Bangladéš IX. – Paharpur a Mahasthangarh alebo za dedičstvom budhizmu

Budhizmus v Bangladéši? Aj napriek tomu, že je Bangladéš moslimskou krajinou, vydáme sa objavovať stopy budhistickej minulosti, ktoré nás zavedú na miesta akými je Paharpur alebo Mahasthangarh. Svet ich takmer nepozná, no zoči voči sú fascinujúce. Bangladéš tak vydá ďalšie krásne prekvapenie.

Do Bogry to z Rajshahi nie je vôbec ďaleko, obe mestá ležia od seba iba 125 kilometrov, ale cesty sú už tradične rozmlátené na kašu a tak sa každý kilometer násobí aspoň dvomi. Prvou zastávkou na našej ceste je Kusumba, kde leží krásna mešita zo 16.storočia. Bangladéšske mešity z tohto storočia či obdobia sú tak charakteristické, že po Bagerhate už stačí len pohľad na ňu a presne ju viete zaradiť do správnych rokov. Z hlavnej cesty posiatej chaosom stačí zliezť a za kilometer sme na mieste.

Čierna mešita

Mešita patrí len a len nám. V jej blízkosti je pár drevených stánkov, kde občas niekto predáva, no teraz v ich tieni len posedáva hŕstka mužov s pohárikmi čaju v rukách. Nad neveľkým kamenným telom sa dvíha trojica kupol bez akéhokoľvek minaretu. Dokonca sa nemôžem ubrániť akémusi pocitu podobnosti aj s normanskými stavbami v sicílskom Palerme akými sú San Cataldo či San Giovanni degli Eremiti. Samozrejme tam sa bavíme o kostoloch, tu o mešite, ale pohľad na tie kupoly ma prenesú až tam. Nazrieme dnu, ale interiér je zbytočne preplácaný a zaprataný zbytočnosťami. Kým mešity v Bagerhate mali skôr tehlovú farbu, Kusumba je tmavá až čierna a preto ju prezývajú aj Kala Pahar, teda Čierna hora alebo Kala Rotno, čo v preklade znie Čierny drahokam.

Milión budhistov

Dnešný deň sa po návšteve Kusumby bude niesť v netradičnom duchu, pretože na nás čaká súbor najdôležitejších budhistických pamiatok. Bangladéš skrýva kopec prekvapení a po hinduistickej Puthii sa pomaličky blížime k budhistickému Paharpuru. Však ste ešte nikdy nepočuli o tom, že by sa Bangladéš spájal s budhizmom, však? Samozrejme nie je to nič typické ani bežné, pretože Bangladéš je stále konzervatívnou islamskou krajinou, ale vzhľadom na polohu v regióne, kde sa budhizmus zrodil nie je prekvapením, že svoje ruky vystrel aj sem. Dnes žije v Bangladéši cca milión budhistov a hoci sa nám toto číslo môže zdať ako celkom slušné, treba si ho zasadiť do kontextu krajiny, kde žije cez 160 miliónov obyvateľov. Už sa tá predstava budhizmu rázne scvrkne, no na naše predstavy je milión stále obrovské číslo.

Odkiaľ sa vzal budhizmus v Bangladéši?

Budhizmus sa tu v Bangladéši zakotvil už dávno a legendy dokonca hovoria o tom, že na jeho počiatku stál samotný Gautama Siddharta, teda Budha. Či sa tu naozaj objavil on dnes už s určitosťou nevieme, ale pre bangladéšsky budhizmus to nie je podstatné. Dôležitým míľnikom bola totiž vláda kráľa Ašóku v 3.storočí pr.Kr., vďaka ktorému sa tu budhizmus ukotvil a začal naberať na obrátkach. Jeho ríša siahala od afganského Kandaháru až po dnešné Myanmarsko a všade kam prišla, sa začínajú stavať chrámy či stupy. Bangladéš nemôže byť výnimkou a našťastie tu čo to z významného dedičstva zostalo aj do dnešných dní. Budhizmus sa napokon prelieva mnohými kráľovskými dynastiami až do 13.storočia, kedy prichádzajú do krajiny vplyvy z turkických oblastí. S príchodom islamu príde aj deštrukcia známych budhistických centier a sochy Budhu sa čoraz častejšie menia za kupoly, mihráby a modlitebné koberčeky. V 20.storočí sa už populácia budhistov tak scvrkla, že väčšina z nich žije len v okolí mesta Chittagong v oblastiach, kde sa stretáva Bangladéš s budhistickým Myanmarskom. Aj napriek tomu sú najvzácnejšie budhistické pamiatky tu na severozápade krajiny neďaleko Bogry.

Paharpur so svojou stupou

Budhistický Paharpur je už na dosah ruky a tak sa teším, že sme na mieste. Stupa Somapura Mahavihara ukradne všetky pohľady. Je obrovská a pritom tak neznáma až ma to fascinuje. Ak by toto miesto ležalo v Thajsku, denne by ho obletovali tisíce turistov a poznal by ho takmer každý. Tu v Bangladéši je Paharpur prikrytý povestným tichom neznámych miest. Presne ako to mám rád! Pri kupovaní lístkov natrafíme dokonca na dvojicu zaprášených turistov, čo sa v tejto krajine bežne nestáva. Sú Belgičania a už mesiac bicyklujú naprieč krajinou. Ak je krajina v ktorej by som nechcel bicyklovať, je to Bangladéš. Tona prachu, zlé až neexistujúce cesty a tisíce bláznov od rikšiakov až po šoférov kamiónov. Snáď sa dožijú odchodu, no každopádne, klobúk dole!

Budhistická stupa

Somapura Mahavihara je unikátna stavba a dokonca patrí medzi najvýznamnejšie budhistické stavby svojho druhu v juhovýchodnej Ázii. Poznám ju z fotiek, no aj tak som prekvapený jej veľkosťou, veľkoleposťou a tým ako na mňa pôsobí naživo. Je fascinujúce hľadieť na stupu s vedomím, že ju postavali niekedy v priebehu 8.-9.storočia počas vlády kráľa Dharmapalu a väčšina z nej tu stále stojí. Svoj zlatý vek zažila budhistická svätyňa o storočie, dve neskôr, kedy sem prichádzali mnísi z ďalekých krajov či dokonca z Tibetu, Kórei alebo Mongolska. Aj preto je stavba poskladaná zo 177 menších izieb, aby mali mnísi kde oddychovať, študovať či meditovať. Ak sa človek nadýchne tohto miesta, zatvorí oči, odrazu si vie ten čas predstaviť a skladačka Paharpuru sa pomaličky kompletizuje. Dosť bolo predstáv, vyberieme sa k stupe, aby sme si ju pozreli zblízka.

Areál bez ľudí

Pár ľudí sa túla obrovským areálom, no napokon si všimneme, že polovica z nich sú záhradníci starajúci sa o perfektný trávnik a len zlomok sú domáci návštevníci. Dlho kráčame okolo stupy, pomaličky sa k nej približujeme, pretože mám pocit, že z každého uhlu je krajšia a krajšia. Bola majestátna pri pohľade z diaľky, no aj keď stojíme v jej tieni, jej niekoľko poschodí dominuje celému priestoru. Spodné poschodie dotýkajúce sa trávy zdobia terakotové tabuľky s budhistickými výjavmi prepletené so životom Budhu. O poschodie vyššie sa reliéfy stratia a priestor zaplnia len prázdne výklenky, ktoré kedysi zdobili Budhove sochy.

Zabudnuté miesto

Nájdeme cestičku nahor a ocitneme sa o pár metrov vyššie priamo na stupe. Obchádzame ju dookola a je tu krásne, priam posvätné ticho. Musela to byť neskutočná stavba, ak sem dorazil pútnik v 10.storočí a z diaľky ho svojim nemým hlasom volala k sebe. Po útrapách, ktoré na ceste číhali sa musel cítiť odrazu ako v raji. Hoci bola stupa obrovská, ani to ju nezachránilo pred čiastočným zabudnutím, pretože v priebehu 13.storočia, kedy sa v oblasti začína viac hovoriť o islame sa mnohí mnísi zbalili a odišli. S nimi odchádzala aj budhistická vzdelanosť, modlitby a Paharpur sa pomaličky, ale isto ponoril do ticha. Ticho, ktoré sa tu rozhorelo sa prelievalo stáročiami a až začiatkom 20.storočia ruiny kláštora objavil archeológ Buchanon Hamilton. Vdýchol ruinám život, poskladal ich príbeh a dnes je Paharpur na prestížnom zozname UNESCO. Dlho sa ešte motáme parkom, posedíme si na kamenných múrikoch a pri odchode nás pred zatvoreným múzeom stretne riaditeľ archeologického parku. Víta nás na tomto mieste a poprosí nás o niekoľko propagačných fotografií aj o video, pre účely rozvoja turizmu. Stať sa hviezdou v Bangladéši nie je žiadnym ťažkým orieškom.

Z Paharpuru do Mahasthangarhu

Z významného budhistického Paharpuru sa presunieme do historického miesta s krkolomným názvom Mahasthangarh. Okrem toho, že sa považuje za najstaršie mesto Bangladéšu je nasiaknuté budhistickým dedičstvom. Kým Paharpur má svoje ruiny rozložené na jednom mieste, Mahasthangarh pohltila moderná zástavba a tak musíme jej stopy hľadať na viacerých kilometroch. Mahasthangarh začal svoj príbeh písať už v 3.storočí pr.Kr., čo z neho robí najstaršie objavené mesto krajiny. V staroveku ho ľudia poznali ako Pundranagar, hlavné mesto kráľovstva Pundra. Nie je tá história fascinujúca? Koľko kráľovstiev nosil tento svet a o koľkých sme dosiaľ ani len nepočuli? Nikdy sme sa o nich neučili v škole, nikdy na ne nenarazili v knihách a až cestovanie nám otvára brány k takýmto zaujímavostiam. Aj po rokoch cestovania ma tieto nové vedomosti dokážu nadchnúť. Storočia, kedy bol Pundranagar hlavným mestom sem priniesli budhistické vplyvy a ako sa striedali panovníci, rástol a upadal význam celého kráľovstva. Svoj zlatý vek zažívalo mesto počas slávnej Maurjovskej ríše, ktorú založil legendárny Čandragupta. Je ťažké s určitosťou povedať, prečo a kedy vlastne sa Pundranagar začal odsúvať na okraj dejín. Vieme však, že od svojho založenia až po úpadok mu to trvalo viac, než tisíc rokov.

Govinda Bhita

Prvým miestom, kde sa vieme ruín Mahasthangarh dotknúť je Govinda Bhita. Chrámové ruiny dnes ležia na severnom okraji niekdajšieho mesta neďaleko rieky Karatoya. Nečakajte tu okázalý chrám, či nebodaj stupu ako v Paharpure, ale to čo na mieste uvidíte sú ruiny rozťahané po neveľkom pahorku, ktoré obrástla tráva. Zvyšky tehlových múrov, rozpadnuté steny, napadané kamene na prvý pohľad neprezradia, že patria chrámu, ale kedysi tu stálo významné budhistické centrum. Dnes je Govinda Bhita miestom, ktoré si obľúbili dvojice hľadajúce pokoj, ticho a únik pred zvedavými očami. Opustené kobky sú na to ako stvorené a správne predpokladajú, že sa tu veľa turistov či domácich nezastaví. Sedia tu, zhovárajú sa, vytvárajú si vlastný svet medzi tisícročnými ruinami.

Najstaršie mesto Bangladéšu

Najhistorickejším miestom je Citadela ukrývajúca niekdajšie srdce hlavného mesta. Blížime sa k nej, no nič nenasvedčuje, že sme na mieste, až kým si všimneme vysoký múr niekdajších hradieb. Z ulice vyzerajú len ako násyp či val, no ich vrchol zdobia kamenné steny. Hradby tu na svoju dobu stáli impozantné, pretože po dĺžke merali kilometer a pol a po dĺžke len o dve stovky metrov menej. Tam, kde hraby stoja pôsobia majestátne, no kde sa stratili, tam zapochybujete. Stúpame hore schodmi a pred očami sa rozleje prázdny priestor rozrytý ruinami. Ťažko sa predstavuje, že práve tu sa písali dejiny kráľovstva Pundra. Tu, kde pred očami nič nie je a len kde tu ležia pohodené kamenné múriky či vykopávky. Stratili sa budhistické chrámy Maurjovskej ríše, obchodníci z ríše Gupta aj stopy hinduistických ríši, ktoré sa prepletali s Mahasthangarhom. Ostalo tu ticho. Tam, kde kedysi stálo centrum mesta sú dnes poľnohospodárske políčka s roľníkmi a pohľad na ne dá rázom zabudnúť na to, že stojíme na najstaršom bangladéšskom mieste. Ruiny sa mi páčia, ale celý priestor je akýmsi nevyužitým potenciálom.

Hrobka svätca

O kilometer ďalej sa zastavíme na posvätnom islamskom mieste, kde je pochovaný Shah Sultan Balkhi, moslimský svätec, ktorý v 14.storočí šíril islam v týchto končinách. To, že sme na mieste prezradia davy pútnikov a kým pri ruinách starovekého mesta sme boli úplne sami, tu je ľudí viac než dosť. Schody lemujú zástupy mrzákov, žobrákov, žien s deťmi či otrhaných mužov. Nikde v Bangladéši som nevidel takú chudobu a takú zmes ľudí ako práve tu na dosah hrobky svätca. Pohľad na dokaličené telá, slepé tváre, povykrúcané ruky je tvrdou realitou, miestami horšou než v Indii. Mnohí totiž veria, že im svätec dokáže pomôcť a preto prichádzajú z ďaleka, iní prichádzajú, pretože sa spoliehajú na almužnu od pútnikov, ktorá patrí k piatim pilierom islamu. V tesnej blízkosti hrobky na nádvorí je skupina mužov. Dlhé brady, divoké oči, vlasy sfarbené hennou do neprirodzenej, oranžovej farby a na tvári úsmev. Shah Sultan Balkhi je pochovaný v modernej hrobke z ktorej som trošku sklamaný, pretože ju mali postavať Mugalovci a tak som čakal krásnu, starobylú stavbu. Opak je pravdou, rekonštrukcia jej vdýchla moderné telo, no vzala dušu.

Najkrajšia stavba

Najzaujímavejším a najkrajším miestom starovekého Mahansthangarhu je lokalita zvaná Gokul Mehd známa aj ako Basar Ghar. Musíme k nej prejsť ďalšie dva kilometre až do neveľkej dedinky Gokul. Kým Citadela je jemným sklamaním, Gokul Mehd to všetko vynahradí. Je to krásny pohľad. Na konci cestičky sa dvíha pahorok posiaty krikľavo zelenou trávou a celý je prešpikovaný kamennými stenami. Tie sú pozostatky z chrámových miestností, ktorých bolo v celom komplexe až 172. Podobne ako tie v Paharpure aj tieto slúžili mníchom na meditáciu, modlenie či na ich vlastné potreby. Zlatý vek chrámového komplexu bol medzi 6. a 7.storočím, no rozhodne zaujme aj dnes! Na vrchole kopca dnes už chýba stupa, ktorá tam stáročia stála a dnes tu ešte stále stoja ruiny Šivovho chrámu z 11-12.storočia. Gokul Mehd je maličké miesto, celé ho obídete za desať minút, ale má takú atmosféru, že tu trávime viac, než polhodinu, aby sme si ho vychutnali.

Svet bangladéšskeho budhizmu a teda Paharpur aj Mahasthangarh necháme za sebou a vydáme sa na posledných 15 kilometrov, aby sme prišli do mesta Bogra. Spleťou ulíc a uličiek navigujem nášho šoféra cez mesto až k hotelu a môžeme sa rozlúčiť. Tam naša cesta končí, tu strávime noc a ideme sa túlať mestom. Z Bogry sa vrátime do Dháky, kde sa náš kruh bangladéšskej cesty uzavrie.

Pokračovanie bangladéšského denníku:

Prvý diel nás vezme do chaotickej a fantastickej Dháky pretkanej tisíckami rikší, pozrite si ho tu
Druhý diel nás vezme do Srimangalu, ktoré je hlavným mestom bangladéšskeho čaju, pozrite si ho tu
Tretí diel sa nesie v znamení NP Lawachara, kde sme hľadali vzácnych gibonov, pozrite si ho tu
Štvrtý diel vám predstaví unikátne historické mesto Sonargaon, mesto duchov, pozrite si ho tu
Piaty diel denníku je unikátnym pohľadom na staručký koloniálny parník z Dháky, pozrite si ho tu
Šiesty diel vás vďaka Bagerhatu presvedčí, že Bangladéš má unikátnu históriu, pozrite si ho tu
Siedmy diel vás ponorí do ticha NP Sundarbans, kde budeme hľadať tigra, pozrite si ho tu
Ôsmy diel sa netradične pozrie do hinduistickej Puthie s chrámami a palácom, pozrite si ho tu

ZAUJAL VÁS NEZNÁMY BANGLADÉŠ? INŠPIRUJTE SA U NÁS!  

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa