Najlepšie jedlá na našich cestách v roku 2025

Náš cestovateľský rok 2025 bol nezastaviteľný a túlali sme sa svetom vždy, keď to bolo možné. To preto, ani tento rok nebude chýbať náš tradičný článok, kde vás prevedieme najlepšími jedlami, ktoré sme tento rok mohli na cestách ochutnať. Pripravení? Vyrážame za chutným cestovaním!

Ktorých 12 jedál nás na cestách v roku 2025 najviac zaujalo? Čo sme ochutnali? Nech sa páči, inšpirujte sa aj vy!

JANUÁR: SHIRO WAT / ADDIS ABEBA, ETIÓPIA

Takmer celý január sme si vychutnali doma a až na jeho úplnom konci sa roztočí náš cestovateľský kolotoč, teda on sa roztočí hneď ako sa január skončil, ale tých pár hodín rozdiel ešte môže spadnúť do januára, pretože február bude nabitejší. Prvým miestom, kde sme sa ocitli v tomto roku bolo etiópske hlavné mesto Addis Abeba a to sa hneď prepojilo s láskou k indžere. Je tradičnou etiópskou plackou, ktorá sa fermentuje niekoľko dní a môže byť prílohou aj hlavným jedlom. Do oka nám najviac padlo jedlo Shiro Wat. Indžera, kaša z cíceru či bôbu s cibuľkou, cesnakom, zázvorom, čili a koreninami. K tomu porcia upečených rajčín a etiópska hostina je na svete.

PREČÍTAJTE SI: AKO CHUTÍ ETIÓPIA?

FEBRUÁR: GROUNDNUT SOUP / FREETOWN, SIERRA LEONE

Dva februárové týždne sa niesli v znamení poriadnej exotiky. Guinea, Sierra Leone a Libéria. Uličky Conakry s atmosférou rybacieho trhu aj plavba na ostrovy Iles de Los. Freetown v Sierra Leone s ostrovom Bunce, najkrajšími plážami západnej Afriky, stretnutie so šimpanzmi a napokon aj NP Tiwai uprostred divočiny. Chaotická libérijská Monrovia a unikátny tanec s maskami v malej dedinke. Guinejský záliv bol neskutočná jazda. Aj tu sme našli zaujímavé jedlo a tým najlepším bola „Arašidová polievka“, teda Groundnut Soup v Sierra Leone. Poriadne pikantná, no výborná s prenikavou chuťou arašidov. K tomu kúsky mäsa a ryža a odrazu je favoritom celej cesty.

MAREC: SABUKO / DILI, VÝCHODNÝ TIMOR

Už posledný februárový týždeň začala naša najdlhšia tohtoročná cesta. Začal som ju sám a v apríli sme už boli všetci v juhovýchodnej a neskôr východnej Ázii. Cesta trvala napokon 114 dní. Celý marec som strávil túlaním sa po milovanom Bangkoku, na plážach Ao Nangu, v uliciach malajského Penangu či Singapuru. Na konci marca som si splnil sen a tým bola návšteva Východného Timoru. Odletel som na Bali, preskočil na lietadlo a odrazu bol na mieste, kde sa miešala portugalská stopa s exotikou bez turistov. Vychutnal som si Dili, pozrel príbehy Luquicie a posedel si v pevnosti Maubara. Najlepším jedlom, ktoré mi vo Východnom Timore pristálo na tanieri bolo Sabuko. Objednajte si ho a dostanete banánový list v ktorom sú kúsky nasekanej makrely. Tá sa pripraví s tamarindovou pastou, bazalkou, čili, rajčinami a napokon sa to všetko udusí. Ešte pokvapkať limetkou a máte timorskú chuť na jazyku.

PREČÍTAJTE SI: SPOZNAJTE TIMORSKÉ DILI

APRÍL: SARAWAK LAKSA / SINGAPUR

Aprílové dni sa niesli v znamení juhovýchodnej Ázie a teda sa prelievali cestovaním po Thajsku, Malajzii a Singapure. V každej z týchto krajín sme už strávili veľa času, a tak to bolo skôr o vychutnávaní si času, ochutnávaní skvelých jedál či hľadaní ďalších. Favoritom tohto mesiaca sa však stala polievka Sarawak Laksa. Zamilovali sme si ju ešte na Borneu pred niekoľkými rokmi a keď sme teraz zistili, že v Singapure je malý stánok, kde robia jej originálnu verziu, neváhali sme a išli sme za ňou. Kúsok od zastávky metra Aljunied nájdete Tracy´s Sarawak Kitchen a v nej gastronomické poklady. Sarawak Laksa má všetko. Kúsky mäsa, krevety, fazuľové výhonky, poctivý vývar, ktorého dušou je pasta. Tú si kuchári pripravujú sami a keď sa premieša s kokosovým mliekom, dostanete kúsok neba na zemi, teda pardon, v ústach.

MÁJ: WAGYU BEEF / KYOTO, JAPONSKO

V máji sme odleteli zo Singapuru do japonského Tokya a vybrali sme sa spoločne spoznávať krajinu vychádzajúceho slnka, no nielen tú. Po prvý krát sme sa ocitli v Japonsku a chceli sme si ho za dva týždne poriadne užiť. Prešli sa Tokyom, nazreli do Kamakury aj Nikko, vychutnali si na niekoľko dni Kyóto a zastavili sa na kurze suši. Pozreli sme sa na Osaku, Himeji, prekvapila nás Hirošima a napokon sme z Fukuoky odleteli do juhokórejského Busanu a prešli naprieč krajinou cez Gyeongju, Jeonju a Suwon až do Seoulu. Na konci mesiaca odletíme do čínskeho Šanghaju a pokračujeme v Číne. Z týchto končín je veľmi ťažkou úlohou vybrať len jedno jediné jedlo, pretože Japonsko nám neskutočne chutilo. Hoci sme sa zamilovali do suši, sašimi či do všetkého, kde je kórejské kimči, aj napriek tomu vyberieme hovädzinu Wagyu. Ochutnávame ju v Kyote, kde si mäsko grilujeme sami uprostred stola a je to neskutočná chuť. Rozpúšťa sa v ústach a je to gastronomický zážitok.

JÚN: MAPO TOFU / CHENGDU, ČÍNA

Prvé dva júnové týždne trávime na našej ceste po Číne a severnom Vietname. Cestu sme začali ešte koncom februára a skončila až v polovici júna. Zo Šanghaja sme sa vybrali na cestu do Luyoangu, aby sme objavili reliéfy Budhov, navštívili sme Terakotovú armádu a nechali sa unášať skvelým jedlom Xianu. Pokračovali sme do Chengdu, kde nás očarila sečuánska kuchyňa a napokon sme sa dostali do čínskej provincie Yunnan. Niekoľko dní v Lijiangu, návšteva Šangri-Lá, Dali aj Kunmingu stáli za to. Záver našej cesty sa niesol v znamení Vietnamu. Prvý krát sme nahliadli do Sa Pa a napokon si vychutnali päť dní v Hanoji, kde sme sa len túlali, vysedávali na káve, užívali si prítomnosť a skvelé jedlo. Cestou domov si dáme ešte zastávku v katarskej Dohe, kde si dáme kunefe aj kebaby a naša cesta sa končí. Najlepším jedlom v júni sa pre nás stalo Mapo Tofu v malom podniku v Chengdu. Je perfektne pikantné a tak mäkké, že sa takmer ani nedá nabrať paličkami, no nevieme sa ho nabažiť.

JÚL: PLOV / BUCHARA, UZBEKISTAN

Aj tohtoročné leto sa nieslo v znamení Strednej Ázie. Tri týždne na ceste po miestach, ktoré milujem a z ktorých som napísal aj knihu Tisíc a jeden čaj. Opäť raz som si vychutnal rozpálený Taškent, Moynaq s hrdzavými loďami aj Aralské jazero. V Chive sa túlal prázdnymi ulicami a v Buchare sedával na mojich obľúbených miestach. Tešil som sa na návrat do kirgizského Biškeku aj Almaty. Odviezol som sa vlakom do Šimkentu a nechal sa unášať atmosférou tadžického Khujandu. Jedlom tohto mesiaca sa stal fantastický plov z uzbeckej Buchary. Mal som ho tu niekoľko krát v priebehu rokov, ale to spojenie skvelého jedla a atmosféry miesta je priam dokonalé. K mojim obľúbeným miestam totiž patrí podnik na námestí Lajbi Chauz priamo pod morušami. Bucharský plov má v sebe baraninu, mrkvu, hrozienka a výborne sa doplní s čerstvým rajčinovo-cibuľovým šalátom.

PREČÍTAJTE SI: AKO CHUTÍ UZBEKISTAN?

AUGUST: PIEROGI / GDANSK, POĽSKO

Hoci radi cestujeme kade tade, leto máme celkom radi aj v Európe a rozhodli sme sa pre spontánny výlet do Poľska. Odleteli sme na sever do Gdansku a odtiaľ sa pomaly vraciame nazad vlakmi so zastávkami v perníkovom meste Toruň, v Poznani aj Wroclawe. Poľsko je krásna krajina a je v nej čo objavovať. Na konci výletu sme si ešte dali nostalgickú jazdu v Olomouci a výlet zanechal výraznú stopu. Najlepším jedlom, ktoré nám na tejto ceste prišlo do cesty boli pierogi v perfektnom podniku Mandu v starom Gdansku. Skvelé pirohy plnené mletým mäsom dopĺňa cibuľka na slaninke a čerstvá smotana. Boli fakt dokonalé.

SEPTEMBER: GARIDES SAGANAKI / LESBOS, GRÉCKO

V septembri sme sa takmer na celý mesiac vybrali na skvelý výlet do ktorého sme spojili Turecko, Grécko a Taliansko. Práve Grécko bol hlavný cieľ, no prečo by sme nespojili tri krajiny, ktoré milujeme? A tak odletíme do Istanbulu, kde môžeme byť kedykoľvek a odtiaľ sa pozrieme do Bursy. Prejdeme k moru do Ayvaliku a odtiaľ začne naša grécka ostrovná odysea. Na ostrove Lesbos oslávime so Sofi jej 2.narodeniny a pomaličky, postupne prejdeme ostrovy Chios, Ikaria, Mykonos, Tinos a Andros, aby sme napokon ešte strávili čas v Aténach. Odtiaľ je škoda ísť domov. Preletíme do Neapola, kde sa tešíme na pizzu a vyberieme na juh do Kalábrie, do mestečka Amantea, kde strávime niekoľko dní pri mori vychutnávajúc si talianske dni. Ešte zastávka v Salerne a sme doma. Jedlom tohto mesiaca sa stali Garides Saganaki, teda krevety v rajčinovej omáčke s feta syrom. Pre niekoho to môže byť zvláštna kombinácia, ale stačí raz ochutnať a uvidíte! Naše Garides Saganaki sme si vychutnali v malej dedinke Sigri na ostrove Lesbos a bolo to fantastické.

PREČÍTAJTE SI: AKO CHUTÍ GRÉCKO?

OKTÓBER: AUSHAK / MAZAR-e SHARIF, AFGANISTAN

Október mal pre mňa špeciálnu príchuť, pretože som si splnil svoj najväčší cestovateľský sen a tým bol Afganistan. Roky snívania sa premenili na jednu nezabudnuteľnú cestu trvajúcu cez dva týždne. Prílet do Dušanbe a túlanie sa po meste bolo len predjedlom. Odrazu sa prechádzam svätyňou Alího v Mazar-e Šarífe, stojím na hradbách starovekého Balchu aj vedľa budhistickej stupy v Samangane. Prejdem tunelom Salang Pass a v Bamiyane stojím na mieste, kde kedysi stáli slávni Budhovia. Vydám sa na epickú cestu k minaretu Jam, kvôli ktorému som ochotný tráviť tri noci na rozbitých cestách plných nepohody. Očaril ma Herát svojimi stavbami a nadšene som spoznával Kandahár, Ghazni a napokon Kábul so svojimi trhoviskami. Neskutočné miesta. Afganistan prekvapil aj svojimi chuťami a najlepším jedlom sa stal Aushak (občas aj Ashak). Ide o plnené knedličky, ktoré pripomínajú stredoázijské manti. Plnkou je často pór, pažítka aj koreniny a podáva sa s rajčinovou omáčkou, skvelým jogurtom s mätou aj cícerom.

NOVEMBER: GRILOVANÁ RYBA / DŽIBUTI

Polovicu novembra som strávil objavovaním Etiópie, kde som sa vybral najprv na sever pozrieť si vodopády na Modrom Níle, paláce a pevnosti Gondaru aj magickú Lalibelu. Zastavil som sa v Aksume, prešiel unikátnu oblasť Danakilu a napokon sa pozrel na kmene žijúce na juhu v údolí rieky Omo. Bola to výprava do minulého storočia. Okrem Etiópie som v novembri trávil čas aj v malej a pomerne neznámej krajine menom Džibuti. Hlavné mesto je chaotické a pripomína arabské mestá, no nazrel som aj na exotický ostrov Moucha či na soľné jazero Lac Assal. To je jedno z najnižšie položených miesta Afriky. Práve z Džibutu pochádza aj jedlo mesiaca a hoci bude pôsobiť obyčajne, bola to skvelá grilovaná ryba. Podávala sa na ostrove Moucha a chuť ryby krásne dotváralo korenie a zelenina s ryžou.

DECEMBER: STEJKY / CAPE TOWN, JUHOAFRICKÁ REPUBLIKA

Z Etiópie som rovno letel do Kapského mesta, kde trávim niekoľko decembrových dní, aby som si vychutnal nielen mesto samotné, ale aj jeho okolie. Kráčať cez Mys dobrej nádeje je krásny zážitok, rovnako ako sledovať tučniaky v Simon´s Towne. Z Kapského mesta som sa dostal do Zimbabwe, kde objavujem Victoria Falls a okolie. Nádherné Viktóriine vodopády, safari v botswanskom NP Chobe s kopou hrochov, plavba po rieke Zambezi a napokon aj návšteva Zambie s mestom Livingstone a jeho zaujímavým múzeom so životom Livingstona a jeho živým trhoviskom. Najlepším jedlom decembra sa stali stejky v Južnej Afrike. Hneď prvý večer som si ho vychutnal v podniku Mama Africa a neskôr padol za obeť aj stejk z kudu či ďalšia klasika v podobe hovädziny. Južná Afrika jednoducho vie ako na stejky a tie rozhodne budú stáť za to.

AKO SME VÁS INŠPIROVALI v POSLEDNÝCH ROKOCH? POZRITE SI NAŠE ČLÁNKY:

SLEDUJ NÁS AJ NA FB:

E-mailová adresa