranov z čierneho bazaltu. Svojim zjavom by sa vôbec nestratili ani medzi chetitskými chrámami centrálnej Anatólie či v severnej Sýrii. Amunov chrám je najväčším objektom široko ďaleko a keď si ho chceme predstaviť, tak jeho dĺžka je 135 metrov po najdlhšej strane. Z chrámovej chodby, stĺpov, siene či posvätnej miestnosti stoja len základy, ale s kúskom fantázie sa dá v hlave chrám celkom pekne vymodelovať. Medzi najkrajšie detaily chrámu patrí kamenný oltár ozdobený reliéfmi a starý trón. Zafúka vietor, ktorý v krajine ostal po daždi a scénu na chvíľku zastrie piesok.

Stopy Rimanov

Neďaleko od Amunovho chrámu stoja ruiny chrámu, ktorý sa spája s menom božského Augusta. Je menší, rozpadnutejší, opustenejší, ale pre spojitosť s Rímom je pre mňa o mnoho zaujímavejší ako slávnejší, egyptský chrám boha Amuna. S týmto miestom sa spája aj unikátny nález bronzovej hlavy cisára Augusta, ktorá dnes zdobí sieň v londýnskom British Museum. Našla sa tu  v zabudnutom kraji Núbie, tak ďaleko od cisárskych palácov rímskeho Palatína. Mnohí sa domnievajú, že sa sem dostala po merojskom vpáde na juh Egyptu a bustu cisára uložili pod schody, čo symbolizovalo urážku. Či to tak skutočne bolo je dnes bezpredmetné, ale tento krok ju zachránil pre ďalšie generácie a keď ju v roku 1910 objavil archeológ Garstang, senzácia bola na svete.

Železo za zlato

Počasie sa akosi zbláznilo. Opäť sa dvihne vietor a okolitým prachom triafa priamo do tváre. Spravím si ešte malý okruh medzi ruinami a pri bráničke, ktorá značí koniec areálu sa objaví niekoľko detí, ktoré prišli predávať suveníry. Toto je prvý krát ako takéto niečo v Sudáne vidím, ale popravde, kde inde by to malo byť, ak nie tu? Meroe je predsa len najnavštevovanejším miestom celej krajiny a hoci tu nehovoríme o žiadnom masovom turizme, ak sem niekto príde, príde do Meroe. Smutné je len to, že niektorí prídu len sem a tým pádom majú Sudán vybavený a môžu ísť ďalej. Pár minút od chrámov leží zrekonštruovaná pec na železo. Práve železo bolo v staroveku chrbtovou kosťou merojského obchodu. Nikto na svete nevyrábal kvalitnejšie železo a jeho chýry sa obchodom dostali až do Číny, Indie aj do Európy. Meroe obchodovali aj so šperkami, bavlnou a zlatom, pretože Núbia bola už tradične mimoriadne bohatá na tento vzácny kov. Dokonca sa uvažuje, že egyptské slovíčko „nub“ by mohlo pochádzať práve zo zlatej Núbie. Meroe si svoju pozíciu na špičke afrického obchodu užívalo, mesto bohato a poznali ho ďaleko za hranicami jeho vlastnej fantázie.

Západné pohrebisko

Medzi starovekým mestom a hlavnými pyramídami leží takmer bez povšimnutia menšie, tzv. Západné pohrebisko, kde sa tiež objaví niekoľko pyramíd. Sú malé, oproti iným sem tam až miniatúrne a je to preto, že v merojskom období si pyramídy stavali okrem kráľov či kráľovien aj bohatí, vysokí úradníci, hodnostári či obchodníci. V jednej dobe bolo módou, aby mala aristokracia svoje vlastné pyramídy a keď ste chceli ukázať ostatným, že medzi ňu patríte, nemali ste na výber. Sú fotogenické, len niekoľko z nich prešlo rekonštrukciou a niektoré pripomínajú staroveké hrobky kvôli svojim základom. Už len pár minút a hlavný ťahák Meroe je na dosah.

Prvé suveníry

Pohľad na miesto, kde leží najviac pyramíd je už z diaľky fascinujúci. Pod nohami škrípu kamene aj piesok ako na typickej púštnej hamade a pred očami z tej roviny rastie pahorok pokrytý zlatým pieskom. Bola by to obyčajná duna, no ak sa pozriete lepšie, z piesku sa vynárajú pyramídy. Nie jedna alebo dve, no už pri prvom pohľade ich napočítate tucet a pár desiatok ďalších z tohto uhla nie je ešte vidieť. Sú zahalené rúškom tajomstva.Ako sa džíp približuje k pyramídam, dvihne sa v diaľke jemný kúdoľ prachu, ktorý rozvírili utekajúce deti predávajúce suveníry. Hneď ako prídu bližšie, rozložia plachtu alebo ich ponúkajú priamo z rúk. Predávajú maličké makety pyramíd, bezcenné mince tváriace sa akoby ich práve objavili, kalabasy, dýky, náhrdelníky či korálky a množstvo ďalších drobností. Z ničoho nič sa tu vynoria aj pohoniči tiav núkajúci jazdu k pyramídam. Už vedia, čo majú turisti radi a hoci teraz nikoho niet (sezóna je tu často od novembra do marca), tak sa už čo to naučili.

V obklopení pyramíd

Ten prvý pohľad na krásu Meroe je nezabudnuteľný. Všade kam sa oči zatúlajú vidno pyramídy. Menšie, väčšie, poničené aj zrekonštruované a je nimi posiaty snáď celý horizont. Tie naľavo na Severnom pohrebisku sú ikonické, pretože je ich viac a sú tak nahustené na sebe, že máte pocit akoby bol z pyramíd hustý, kamenný les. Na pravej strane, teda na Južnom pohrebisku ich stojí len deväť, no spoločne tvoria tak unikátny a fantastický celok, že mám chuť zatiaľ len stáť a hľadieť pred seba. Ešte nechcem ísť k nim a dotknúť sa ich, ešte ich chcem iba vidieť a tešiť sa na ne.

Na ťave!

Dnes som sa tu ocitol tesne pred západom slnka a zajtra ráno sa sem vrátim, aby som si ich poriadne vychutnal, pretože dnes bude slnko rýchlejšie, než ja a obehnúť to rýchlo vlastne nemá zmysel. Kráčam k menšiemu z pahorkov, tam kde je menej pyramíd, aby som mal výhľad na dokonalú panorámu. Sadnem si na okraj jednej z nich a užívam si ticho a pohľad na zapadajúce slnko. Takúto fatamorgánu posiatu pyramídami by nevmyslel nikto. Neustále mi víri hlavou to, že tu nie je žiaden turista. Ako je to možné? Nechápem tomu, pretože sa to vymyká akejkoľvek logike. Pred pyramídami sa objaví niekoľko chlapov s ťavami a ja si vravím, že prečo by som sa k oproti stojacim pyramídam nemohol odviesť na ťave? Za desať minútovú jazdu si chlapík zapýta cca dve eurá a tak môžeme vyraziť! Ťavy a pyramídy. Existuje väčšie klišé? Páči sa mi však, že to bolo neplánované a že ten nápad prišiel len tak ako dnešná búrka nad púšťou.

Západ slnka nad Meroe

Vyštverám sa na neveľkú pieskovú dunu a tu už chytím posledné záchvevy dnešného svetla. Pyramídy po jednej strane, po druhej strane a medzi nimi otvorená krajina posiata okrajom púšte. Slnko sa k nej pomaličky skláňa a je naozaj krásny čas, sledovať ako sa pyramíd dotýkajú posledné slnečné lúče. Hra farieb, svetla, to všetko na dosah ruky na mieste, z ktorého aj po toľkých hodinách máte zimomriavky. Odrazu padne tma. Všade ticho, len hviezdy nad hlavou, ktoré už sprevádzali predo mnou toľko karavan. Neviem sa dočkať toho, keď tu zajtra znovu budem!

Čaj, hviezdy a noc v Meroe

Výhľad na pyramídy sa nestratí ani keď stojím v areáli hotela. Klimatizácia na izbe je zvláštna, hrkoce, hučí a do izby vháňa piesok. Po hodinke kedy som ju bol skontrolovať a mám svoju vlastnú, malú, pieskovú dunu vedľa steny. Krásny orientálny detail! Klímu odpojím a aj tak nechcem spať v izbe, ale po vzore núbijských domov si svoj matrac vyhodím von na zem pred izbu. Na večeru si dám kúsky kuracieho mäsa so zemiakmi, vypijem niekoľko malých pohárikov čaju a krásny večer je za mnou. Ľahnem si na matrac, píšem si denník, ľahnem si na chrbát a sledujem nebo posiate hviezdami. Nebo nad Meroe.

Akosi sa začína stávať pravidlom, že sa budím len pár minút po piatej. Milujem ten ranný, čerstvý vzduch a opäť si hovorím že ísť spať von bol vynikajúci nápad. Hodím do seba malé raňajky, čaj, vezmem batoh a neviem sa dočkať, kedy opäť zaborím nohy do zlatého piesku v starovekom Meroe. Vyrážam o siedmej a vonku je ešte veľmi príjemne, no o hodinu sa to všetko zmení a slnko bude piecť ako zvyčajne.

Ranný návrat

Túlal som sa v tieni pyramíd aj včera, ale nemôžem si pomôcť, toto miesto rozhodne má energiu. Kam sa pozriete, tam pred očami stoja ihlany zapichnuté v piesku. Niet tu ani živej duše a len osamelý strážnik sedí v tieni histórie hľadiac do prázdna. Presne ako v Nuri, len tu je pyramíd niekoľko násobne viac. Ranné slnko zahalilo pyramídy to krásneho svetla a tak má Meroe ešte príťažlivejší výzor, než včera podvečer. Bájne Meroe som si zamiloval už na prvý pohľad. Stačí si uvedomiť, že mnohé pyramídy naokolo majú viac než 2000 rokov, tak som v archeologickom raji.

Koľko pyramíd tu dnes je?

Najstaršie pyramídy tu na južnom aj severnom pohrebisku v Meroe spadajú do obdobia cca 3.storočia pr.Kr a pochovávalo sa tu až polovice 4.storočia. Celá slávna doba Meroe a jej príbehy sa ukrývajú na tomto unikátnom mieste. Niektoré pyramídy sú anonymné a ani po stáročiach nevieme pre koho ich postavili, no väčšina z nich má mená tých, čo tvorili dejiny zabudnutej ríše. Južné pohrebisko obsahuje 9 kráľovských pyramíd a väčšie, severné pohrebisko dokonca až 41 pyramíd pre kráľov či kráľovné. Z tých čísel sa ľahko zatočí hlava. Vydám sa k nim, aby som si mohol posedieť v ich tieni a vychutnať si najkrajšie panorámy aké Meroe ponúka.

Kam sa podeli špičky pyramíd?

Pyramídy sú tu naozaj rôzne. Niektoré zrekonštruovali veľmi zvláštnym spôsobom až to bije do očí, iné nechali vo svojej ošarpanej kráse, podobne ako v Nuri. Skôr či neskôr vám začne vŕtať hlavou to, prečo viacero pyramíd nemá svoj charakteristický zašpicatený vrchol. Akoby ich navštívil obor, z každej si odhryzol a zmizol. Prvé správe o Meroe prichádzajú do Európy v 1821 a tieto zvesti nenadchli len odbornú verejnosť či archeológov, ale pritiahli aj hľadačov pokladov akým bol Talian Giuseppe Ferlini. Rodák z Bologne sa vydal na cesty už pár rokov pred tým, než sa o Meroe začalo hovoriť, cestoval Gréckom, neskôr Egyptom a tam mu skrsla myšlienka, že sa nemusí živiť tak ako doteraz, ale že by mohol začať hľadať poklady a zbohatnúť. V Egypte sa bežne vykrádali staroveké hrobky a iné unikátne miesta a tak sa Ferlini vydá v 1834 na cestu do bájneho Meroe. Nájde tu krásne pyramídy a keď sa dopočuje, že ukrývajú zlato, fatálne rozhodnutie je na svete. Tak ako sa ja dnes pozerám na krásne pyramídy a snívam o tom starovekom svete, ktorý ich postavil, tak sa Ferlini pozrel na pyramídy a prišiel na nápad. Nenapadlo mu však nič lepšie ako pomocou výbušnín odpaľovať vrcholky pyramíd veriac, že sa dostane dnu a čaká ho tam obrovský poklad. Musel to byť strašný pohľad. Jedna pyramída za druhou postupne prichádzala o svoju hlavu, aby sa duša pochybného blázna nasýtila. Keď pred pár rokmi Islamský štát ničil pamiatky v Mosule, Palmýre či iných dôležitých miestach, Európa to so zatajeným dychom sledovala, no samotná Európa by o tom veru vedela rozprávať. Ferlini napokon kúsky zlatých „pokladov“ našiel, vzal si ich so sebou domov, snažil sa ich predať a spokojný so sebou si žil svoj život v Bologni. Tu v Meroe ostalo ticho a s nemým úžasom stáť viac než 40 poničených pyramíd.

Tu sa tvoria spomienky

Kráčam zlatým pieskom až k pahorku, odkiaľ rastú pyramídy. Sledujem nepatrné stopy skarabeov šplhajúcich sa nahor a napokon nájdem aj ich majiteľov ako sa pomaličky, snažia prebojovať cez padajúce zrnká piesku. Túlať sa ráno pomedzi pyramídy je niečo neskutočné. Neskutočná je aj predstava toho, že Meroe v časoch svojej slávy mohlo mať takýchto pyramíd až dvesto. Tento svet je fascinujúci a čím viac z neho človek odkrajuje a učí sa, tým viac ho nadchne a má chuť hľadať ďalšie a ďalšie miesta, ktoré budú tvoriť mozaiku. Nahliadnem k mnohým z pyramíd, no dnu sa nedá momentálne do žiadnej dostať. Aspoň vstupné komory sú otvorené a tak do nich vchádzam a zase vychádzam, aby som v nich našiel nádherné a unikátne reliéfy rozlievajúce sa po stenách. Králi, vojaci, bohovia, scény pripomínajú staré egyptské reliéfy, ktorými zdobili Egypťania svoje hrobky tisíc či dvetisíc rokov pred Meroe.

Betónové pyramídy

Neviem sa stotožniť s rekonštrukciami niektorých pyramíd. Sú zvláštne a neskutočne to bije do očí, keď mám pre sebou krásnu a vznešenú kamennú pyramídu a odrazu je jej špička dotvorená akýmsi betónom. Príde mi to celé sfušované a napokon ak niečo berie dušu tomuto miestu, sú to práve tieto rekonštrukcie. Nebolo by krajšie „iba“ uchrániť pred rozpadnutím, no nechať ich v stave v akom boli po Ferliniho hlúpom nálete? Nemali by špičky, ale Meroe by pre mňa vyzeralo príťažlivejšie, než keď oči zavadia o betón, ktorý kričí.

Len si tak sedieť a vnímať krásu Meroe

Napokon, na Meroe je najkrajšie nasávať atmosféru. Nájdem si napokon „svoju“ pyramídu, sadnem si do piesku, opriem sa o jej chladné, kamenné telo a teším sa z výhľadu. Piesok pred očami získal vďaka vetru svoje krásne rebrovanie a tam kde končí, začínajú pyramídy. Dlho tu sedím, hľadím pred seba, rozmýšľam a teším sa, že Sudán sa preplietol s mojim osudom. V hlave si prehrávam množstvo momentov za posledné dni a príde mi táto krajina neuveriteľná. Meroe mal byť zlatým klincom a aj to tak cítim. Pyramídy v Nuri majú pre mňa zvláštne kúzlo a pre mňa sú najkrajšími v Sudáne, ale Meroe ako mesto s príbehom a desiatkami pyramíd zostáva unikátom.

Nechce sa mi odtiaľto odchádzať, no čas v pomyselných presýpacích hodinách sa už prelial a tak sa musím pohnúť. Posledný pohľad na pyramídy za chrbtom a je to. Ďalší splnený sen.

Pokračovanie sudánskeho denníku:

Prvý diel diel sudánskeho denníku vám ukáže ako vyzerá hlavné mesto Chartúm, pozrite si ho tu
Druhý diel sudánskeho denníku nás zavedie do historického Omdurmanu, pozrite si ho tu
Tretí diel sudánskeho denníku vám rozpovie príbeh starej Dongoly, pozrite si ho tu
Štvrtý diel sudánskeho denníku sa nesie v znamení starovekej Kermy aj Tombosu, pozrite si ho tu
Piaty diel sudánskeho denníku predstaví Soleb so svojim krásnym chrámom, pozrite si ho tu
Šiesty diel sudánskeho denníku predstaví neznámy nílsky ostrov Sai aj Sedeingu, pozrite si ho tu
Siedmy diel sudánskeho denníku je v znamení starovekých miest pod  Jebel Barkalom, pozrite si ho tu
Ôsmy diel sudánskeho denníku nám ukáže najkrajšie pyramídy Sudánu v Nuri, pozrite si ho tu

ZAUJALI VÁS SUDÁNSKE PYRAMÍDY? POZRITE SI AKO VYZERAJÚ ĎALŠIE!  

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa